Mestská časť Banskej Bystrice Skubín zaujme na prvé počutie už svojim názvom. Prvýkrát sa s názvom tejto bývalej obce stretávame na začiatku 16. storočia. Skubín je pravdepodobne najukrytejšou časťou nášho mesta.

Skubín

Niekdajšia zemepanská dedina, ktorej pánmi boli príslušníci šľachtickej rodiny Radvanskovcov z Radvane má viacero zaujímavostí. Kto priamo navštívi túto mestskú časť, tak ho zaujme svojou starobylou architektúrou v podobe zachovaných ľudových domov, zvonice, ale aj hasičskej zbrojnice.

Unikátna je zachovaná časť historickej cesty, ktorá viedla z niekdajšej Radvane do Skubína a do súčasnosti nesie starobylý slovenský názov Závoz (cesta v súčasnosti vedie cez sídlisko Fončordu časť Havranské). Zachoval sa tu na súčasnej Mlynskej ulici smerom na obec Tajov aj Skubínsky mlyn na Tajovskom potoku.

Od mestskej časti Podlavice ju od mesta smerom na Tajov oddeľuje práve Tajovský potok. Cez Tajovský potok  prechádzala po moste na druhú stranu veľká stredoveká cesta magna via, ktorá viedla od Zvolenského kráľovského hradu na Turčiansky hrad. Časť tejto vyše 700 ročnej cesty slúži dodnes. V súčasnosti sa na tejto ceste do Skubína nachádza ulica Pod Stráňou s rodinnými domami.

Tajovský potok mal pôvodný stredoveký názov Štiavnica, v mladšom období Tajovka dokonca sa nazýval Skubínsky potok. Dňa 28. apríla 2007 tu bol posvätený kostol Sv. Ducha. Základný kameň kostola požehnal Svätý otec Ján Pavol II. pri svojej apoštolskej návšteve Banskej Bystrice 12. septembra 2003.

Obec Skubín bola v roku 1960 zlúčená s obcou Podlavice do jednej obce pod názvom Laskomerské.  Následne v roku 1966 bola obec Laskomerské pričlenená k mestu Banská Bystrica.

 Názvy  Skubína v minulosti – Podlavice, Skubín

Pôvodný názov Skubína časti dediny patriacej Radvanskovcom z Radvane bol pravdepodobne Podlavice. Podobne ako v prípade radvanskovského Tajova, kde na odlíšenie Tajova ležiaceho na území mesta Banská Bystrica, došlo k zmene názvu na Jabríkovú – tak pri radvanskovskej časti obce Podlavice došlo k zmene názvu na Skubín.  Pôvod názvu Skubína môže súvisieť s do osídlením tejto dediny obyvateľstvom z Oravy z Kubína (odtiaľ názov Skubín). 

V rokoch 1368 – 1404 sa nám zachovalo pre  Podlavice označenie ako Podlavyca. Prvýkrát v roku 1524 sa spomína pod názvom Skubín. V roku 1538 sa objavuje názov Scubin, v roku 1560 Skubin. V čase maďarizácie v Uhorsku bol názov Skubína zmenený na Szakbény, po vzniku Československa sa vrátil pôvodný slovenský názov v podobe  Skubín a od roku 1960 po zlúčení s obcou Podlavice bol zavedený nehistorický názov v podobe novotvaru Laskomerské. V súčasnosti sa už používajú pôvodné historické názvy pre Skubín aj pre Podlavice.

Najstaršie priezviská obyvateľov Skubína

Rok 1715 Bula (richtár), Krahulec, Harman, Solivajs, Zur, Chmelko, Necpal, Szonka, Kapusta, Vargová, Temesy, Arnyč, Kolár…

Rok 1770 Bukovský, Hrnčiarik, Solivajs, Bula, Vesel, Chmelko, Kmety, Bukovský, Šťastný, Jelenčík, Kapusta. Lupták, Dlhoš, Kožuch, Nemec, Zvada, Pavlík, Necpal, Valach, Kollár, Bielik, Kacian, Koreň, Šťasník…

Chotárne názvy v Skubíne

Záhumnie, Stráňa, Pod skalky, Lovisko, Piesky, Pri mlyne, Kochlačka, Kriško, Dúbrava, Dolinka, Závoz, Holé hôrky, Dolné Pavelcovo, Za Peťkov, Suchý vrch, Spanô, Za hrádzou, Močidlá, Rôšte, Čertovia, Hrb, Uhlište, Hriadky, Blatištia, Zadné háje, Lúčky, Skalka, Hrádza, Suchá dolina, Rakytia, Do skalia.

Vývoj počtu obyvateľov Skubína

Celkom 346 obyvateľov (rok 1869), 395 (1880), 515 (1910), 462 (1921), 496 (1930), 535 (1940), 481 (1950) a 1 013 (2008).

Dejiny Skubína

Obec Skubín sa spomína v roku 1524. Vyvinula sa na pôvodnom území radvanského chotára pozdĺž Skubínskeho potoka, ktorý ústi do Tajovského potoka. Jej vznik súvisí s majetkovými spormi Radvanskovcov s mestom Banská Bystrica o dedinu Podlavice, ktorá ležala na oboch stranách Tajovského potoka.

Okrem rokov 1687 – 1696, kedy obec zabrala banskobystrická banská komora, patrila nepretržite šľachtickej rodine Radvanskovcov. Rdavanskovci sa titulovali ako dedičný páni Radvane, Skubína a Malachova.  V rokoch 1536 – 1560 sa časť Skubína dostala od Petra Radvanského do zálohu mesta Banská Bystrica. V polovici 19. storočia sa zemepanská dedina Skubín stala samostatnou obcou. V roku 1952 tu bolo založené Jednotné roľnícke družstvo III. typu, ktoré patrilo medzi najlepšie v kraji.

Zaujímavosť: slovenskí „zbojníci“ Kapusta a Ursíny zo Skubína

Banská Bystrica má vďaka Skubínu aj svojich zbojníckych hrdinov. Boli nimi Andrej Nemec prezývaný Kapusta a Juraj Ursíny zo Skubína, ktorí boli popravení za to, že pri dedine Jakub zo salaša ukradli medený kotol.

Popravil ich majster kat z Prievidze dňa 2. septembra v roku 1854 v Kostiviarskej a ich telá pochoval radvanský evanjelický farár Andrej Javor. Ursíny mal v čase popravy 34 rokov, Andrej Nemec 29 rokov.

Obaja boli otcovia malých detí, Ursíny ich mal dokonca šesť. Miesto popravy ľudia dlho nazývali „Vedľa strašidla“, alebo jednoduchšie „Šibenice“ a boli presvedčení, že sa tu nedarí ani rastlinám, ani ľuďom.

K poprave týchto dvoch hrdinov sa zachovala aj slovenská ľudová balada:

Zabili, zabili

  dvoch chlapcov bez viny,

  jeden bol Kapusta,

  druhý bol Ursíny.

Kapusta, Ursíny,

  to bol chlapík silný,

  našli sa silnejší,

  čo ich obesili.

Kapusta, Ursíny,

  čože si pokradol,

  že vás poviazali

  do mocných povrazov?

Veď sme neukradli

  iba jeden kotál,

  už nás idú vešať

  na bystrický chotár.

Na bystrický chotár,

  nad jakubskú vodu,

  už mi zaviazali

  tú moju slobodu.

Keď ma šikovali

  cez to dolné pole,

  žienka za mnou volá:

  Vráť sa, srdce moje.

Akože sa vrátim,

  keď som poviazaný,

  už ma majster čaká

  pod šibenicami.

Keď ma šikovali,

  cez tie dolné lúke,

  žienka za mnou volá:

  Podajme si rúčke!

Keď ma šikovali

  hore cez Bystricu,

  už mi otvárali

  hajdúsi temnicu.