Roman Hradecký II. časť: Patrí či nepatrí Pamätník Červenej armády na banskobystrické Námestie SNP?

História
23 /

Pokračujeme v reakcii historika a bývalého riaditeľa Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici Roman Hradeckého na pokus iniciatívy „Nie v našom meste“ vyvolať verejnú diskusiu o účelnosti Pamätníka Červenej armády (Čierneho obelisku) na banskobystrickom Námestí SNP II. časťou.

Kým v prvej časti sa Roman Hradecký zaoberal historickými faktami oslobodzovania Banskej Bystrice v marci 1945, v druhej časti sa podrobne venuje histórii postavenia Čierneho obelisku bez ideologických nánosov v súčasnosti.

Pamätník Červenej armády

Pôvodne boli príslušníci Červenej armády (vojaci i dôstojníci), ktorí zahynuli pri oslobodzovaní nášho mesta pochovaní na hlavnom námestí (dnešnom Námestí Slovenského národného povstania). Pochovali ich 26. marca 1945 v priestore pri kamennej fontáne, približne na mieste medzi Thurzovým domom a vyústením Lazovnej ulice na námestie.

Schéma poskytujúca základné informácie o pochovaní dvoch dôstojníkov 169. Armejského rezervného streleckého pluku 24-ročného nadporučíka Georgija Andrejeviča Vinogradova a 23-ročného poručíka Pavla Alexandroviča Uzunova na námestí v Banskej Bystrici 26.3.1945 (reprodukcia dokumentu Ruského štátneho vojenského archívu, z archívu autora článku).

Schéma poskytujúca základné informácie o pochovaní dvoch dôstojníkov 169. Armejského rezervného streleckého pluku 24-ročného nadporučíka Georgija Andrejeviča Vinogradova a 23-ročného poručíka Pavla Alexandroviča Uzunova na námestí v Banskej Bystrici 26.3.1945 (reprodukcia dokumentu Ruského štátneho vojenského archívu, z archívu autora článku).

Padlí vojaci boli uložení na mieste a podľa podmienok, ktoré stanovilo Nariadenie zástupcu Ľudového komisára obrany č. 023 zo 4. februára 1944. Hroby museli byť na čestnom mieste, mali mať hĺbku minimálne 1,5 m s 0,5 m vysokým náhrobkom. Po jeho zasypaní mali byť upravené mačinou alebo kameňmi.

Náhrobky tvorili tzv. bratské mohyly, ihlany vysoké okolo jedného metra s identifikáciou pochovaných mŕtvych vojakov. Tak ako to ukázala fotografia zverejnená na Bystricovinách.

Bratské mohyly - pôvodné hroby padlých vojakov Červenej armády na bystrickom námestí

Bratské mohyly – pôvodné hroby padlých vojakov Červenej armády na bystrickom námestí

O pochovaní vojakov sa urobil písomný záznam so zoznamom pochovaných, ich identifikáciou a vyhotovila sa osobitná schéma pochovania, ako aj popis miesta, v ktorom sa vojnový hrob nachádza. Na základe analýzy dochovaných dobových prameňov možno konštatovať, že vyčlenené jednotky v mnohých prípadoch tieto činnosti robili za aktívnej spoluúčasti miestneho obyvateľstva.

V Banskobystrickom archíve som konkrétne dokumenty k tomuto nenašiel. Sú však doklady, že veniec k týmto hrobom položil 8. mája 1945 prezident Československej republiky Dr. Eduard Beneš so svojou delegáciou pri príležitosti prechodu Vlády národnej fronty Čechov a Slovákov (tzv. Košická vláda) z Košíc do Prahy.

Iné je to však v prípade výstavby Pamätníka obetiam Červenej armády, tzv. Čierneho obelisku. Archívne materiály ukazujú, aký veľký význam pripisovalo postaveniu pamätníka velenie Červenej armády, ako aj vedenie mesta. Osobitný význam pamätníka vyplýval zo skutočnosti, že naše mesto bolo centrom Slovenského národného povstania.

Pohľad na námestie 24. júna 1945 pri odhaľovaní Pamätníka Červenej armády (archív Stredoslovenského múzea, autor prof. Krákora)

Pohľad na námestie 24. júna 1945 pri odhaľovaní Pamätníka Červenej armády (archív Stredoslovenského múzea, autor prof. Krákora)

Pre stavbu pamätníka v Banskej Bystrici bol vedením 2. Ukrajinského frontu vybraný mladý poručík Červenej armády – inžinier architekt a kyjevský rodák Samuel Mironovič Vajštejn, ktorý svoju odbornosť a kvalitu tvorby osvedčil v Cluji (Rumunsko), Hatvane a Miškolci (Maďarsko).

Ten o zložitosti tohto poverenia neskôr napísal: „Úloha vybudovať pamätník priamo na námestí starobylého mesta, ktoré má svoju neopakovateľnú tvár i osobitý architektonický štýl, nebola ľahká, ani jednoduchá. Rozhodol som sa pre jednoduchý obelisk z ušľachtilého čierneho labradoru na tribúne z čiernej leštenej žuly.“

Vojna ešte pokračovala a už 11. apríla 1945 sa začala výstavba pamätníka. Pôvodne sa uvažovalo s výstavbou pamätníka v úplnom centre námestia, hneď vedľa existujúcich hrobov vojakov Červenej armády pri fontáne. To však architekt Samuel M. Vajštejn odmietol a navrhol jeho umiestnenie v dolnej časti námestia s cieľom umiestniť pamätník, zvoliť jeho tvar, hmotu i orientáciu tak, aby korešpondoval s charakterom námestia a stal sa jeho prirodzenou súčasťou.

Fotografia Banskobystričanov z firmy Horn, ktorí sa podieľali na výstavbe Pamätníka Červenej armády. Táto fotografia bola urobená pri príležitosti tzv. glajchy, dosiahnutia najvyššieho bodu hrubej stavby, osadením päťcípej bronzovej hviezdy o priemere 20 centimetrov (archív Stredoslovenského múzea, autor prof. Krákora)

Fotografia Banskobystričanov z firmy Horn, ktorí sa podieľali na výstavbe Pamätníka Červenej armády. Táto fotografia bola urobená pri príležitosti tzv. glajchy, dosiahnutia najvyššieho bodu hrubej stavby, osadením päťcípej bronzovej hviezdy o priemere 20 centimetrov (archív Stredoslovenského múzea, autor prof. Krákora)

Zvolené riešenia pozitívne ocenil aj historik umenia Dr. Ladislav Skrak: „Vertikalita objektu je mimoriadne pôsobivo funkčná a včlenená do pôdorysu a tvarovosti, ale aj do výrazu a objemovosti hmôt historického námestia. Platí to nielen v smere tiahlej západno-východnej linearity nástupu a námestia.“

Pamätník Červenej armády, vysoký 14,5 metra zakončený päťcípou bronzovou hviezdou o priemere 20 centimetrov, stavali občania mesta, konkrétne banskobystrická stavebná firma Horn známa svojou pamätníkovou tvorbou. Jej správcovia, páni Majerský a Styk práce na pamätníku uskutočňovali v spolupráci a s dohľadom architekta S. M. Vajštejna i stavebného inžiniera, dôstojníka Červenej armády Nikitu Sorokina.

Pre stavbu pamätníka sa využil miestny hrubozrnný andezit, zásoby švédskej leštenej žuly, ale aj leštený anortozit (starším pomenovaním labradorit) zo severu Žitomírskej oblasti, ktorý sa doviezol zo špeciálnych zásob Červenej armády v Budapešti. Práce sa vykonávali vo vysokom tempe, s cieľom dokončiť stavbu pamätníka do konca mája, čo sa aj podarilo. Náklady na jeho výstavbu vo výške 716 757,25 Kč uhradila Červená armáda, okrem 275.512,65 Kč, ktoré hradilo mesto a Československý štát.

Slávnosť odhalenia Pamätníka Červenej armády v Banskej Bystrici – 24. jún 1945 (archív Stredoslovenského múzea, autor prof. Krákora)

Slávnosť odhalenia Pamätníka Červenej armády v Banskej Bystrici – 24. jún 1945 (archív Stredoslovenského múzea, autor prof. Krákora)

Odhalenia pamätníka sa mal pôvodne zúčastniť veliteľ 2. Ukrajinského frontu maršál Rodion Malinovskij, ktorý však pre poverenie velením vojsk Červenej armády na japonskom fronte nemohol prísť. Preto napriek úspešnému zvládnutiu termínu výstavby pamätníka do konca mája k jeho slávnostnému odhaleniu došlo až 24. júna 1945 o 11-tej hodine. V tento deň predstaviteľ 2. Ukrajinského frontu plukovník Gavrilov a vojenský veliteľ mesta podplukovník Gegučadze slávnostne odovzdali pamätník mešťanostovi Banskej Bystrice Gustávovi Zemanovi a veliteľovi mestskej polície majorovi Evženovi Riečanskému.

V zápisnici o prevzatí pamätníka sa píše: „Berúc pod ochranu hore podpísaný pamätník, miestny Národný výbor v Banskej Bystrici zaväzuje sa a berie na zodpovednosť jeho stav a zaväzuje sa pri najmenšom poškodení pomníka ihneď oznámiť Vojenskému veliteľstvu Červenej armády alebo zástupcom Sovietskeho zväzu a poškodenie opraviť. Okrem toho, miestny Národný výbor zaväzuje sa udržiavať pomník a plošinu v bezvadnom stave, opatrovať kvety, zalievať ich, meniť odkvitnuté kvety za čerstvé kvety, podľa ročného obdobia.“

Veniec k prvým hrobom vojakov Červenej armády na dnešnom Námestí SNP, položil 8. mája 1945 prezident Československej republiky Dr. Eduard Beneš so svojou delegáciou pri príležitosti prechodu Vlády národnej fronty Čechov a Slovákov (tzv. Košická vláda) z Košíc do Prahy (archív Stredoslovenského múzea, autor prof. Krákora).

Veniec k prvým hrobom vojakov Červenej armády na dnešnom Námestí SNP, položil 8. mája 1945 prezident Československej republiky Dr. Eduard Beneš so svojou delegáciou pri príležitosti prechodu Vlády národnej fronty Čechov a Slovákov (tzv. Košická vláda) z Košíc do Prahy (archív Stredoslovenského múzea, autor prof. Krákora).

Nasledujúce roky života mesta i veľká rekonštrukcia námestia v roku 1994 potvrdili citlivý spôsob začlenenia pamätníka do architektúry námestia, vhodnosť jeho kompozície a potvrdili jeho úlohu i poslanie pamätníka. Obelisk zostal v zásade rovnaký ako pri jeho odhalení.

Pri treťom výročí oslobodenia bol text v azbuke na západnej strane obelisku, na základe iniciatívy vedenia mesta, doplnený o slovenskú verziu. V roku 1974 sa urobila celková obnova a doplnenie písma na pamätníku. V deväťdesiatych rokoch bol so súhlasom Ruskej federácie na južnej strane obelisku doplnený text s poďakovaním Rumunskej armáde, osloboditeľke mesta.

Čierny obelisk je vyjadrením vďaky mesta i jeho obyvateľov za slobodu a život v mieri. Najlepšie to dokumentujú slová predsedu Okresného národného výboru v Banskej Bystrici pri prvom výročí oslobodenia mesta, ktoré predniesol na rokovaní pléna v apríli 1946: „Najmä nám, leží na svedomí, aby z ťažkých obetí , donesených na oltár nášho oslobodenia, vyrástol nový život, lepší a krajší aspoň našim potomkom… Mnoho námahy, mnoho utrpenia, bolestí a sĺz stála naša sloboda; mnoho mladých obetí za ňu padlo v obeť. Nuž a my živí tým viac si vážme idey, za ktoré pracovali, bojovali, trpeli a umreli naši najlepší bratia. Nech je nám celoživotnou podlžnosťou snažiť sa, aby idey Slovenského národného povstania oslobodený národ uviedol do života.“

Roky druhej polovice dvadsiateho storočia boli rokmi nebývalého rozvoja mesta. Mesto a jeho obyvatelia do dnešných dní dodržali svoj záväzok a Pamätník Červenej armády je naďalej dôstojnou súčasťou námestia.

Je súčasťou našej histórie i našich životov, symbolom našej slobody a ceny obety, ktoré pre ňu naši osloboditelia priniesli. Preto by sme úvahy o jeho odstránení či premiestnení mali citlivo zvažovať a prehodnotiť v zmysle týchto našich hodnôt a tradícií.

Roman Hradecký

Roman Hradecký

Autor: Roman Hradecký, Foto: archív a ilustračné