Aj v Banskej Bystrici si pripomíname 78. výročie konca II. svetovej vojny v areáli Pamätníka SNP. Na Slovensku je Deň víťazstva nad fašizmom štátnym sviatkom a pripadá na 8. mája. Je to významný dátum natrvalo zapísaný v našej povojnovej histórii.

Vztyčovanie sovietskej vlajky nad Reichstagom

Červená armáda zlomila posledný tuhý odpor nemeckých nacistov víťaznou bitkou o Berlín. Zaujímavosťou je, že Michail Petrovič Minin, ktorý sa  zapísal do dejín ako vojak, ktorý vztýčil červenú vlajku na budove dobytého Ríšskeho snemu v Berlíne, to urobil približne hodinu a štvrť pred polnocou 30. apríla 1945.

Teda dva dni predtým, ako vojnový fotograf Jevgenij Chaldej urobil svoju ikonickú fotografiu z vyvesovania vlajky. Keď sa totiž vtedy 22 – ročný Minin šplhal na budovu nemeckého parlamentu, nebol v dosahu žiadny fotograf a navyše bola tma.

Symbolické gesto sovietskeho víťazstva nad nacistickým Nemeckom bolo síce z propagandistických dôvodov o dva dni vyfotografované Jevgenijom Chaldejom a neskôr aj nafilmované vojnovým kameramanom Romanom Karmenom, aktéri však už boli úplne iní.

Triumfálnu scénu v oboch prípadoch zahrali seržanti Michail Jegorov a Meliton Kantarija, ktorí vďaka tomu boli dlho považovaní za skutočných aktérov vztýčenia prvej sovietskej vlajky nad Ríšskym snemom.

U nás oslavujeme Deň víťazstva nad fašizmom 8. mája, v Rusku o deň neskôr

Dňom víťazstva bol pomenovaný 9. máj 1945 najvyšším veliteľom Červenej armády Josifom Vissarionovičom Stalinom na počesť ukončenia druhej svetovej vojny  (v Európe to bol 8. máj). Po nástupe komunizmu v strednej a východnej Európe sa oslavoval a bol stanovený štátnym sviatkom. Sú po ňom pomenované mnohé ulice a sídliská (napr. Ulica 9. mája).

Bezpodmienečná kapitulácia nemeckých vojsk do rúk západných spojencov bola pôvodne podpísaná 7. mája 1945 v Remeši. Počas podpisu aktu neboli prítomní oficiálni sovietski predstavitelia. Nemecké vojská navyše pokračovali v bojoch proti sovietskym jednotkám. Sovieti  preto trvali na opätovnom opakovaní aktu v Berlíne.

Nemecké velenie podpísalo bezpodmienečnú kapituláciu do rúk všetkých Spojencov, vrátane Sovietskeho zväzu krátko pred polnocou 8. mája 1945. Nadobudnúť mala platnosť od 23:01 hod. Stredoeurópskeho času. V tej dobe však bol na území hlavného mesta Sovietskeho zväzu v Moskve už iný deň – 9. máj 1945.

Druhá svetová vojna 

Je dodnes najväčším a najrozsiahlejším ozbrojeným konfliktom v dejinách ľudstva, ktorý stál život až 60 miliónov ľudí. Boje prebiehali v Európe, Ázii a Afrike, zúčastňovali sa ich muži i ženy aj z oboch ďalších obývaných kontinentov – Ameriky a Austrálie.

Počas šiestich rokov trvania zomreli desiatky miliónov civilistov, milióny príslušníkov ozbrojených síl, boli zničené celé mestá a spôsobené nevyčísliteľné škody na majetku a kultúrnom dedičstve ľudstva.

Ich bezprostrednými príčinami bolo napätie vyvolané chybne koncipovanou Versaillskou zmluvou po I. svetovej vojne a veľká hospodárska kríza na prelome 20. a 30. rokov. Tá kriticky oslabila všetky štáty a   vlády mocností, ktoré mali udržovať svetový mier a dohliadať na dodržovanie versaillského systému. V Nemecku táto situácia umožnila vzostup nacistického režimu pod vedením Adolfa Hitlera a jeho stúpencov.

Najčastejšie uvádzaným dátumom začiatku druhej svetovej vojny v Európe je 1. september 1939. V tento deň  Wehrmacht vpadol do Poľska. Na ázijskom bojisku sa za začiatok vojny považuje japonská invázia do Číny (7. júl 1937), ale niektoré zdroje uvádzajú rok 1931, keď Japonci vtrhli do Mandžuska.

Dňa 22. júna 1941 nacistické Nemecko napadlo Sovietsky zväz, ktorý sa pridal na stranu Spojencov. Spojené štáty, ktoré už predtým pomáhali spojeneckým krajinám, sa do vojny zapojili 7. decembra 1941 po tom, čo bola Japoncami napadnutá ich námorná základňa v Pearl Harbor. 6. júna 1944 sa Spojenci vylodili v Normandii.

Koniec druhej svetovej vojny v Európe nastal 8. mája 1945 kapituláciou nacistického Nemecka. V Ázii kapitulovalo Japonsko 2. septembra toho istého roku po americkom zhodení dvoch atómových bômb na mestá Hirošimu a Nagasaki.

Povojnové rozdelenie sfér vplyvu medzi víťazné mocnosti

Po vojne došlo v Európe k vytvoreniu dvoch blokov – západného, ktorý sa sformoval do organizácie NATO a východného bloku, ktorý na seba vzal podobu Varšavskej zmluvy tvorenej najmä východoeurópskymi socialistickými krajinami pod vedením Sovietskeho zväzu.

Vzťahy medzi týmito dvoma blokmi boli značne napäté a čoskoro prerástli do tzv. studenej vojny, ktorá sa okrem politických bojov prejavila aj v niektorých vojenských konfliktoch.  (Kórejská a Vietnamská vojna, Arabsko – izraelské vojny a ďalšie).

Jaltská konferencia zľava Stalin, Roosevelt a Churchill

Československo pod vplyvom Sovietskeho zväzu nastúpilo cestu k socializmu, ale aj za cenu komunistických lágrov pre nepriateľov režimu. Pražská jar v auguste 1968 a pokus o „socializmus s ľudskou tvárou“ udusila okupácia našej krajiny vojskami Varšavskej zmluvy a následný „dočasný“ 20 – ročný pobyt sovietskych vojsk v Československu.

Studená  vojna skončila pádom Berlínskeho múru v roku 1989, rozpadom Varšavskej zmluvy a vznikom demokracií v štátoch, ktoré po vojne kontroloval Sovietsky  zväz. Ten sa napokon tiež rozpadol.

Odchádzajúci minister vnútra chce len tiché oslavy Dňa víťazstva…

Nad tohtoročným 78. výročím Dňa víťazstva nad fašizmom sa vznáša tieň vojnového konfliktu na Ukrajine. Ani to by však nemalo zmeniť náš pohľad na historické fakty konca II. svetovej vojny.

V tejto súvislosti je doslova hanebné odporúčania dnes už končiaceho ministra vnútra Romana Mikulca, aby sa pietne akty ku Dňu víťazstva konali formou „tichého kladenia vencov“. Ako ukázali následné rozhodnutia okresných úradov po celom Slovensku, oslavy víťazstva sa majú konať bez akéhokoľvek programu „navyše“, bez hudby – vrátane hymny či smútočného pochodu – bez slávnostných prejavov či bez prednesu básne.

Viacerí prednostovia okresných úradov pritom potvrdili, že pokyn z ministerstva vnútra bol príkazom, nie „odporúčaním“ a má ísť  o prejav „úcty voči ukrajinskému ľudu, ktorý bráni pre ruskou agresiou svoju krajinu“.

Zľava Ľubica Laššáková, Peter Pellegrini a Vladimír Strmeň

Strana Hlas odsudzuje toto rozhodnutie dosluhujúceho ministra vnútra a pripomínajú mu, že Deň víťazstva je spoločným sviatkom členských krajín Európskej únie a prejavom úcty voči všetkým padlým i preživším hrdinom oslobodenia Európy bez ohľadu na ich národnosť. Nemožno  ignorovať historickú pravdu, že v hroboch po celom Slovensku ležia tisíce Rusov či vojakov iných národností, ďalšie tisíce bolo zranených, aby nám priniesli slobodu a demokraciu.

Deň víťazstva nemá nič spoločné a terajšou ruskou agresiou proti Ukrajine. Naopak, práve jeho dôstojná oslava je prejavom demokratického a antifašistického zmýšľania, je prejavom odporu voči všetkým imperiálnym ambíciám, ktoré pred vyše 80 rokmi priviedli svet k najstrašnejšej vojne v histórii ľudstva. Predstavitelia strany HLAS-sociálna demokracia na čele s predsedom Petrom Pellegrinim si pripomínajú 78. výročie ukončenia Druhej svetovej vojny v Európe a Deň víťazstva nad fašizmom v areáli banskobystrického Pamätníka SNP:

https://www.youtube.com/live/o_1gVZtjgVo?feature=share

„Tiché kladenie vencov“ znamená, že nemôžu zaznieť jasné prejavy odporu voči akejkoľvek vojenskej agresii, ktorá je od Norimberského tribunálu medzinárodným trestným zločinom proti mieru.

Napriek zjavnému úsiliu odchádzajúceho ministra vnútra Mikulca umlčať antifašistické a demokratické hlasy proti vojne a zabíjaniu či prejavy úcty voči všetkým hrdinným bojovníkom proti nacistickej agresii, predstavitelia Hlasu, ale aj Smeru či ďalších opozičných strán vrátane Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov nezostanú ticho a budú sa podieľať na čo najdôstojnejšom priebehu osláv 78. výročia víťazstva európskych demokratických a protifašistických síl.