O katastrofálnom stave Kaplnky sv. Jána Nepomuckého na malej železničnej stanici „Banská Bystrica mesto“ sme písali pred rokom. Na túto národnú kultúrnu pamiatku sme sa boli pozrieť aj teraz. Musíme konštatovať, že sa tu toho veľa nezmenilo, ale svitla nádej, že sa konečne začne jej obnova.

Svätý Ján Nepomucký

Vlani si celý kultúrny kresťanský svet pripomenul 620. výročie smrti tohto českého svätca. Zahynul ako mučeník 20.marca 1393 za panovania Václava IV. a jeho telo hodili do Vltavy. Žiaľ ani pri tomto výročí sa stav bystrickej kaplnky pomenovanej po tomto svätcovi nepohol dopredu.

Z národnej kultúrnej pamiatky sa stáva ruina

Dnes by sa Ján Nepomucký možno v hrobe obracal, keby sa odkiaľsi zhora pozrel na malú železničnú stanicu pod Urpínom. My sme to skúsili zo zeme a veru by sme mu ten bezmocný pohľad radšej nedopriali. Kaplnka každým dňom doslova hynie priamo pred očami cestujúcich alebo náhodných návštevníkov. Okrem toho, že ju už dávnejšie pomaľovali zvonka sprejeri, sa rozpadáva aj jej šindľová strecha. Povykrúcané kovové ozdoby držia už iba silou vôle. Kedysi krásna kovová ozdobná brána už dávno stratila svoje pôvodné čaro. Je ohlodaná hrdzou a niektoré kovové časti už chýbajú, iné sú čudne ohnuté ako v posmrtnom kŕči. Obe krídla drží pokope reťaz so zámkou. Na mieste zostalo ešte kovové umelecké zábradlie nad schodíkmi vedúcimi k utopenému vchodu pod železničným nástupišťom. Pohľad dovnútra kaplnky cez škáry v bráne nie je o nič lepší. Zatečené steny s odpadávajúcim murivom, nenávratne miznúce maľby na stropnej klenbe a posledné zvyšky hnijúcich drevených lavíc. Tak to vidí aj socha sv. Jána Nepomuckého, ktorá akoby zázrakom zostala na svojom oltárnom mieste. Zvnútra vanie ťažký vlhký vzduch, ktorý postupne dokonáva dielo skazy. Vonku na vlhkom murive dokonca vyrastajú dreviny…

Pamiatkári už vidia svetlo v tuneli

Pamiatkový úrad SR má v Registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok v Banskobystrickom kraji kaplnku pod poradovým číslom 209. Vlastníkom je Rímskokatolícka cirkev – farnosť Banská Bystrica Katedrála. Žiaľ cirkev za celé predošlé roky nenašla peniaze na obnovu chátrajúcej kaplnky. Spýtali sem sa preto na Krajskom pamiatkovom úrade v Banskej Bystrici, ako sa táto neudržateľná situácia bude riešiť.

„Na havarijný stav kaplnky sme opakovane upozorňovali vlastníka objektu. Minulý mesiac naši pracovníci vykonali na mieste štátny dohľad. Farnosť Banská Bystrica nám musí v zmysle zákona o ochrane pamiatkového fondu predložiť projekt obnovy tejto národnej kultúrnej pamiatky,“

uviedol pre náš portál odborný radca banskobystrického KPÚ Mgr. Peter Kajba. Celý zlý stav kaplnky sa začal odvíjať od zvýšenia násypu pre železničnú trať v 50-tych rokoch minulého storočia, kedy sa úroveň podlahy tohto objektu dostala pod nový terén. Rekonštrukčné práce mimoriadne sťaží komplikovaný prístup stavebných mechanizmov cez perón železničnej stanice. To si uvedomuje aj vlastník objektu, ktorý po výzve pamiatkárov už konečne pripravuje komplexnú obnovu kaplnky.

Táto pozitívna informácia potešila aj historika Marcela Pecníka, poslanca mestského zastupiteľstva:

„Som tomu úprimne rád, že pamiatkári našli s cirkvou konečne spoločnú reč a táto vzácna historická pamiatka na svätca z druhej polovice 18.storočia zostane zachovaná pre budúce generácie. Pravdupovediac som tomu už pomaly prestával veriť.“

Pohľad do histórie

Neskorobarokovú Kaplnku svätého Jána Nepomuckého postavili v roku 1760.Bola vyhľadávaným pútnickým miestom. Kaplnka má štvorcový pôdorys. Mala vysoký vstupný portál uzatvorený rokokovou, bohato zdobenou kovanou mrežou, po stranách s dvojicou pilastrov zakončených korintskými hlavicami.  Na trojuholníkovom štíte s pestrými volutami bolo osadených päť hviezdičiek vzťahujúcich sa k patrocíniu kaplnky. Kupolovitá strecha mala vežičku s trojramenným krížom. Vo vnútri kaplnky je socha sv. Jána Nepomuckého, ale z lavíc, lustra a stien s iluzívnou rokokovou výmaľbou od A. Schmidta sú už len trosky.

Pôvodne stála kaplnka samostatne pod Urpínom a okolo nej bolo nízke kované oplotenie. Po vybudovaní železničnej trate vedúcej popred kaplnku bola železničná stanica najskôr oproti nej na druhej strane. V Uhorsku sa nazývala „Szent János állomás, počas prvej ČSR „Stanica sv. Jána“. Pred rokom 1950 sa zvýšil násyp trate pre novú stanicu „Banská Bystrica-mesto“, ktorú preložili do tesnej blízkosti kaplnky, ktorá sa tak dostala s podlahou pod úroveň terénu. Odvtedy sa štát prestal o kaplnku starať. Časom sa na nej urobili iba nevyhnutné drobné opravy, ale to nezabránilo postupnej devastácii objektu. A to je zatiaľ všetko…