Známy slovenský publicita Eduard Chmelár si všimol, že prezidentka hľadá človeka na boj s konšpiráciami. Konšpirácie sú obľúbenou témou liberálne orientovaných médií a tzv. lovcov konšpirátov.

Títo „špecialisti“ si často osobujú právo označiť aj len iný ako väčšinový názor za hoax alebo konšpirácie či dezinformácie, pričom ich autora označia za konšpirátora alebo dezinformátora či „Fake News“. Pokojne hodia do jedného „odpadového“ koša spolu so skutočnými konšpirátormi aj názorových oponentov. Práve o nich je tento príspevok Eduarda Chmelára, ktorý zverejnil na sociálnej sieti:

Prezidentská kancelária vypísala výberové konanie na „hlavného radcu na boj s konšpiráciami“. Najnovšie sa jej dotkla falošná, mierne upravená fotografia Českej tlačovej kancelárie, ktorá koluje na sociálnych sieťach a z ktorej vyrobili liberálne médiá škandál. A na toto vyhadzujeme štátne peniaze…

Precitlivenosť hlavy štátu na svoju osobu v kontraste s tým, čo denno-denne jej blízke médiá vyrábajú na opozičných politikov a kritických intelektuálov, je do očí bijúca. Vytvoríme aj nejaký podobný úrad na boj proti photoshopom na Zomri, ktoré tiež niektorí slaboduchí spoluobčania považujú za realitu?

Boj proti dezinformáciám sa nedá viesť ďalšími dezinformáciami, ale len a len tým, že začneme konečne hovoriť ľuďom čistú pravdu. Je to také jednoduché, a pritom pre mnohých stále nepredstaviteľné.

Väčšina tých, ktorí sa živia lovom konšpirátorov, sú len profesionálni propagandisti. Trolie farmy nevznikajú len v Rusku, ale aj na Západe, vrátane Slovenska. Taký portál infosecurity.sk nie je nič iné. Partia polovzdelaných študentov, ktorí sú za peniaze zo zahraničia schopní cielene pošpiniť nepohodlných ľudí bez akýchkoľvek dôkazov, by bola na smiech, keby sa o ňu neopierali štátne orgány.

Ich úlohou nie je odpovedať racionálnymi argumentmi na vecnú kritiku, na to nemajú intelektuálnu, ani morálnu kapacitu, ich úlohou je onálepkovať názor, ktorý je nepohodlný pre vládnucu triedu.

Takýmito praktikami sa však vyznačujú totalitárne režimy. Pripomenulo mi to výborný španielsky film Kým sa skončí vojna (2019), ktorý vykresľuje vzťah slávneho spisovateľa Miguela de Unamuna k diktatúre generála Franca. Vo frankistickom režime stačilo, aby vás niekto označil za slobodomurára a popravili vás bez súdu.

Dnes niektorým ľuďom stačí, aby vás označili za konšpirátora a skončili ste. Prestáva sa rozlišovať medzi odlišným názorom a cielenou dezinformáciou, pričom sa zužuje priestor pre slobodnú diskusiu. V takom režime nie je prioritou oponenta presvedčiť, ale umlčať.

Profesor Noam Chomsky už dávnejšie upozornil, že najšikovnejší spôsob, ako udržať ľudí pasívnych a poslušných, je na jednej strane striktne obmedziť spektrum prijateľných názorov, ale na strane druhej umožniť veľmi živú diskusiu v tomto spektre, ktorá budí zdanie plurality.

My všetci (ak to už nedokážu novinári) by sme sa teda mali pýtať, na aký účel budú používané takto vynakladané štátne peniaze. Aké metódy budú uplatňované pri odhaľovaní dezinformácií a konšpirácií a či sú tieto praktiky v súlade s pravidlami výrokovej logiky a vedeckých metód dokazovania. Inak budujeme len nový druh orwellovského režimu, ktorého následky môžu byť nedozerné.