Dve literárne stretnutia s autormi a ich knihami v knižnici

KULTÚRA
0 /

Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici pripravila pre Bystričanov dve literárne stretnutia v pobočke na Fončorde, Jilemnického 48. V stredu 22. novembra o 17:00 hod. to bude spisovateľ Peter Holka a vo štvrtok 23. novembra o 16:30 hod. Eva Biela Brndiarová.

Peter Holka

Narodil 22. augusta 1950 v Považskej Bystrici. Detstvo strávil v Púchove, neskôr v Čadci. Po maturite na strojníckej priemyslovke prešiel rôznymi zamestnaniami, pracoval ako novinár vo viacerých redakciách a popri zamestnaní vyštudoval politológiu. V rokoch 1996 až 1999 bol šéfredaktorom Literárneho týždenníka.

Od roku 1999 pôsobil ako spisovateľom v slobodnom povolaní, od roku 2001 ako redaktor v Literárnej redakcii Slovenského rozhlasu. V súčasnosti pracuje v redakcii Učiteľských novín. Žije v Bratislave.

Knižne debutoval v roku 1983 novelou Ústie riečok. Je autorom psychologicky a spoločensky ladených románov, dobrodružných, chlapčenských príbehov pre deti a mládež. Základnou charakteristikou jeho prózy je neustále sa stupňujúce rozprávačstvo, dynamický dej a príťažlivý príbeh. Má zmysel pre skratku, detail a pozná mnoho atraktívnych prostredí.

Časť svojej tvorby adresoval aj mládeži – často prezentovanej cez obrazy drsnej reality, v akej sa naša mládež pohybuje. Svoje príbehy autor neidealizuje, hovorí celkom na rovinu, s naturalistickou drsnosťou poukazuje na okolnosti a vlastnosti, ktoré často krivia charakter mladých ľudí, no súčasne jeho novely vyzývajú mladých ľudí, aby sa nevzdávali svojich skrytých túžob, seba samého a aby o ne bojovali.

Popri próze sa venuje aj dramatickej tvorbe, spolupracuje s rozhlasom a televíziou. Pripravil knihu rozhovorov v V. Mináčom V košeli zo žihľavy (1992). Venoval sa aj kultúrnej publicistike, reportérskej a recenzentskej činnosti najmä v periodikách, kde pôsobil.

Holka Peter - pozvánka

Eva Biela Brndiarová

Narodila sa 7. októbra 1964. Vyrastala v Klenovci, vyštudovala Umeleckú priemyslovku v Bratislave, zopár rokov pracovala v televízii v dabingovom strihu. Vzťah ju odvial do Banskej Bystrice, kde sa jej narodili dve deti, ktoré sú a navždy budú pre ňu všetkým. Zmenili jej myslenie, jej prístup k životu.

Vrátili ju späť do detstva, naučili, čo je v živote najdôležitejšie – láska – k všetkému, čo nás obklopuje. K blízkym, k sebe, k prírode. Príroda je jej životabudič. Uteká do nej pri každej príležitosti. Miluje kvety, stromy, vôňu lesa a byliniek. Sú pre ňu liekom na všetko, inšpiráciou. K písaniu, liečeniu a občas, keď si spomenie na študentské časy, aj k výtvarnému vyjadreniu.

Evino písanie ovplyvnilo aj jej detstvo, ktorému dáva prívlastok smutnokrásne. Krásne preto, lebo vyrastala v nádhernom horskom prostredí, a smutné, pretože ako osemročná prišla o otca a o pár rokov o milovaného starého otca. Ale vtedy o písaní ani nesnívala, bola len veľkou hltačkou príbehov a prečítala obrovské množstvo kníh.

K písaniu ju nakopol syn, ale to si už pod vplyvom ťažkého obdobia, ktoré prežívala, a zdravotných problémov písala do šuplíka odkazy pre deti – o svojej láske k nim. Syn ju vyprovokoval nevinnou vetou, keď práve kritizovala nejakú knihu: „Veď napíš niečo lepšie ty.“

„Treba skúsiť plniť si sny, začať, aj keď neviete, ako ďalej. Možno tak ako ja, potajomky, a možno nahlas, aby o tom každý vedel. Mne sa to podarilo. Bol to krásny darček samej sebe. Želám ten krásny pocit každému z nás. Želám všetkým to, o čom píšem v každej mojej knihe – aby vás čokoľvek, čo sa vám stane, nezlomilo, ale, naopak, posilnilo. Aby bol váš život láskou,“

 hovorí Eva Biela Brndiarová.

Tak to skúsila. Potajomky, lebo si neverila. No a zázraky sa občas dejú! Kniha síce, ako napísal jeden jej kolega, rozplakala Slovensko, ale vie, že mnohým pomohla. A to si cení najviac.

Eva Biela Brndiarová

 

Autor: (dem), Foto: ilustračné