Dnes v 21. storočí sa opäť dostávajú do popredia otázky významu a hodnoty vody. Naše mesto Banská Bystrica bolo spolu s okolím vyše 500 rokov mestom vody a vodnej energie.

Mesto vody

Mesto Bystrica sa vyvinulo na sútoku rieky Hron a potoka Bystrica. Voda bola základnou životodarnou silou už pri vzniku a rozvoji nášho mesta. Slúžia nielen pre život, ale aj pre rozvoj priemyslu spojeného s baníctvom. Čistá energia, ktorá sa začala presadzovať v 21. Storočí, bola u nás známa už pred 500 rokmi.

Zásluhu na rozsiahlom využití vodnej energie má Thurzovsko – Fuggerovská spoločnosť na čele s Jánom Thurzom zo spišských Betlanoviec. V Hrone a na potoku Bystrica sa nachádzalo množstvo ostrovov a tôní – ktoré však boli pri regulácii riek zničené. Aj okolie Banskej Bystrice bolo bohaté na potoky a jazerá. Potoky Štiavnický (dnes Tajovský), Udurna (Radvanský), Malachovský, Starohorský, Rudlovský, Moštenický, Selčiansky a ďalšie boli plné rýb a rakov.

Prameň Bystrice na Kráľovej studni

Kvalitu vody dopĺňali bohaté minerálne pramene na okolí či už priamo v meste minerálne pramene na Štiavničkách (slúži do súčasnosti), nad Mestským parkom, Rudlovský medokýš, medokýš v Kráľovej nad súčasným Tescom, či v Moštenici a ďalšie. Postupne sa dopĺňala voda v priestore Banskej Bystrice vybudovanými verejnými kúpeľmi, vodovodmi, tajchmi – vodnými nádržami pre banskú prevádzku, fontánami, kúpaliskami.

Už pri udelení územia Seliec v roku 1263 uhorským kráľom Belom IV. pre prvého bystrického richtára Ondreja za jeho zásluhy pri budovaní baní sa spomína dokonca jazero. Jazero sa nachádzalo pri chotárnych hraniciach mesta Bystrica.

Mesto na Hrone

Mestské kúpele

Naše mesto malo už v 14. storočí verejné mestské kúpele, ktoré patrili pôvodne ku Karlovskému domu (dnes budova Štátnych lesov SR). Pred 500 rokmi došlo k ich presunutiu na súčasnú Lazovnú ulicu bohatým banskobystrickým mešťanom Michalom Königsbergerom. Kúpele boli zadarmo, vďaka nemu teda aj pre chudobných. Lazovná ulica sa podľa kúpeľov volala po slovensky pôvodne Lazobná (podľa Lazobníka/Kúpeľníka), ktorý tu pôsobil. Dodnes to pripomína české pomenovanie pre kúpele ako lázne.

Kúpele neskôr vznikli aj pri minerálnych prameňoch na Štiavničkách, nad Mestským parkom a v Kráľovej. Záslužnú činnosť pre chudobných vykonávala aj cirkev – už v roku 1534 vybudoval farár kostola sv. Alžbety verejný kúpeľ pri rieke Hron, ku ktorému v roku 1541 nechal pristaviť jedáleň. Kúpele a kúpaliská boli neskôr v 19. – 20. storočí vybudované na Nadejovskom ostrove medzi Malou železničnou stanicou a Národnou ulicou, na Uhlisku pri Horných hrabliach a nakoniec na Štiavničkách, ktoré slúži pre Bystričanov do súčasnosti.

Mestské kúpele

Vodovod v Banskej Bystrici

Banská Bystrica ako jedno z mála miest v Uhorsku mala už pred 500 rokmi v stredoveku svoj vlastný vodovod, ktorý privádzal čerstvú a zdravú vodu do meštianskych domov – Sásovský akvadukt. Vodovod, ktorý privádzal do Bystrice vodu zo Sásovej sa spomína už v roku 1506. Kvalitná voda sa do mesta privádzala v tej dobe aj z Kostiviarskej.

Osobitne sa voda privádzala do Komorského domu (dnes budova Štátnych lesov SR) z vrchu Urpín. Najskôr sa voda privádzala a rozvádzala po Bystrici drevenými potrubiami z červeného smreka do drevených kadí, ktoré postupne nahradzovali kamenné a nakoniec kovové z okolitých železiarní.

Sásová

Veľká osobnosť Slovák Matej Bel (1684 – 1749) rodák z Očovej, vo svojom diele v opise Zvolenskej stolice vyzdvihol túto skutočnosť ešte v roku 1736: „Medzi osobitné pozoruhodnosti Banskej Bystrice započítaj skutočnosť, že nielen námestie, ale aj jednotlivé ulice majú zavedený vodovod so stále tečúcou vodou, ktorú zachytávajú veľmi objemné vodojemy. Tejto vymoženosti sa tešia aj súkromné budovy. Voda sa do mesta privádza podzemným vedením z územia vrchov rozkladajúcich sa na severe, naozaj z veľkej vzdialenosti. Je veľmi zdravá a na mnohých miestach sa zachytáva do akýchsi cisterien, odkiaľ sa potom rozvádza do jednotlivých obvodov mesta dreveným potrubím takmer do všetkých budov, ak len tomu nebráni príkrejší svah. Tam, kde je to najväčšmi potrebné, vyvádza sa voda na povrch. Aj ja som videl takýto dom s tromi vodovodnými potrubiami, z ktorých bol jeden zavedený do kuchyne, druhý do pivovaru a tretí do maštale na napájanie dobytka. Niektorí majú preto určené drevené nádrže. V domoch so slušnejším majetkovým postavením chovajú ryby; chovajú v nich predovšetkým hlaváče, ako aj raky a kedy sa im to hodí, vyberajú si z nich. Táto voda sa vypúšťa do stokov, aby sa tak odstránila nečistota.“

Špaňodolinský vyše 500 – ročný vodovod

Medzi európske unikáty možno jednoznačne zaradiť aj vyše 500 ročný, vyše 40 km dlhý špaňodolinský vodovod, ktorý privádzal vodu od vrchu Prašnica do baníckej osady na Španej Doline pre potreby tamojšej baníckej činnosti. Vodovod skončil činnosť v roku 1906, dnes neexistuje.

Špaňodolinský banský vodovod

Vodné nádrže, rybníky a jazerá

V roku 1534 nechal vybudovať farár kostola sv. Alžbety rybník medzi Horným obilným mlynom a potokom Bystrica pri Striebornom námestí. Vodná nádrž ešte v polovici 19. storočia existovala aj pod evanjelickým cintorínom a slúžila pravdepodobne ako tajch pre potreby Železného hámra, ktorý sa nachádzal na mieste neskoršieho textilného závodu SLOVENKA. Ako dieťa sa tam na hrádzi hral a učil Pavol Kuzmány syn evanjelického farára a slovenského národovca Karola Kuzmányho.

Niekoľko vodných nádrží a rybníkov sa nachádzalo aj nad Bystricou na Starohorskom potoku pri Motyčkách. Najstarším jazerom pod slovenským názvom Jazerná – „Gezerna“ bolo v našom okolí spomenuté jazero prvého bystrického richtára Ondreja v roku 1263. Jazierko sa nachádzalo aj v parku Radvanského kaštieľa.

Oveľa neskôr bola vybudovaná vodná nádrž Mútne nad Fončordou, ktorá existuje do súčasnosti a dokazuje opodstatnenosť vodných plôch pre hospodárske a spoločenské využitie aj v tejto dobe. Ako rybník slúžila aj vodná priekopa okolo Mestského hradu uprostred mesta.

Mútne jazero

Fontány

Naše mesto malo na svojom teritóriu do 21. storočia vybudovaných vyše 30 fontán. Najznámejšia a najdominantnejšia je fontána na Námestí SNP. Jej počiatky sú aj najstaršie. Na hlavnom námestí nechala mestská rada vyhotoviť kamennú nádrž už v roku 1633 kamenárskemu majstrovi Tomášovi Wolfovi. Bolo to veľkolepé dielo, ktoré stálo až 500 zlatých. Uprostred nádrže bola umiestnená medená socha v podobe leva.

Viaže sa k nej aj mystická príhoda, prečo museli sochu odstrániť. Stalo sa tak z dôvodu, že jednej bystrickej meštianke sa narodilo dieťa v podobe leva. Za dôvod bolo označené, že jej socha učarovala. Klasickú prvú fontánu s vodotryskom v našom meste postavili na námestí v roku 1895. Súčasnú konečnú podobu dostala fontána v roku 1928. Neskôr boli vybudované fontány v Hornej ulici, v Národnej ulici, v Mestskom parku – atrakciou bola dokonca fontána s vodotryskom priamo v koryte rieky Hron pri Malej železničnej stanici.

Za storočie fontán v našom meste však môžeme považovať 20. storočia, čo súviselo v druhej polovici storočia s rozširovaním Bystrice ako krajského mesta. Na verejné fontány sa nezabudlo ani pri výstavbe sídlisk. Fontány sa budovali všade – na Sídlisku, v Sásovej, na Fončorde pred Úsvitom, pred Šalgotarjánom, na Fortničke, v Radvani sa fontány nachádzali v parku kaštieľa.

Fontána na bystrickom námestí

Vodné kanály

Banská Bystrica bola popretkávaná vodnými kanálmi, ktoré poháňali zariadenia Striebornej huty na Fončorde, prachárske stupy na výrobu pušného prachu a Medený hámor pri Laskomeri, nad Strieborným námestím Železný hámor, neskôr textilný závod SLOVENKA, Beniačovskú textilnú továreň, či štyri obilné mlyny na potoku Bystrica.

Koniec 19. a 20. storočia patrili elektrickej energii a voda sa privádzala do elektrární – známy je elektrárenský kanál cez Sídlisko, ktorý privádzal vodu z Hrona, a unikátna elektrárenská vodná sústava bola vybudovaná na Starohorskom potoku od Starých Hôr smerom k Banskej Bystrici, ktorá pracuje do súčasnosti.

Každý jeden priemyselný závod, každý obilný prachársky mlyn mal svoj osobitný náhon na prívod vody. Naše mesto a okolie ukrýva množstvo pokladov spájajúcich sa s vodou a jej využitím.

Vodný kanál na Triede SNP