Internetový portál Športlandia.sk je známy aj tým, že v dnešnom svete, v ktorom ľudia strácajú z dňa na deň čoraz viac skutočné hodnoty morálky, solidarity, v čase keď pribúdajú agresivita, anarchia aj na podaktorých detských športových podujatiach hlavne zásluhou podaktorých rodičov, snaží sa mapovať spomienky, zásnuby mladosti a krásy úcty, chvíle počas ktorých angažovanosť a solidarita  zdobia  ľudskosť, človečinu!

Nedávno sme s láskou na portáli Bystricoviny.sk zaregistrovali krásne vyznanie nášho spolupracovníka Ing. Jaroslava Šišku, ktorý sa dal počuť takto: „Čas beží, život sa mení, celospoločenské pomery tiež a s nimi aj futbal. Nič nie je ako bývalo a ani už nebude. Od roku 1967-68 som videl takmer každý zápas Dukly Banská Bystrica doma a kvantum stretnutí Dukly aj na súperovej pôde. Spolu pomaly do 1 000 zápasov, alebo som ich aj prekročil ( len súťažných ). Aj moja Dukla je len jedna, tak ako pre niekoho Real a podobne.

Pre mňa osobne je oveľa väčší zážitok vidieť akýkoľvek zápas Dukly Banská Bystrica vonku v tomto ročníku (aj kedykoľvek) vo veľmi zaujímavých destináciách Slovenska (bol som na každom), neporovnateľne väčší ako bežný zápas Ligy majstrov (LM) v televízii, ktorými sú tiež, aj nie sú, mnohí presýtení. Vždy pôjdem radšej naživo na 3. ligu môjho klubu ako pozerať aj mnou obľúbené kluby v LM.

Niekde som bol v tejto sezóne dokonca aj prvýkrát v živote a mám možnosť sa tam nielen ja pokochať na živote v miestnych kluboch aj obciach, kde si každý zasluhuje obdiv za prácu pre kluby, mládež a pod. Tiež sú základňou napr. našej futbalovej reprezentácie, či jej futbalových hviezd.“

Predtým, na Dudinskej päťdesiatke prostredníctvom výkonu žiaka, jedného z najmladších reprezentantov Slovenskej republiky v atletickej chôdzi, Patrika Nemčoka, člena BCF Dukla Banská Bystrica, tréner majstra sveta z Kolumbie Eldera Arevalda na 20 km trati, pán Marcelino rozdával prajným milovníkom atletickej chôdze na slovenskom Honte úsmevy, lebo vo svojom vnútri dospel počas svojej vyše 30 – ročnej trénerskej práce k citu poznania lásky, ktorá rodí ľudské víťazstvá.

Užívali sme si v jeho prítomnosti prednosti vzájomnej komunikácie, ktoré on tiež zakladá na vzájomnom rešpekte a úcte k druhému. Všimli sme si ako sa jeho komunikáciou s jeho zverencami šinie niť vzájomného vzťahu k pretekárom, s ktorými do Dudiniec prišiel. A žal úspechy!

To isté robia desaťročia v atletickej chôdzi Ing. Jozef Burcl, prvý tréner slovenskej atletickej chôdze. Prvý chodec, reprezentant od Tatier k Dunaju, ktorého registrujú historické zápisky, ale aj jeho zverenci Juraj Benčík, vo svete atletickej chôdze uznávaný trénerský mág, či jeho chodecký súkmeňovec zo strednej školy a potom i pôsobenia v atletickom klube Trnavy Milan Belko a predstavte si, na nedávnych pretekoch na prekrásnych tratiach hlohovskej Zámockej záhrady sa k nim znova pridal aj vysokoškolský profesor Ing. Ladislav Nozdrovický, PhD.

Prišiel medzi športovcov po rokoch a z jeho tváre sa dalo medzi sa dal evidentne čítať pokoj a radosť zo stretnutia vyvierajúca z čistoty a krásy športových vzťahov v dávnej, vyše 50 ročnej minulosti.

A do toho prišla atletická bomba, skvelý čas Patrika Nemčoka, žiaka na 3 km trati časom 13 minút 9 sekúnd, v historických tabuľkách Slovenskej republiky druhý najrýchlejší aj medzi dorastencami, ktorým predstihol v tejto vekovej kategórii aj takých velikánov svetovej schôdze, akými sú a zostanú naveky olympijský víťaz a majster sveta Matej Tóth či majster Európy Pavol Blažek a ďalší!

Nuž nenapíšte potom úprimné vyznanie ambicióznej a solidárne roky konajúcej predsedníčky BCF Dukla, pani Eriky Karovej, ktorá pred odchodom na nedávne víkendové chodecké podujatia do Borského Mikuláša a Hlohovca so svojou, takmer 30 – člennou chodeckou družinou okrem iného povedala: 

„Okrem iného obdivujem napríklad terajšieho riaditeľa Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica pplk. Romana Benčíka, že si nachádza čas a stále dozoruje športovú prípravu, aj sa na nej spolu s  Martinom Tišťanom podieľa, aby mladosť a krása mladých športovcov tejto planéty mohli byť naďalej vernými sprievodcami nie len básnikov, ale aj činnosti nášho atletického klubu BCF Dukla, v ktorom sa rodia majstri Slovenskej republiky v športe, ktorý má vo svetovej špičke 2 olympijských víťazov, majstra sveta, víťazov Svetových pohárov a majstrov Európy. Dôkazy, že láska, úcta, spomienky rodia vzácne hodnoty ľudskosti, človečiny, športového majstrovstva.“

Nuž, ďakujeme pani Erika Karová aj Vám, že aspoň ívery z toho o čom hovoríte a čo v praxi robíte, môžeme v tomto svete šíriť medzi širokú societu a hľadať ďalších, Vám podobných. Že môžeme písať krásne riadky o smerovaní mladých ratolestí, o Zámečníkových, Ruskových, najnovšie aj Pernických.

Veru, roztomilé a radostné bolo sledovať výkon a snahu, nenapodobniteľnosť úžasného chcenia maličkej Dominiky Pernickej v Borskom Mikuláši či potom v súboji s mladšou z dvojice sestier Holkových z Atletického klubu Bojničky, ktoré trénuje práve vyššie spomenutý Ing. Jozef Burcl, vzácna veličina skromnosti, pokory a pracovitosti v slovenskom nie len športovom dianí.

Naostatok sme takých našli a stále nachádzame i na ďalších športoviskách. Rozprávali sa s nimi napríklad v Hokejovom klube Levíc, kde realizujú krásny projekt s materskými školami či na otvorení tohoročnej kúpeľnej sezóny v Kúpeľoch Dudince, ale aj na tohoročnej Novinárskej stovke na chátrajúcom štadióne banskobystrickej Dukly, ktorý kričí: „Pomôžte! Už v takom stave nevládzem žiť!“

Silné volania zo sveta športu.  Ale o tom inokedy a na inom mieste, v inom zoskupení, len javisko solidarity, pomoci, ochoty osobne sa angažovať, bude to isté.