Príbeh Alexeja, syna Jána Thurza, narodeného v roku 1490 v Krakove Jánovej druhej manželke, ktorý dokázal obnoviť a zveľadiť thurzovský majetok, vplyv i moc v rušných a nebezpečných časoch uhorských stavovských povstaní, tureckého ohrozenia a veľkých baníckych nepokojov v baniach či hutiach thurzovsko-fuggerovskej mediarskej spoločnosti, rozpovie v Thurzovom dome Jozef Ďuriančik.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja pripravila pre svojich návštevníkov a priaznivcov histórie zaujímavú prednášku venovanú 480. výročiu smrti syna Jána Thurza – Alexeja.

Alexej Thurzo

V piatok 27. januára o 15:00 hod.  rozpovie príbeh o potomkovi jedného z najvýznamnejších šľachtických rodov na Slovensku uznávaný banskobystrický historik, publicista a sprievodca cestovného ruchu pán Jozef Ďuriančik.

„Cesta Thurzovcov na vrchol aristokracie mala atypický priebeh. Začínali ako príslušníci drobnej šľachty na Spiši a potom na rozdiel od iných aristokratických rodov Uhorska vstúpili do meštianskeho stavu, v rámci ktorého sa zapojili do diaľkového obchodu s kovmi a odtiaľ do banského a hutníckeho podnikania na východnom a najmä strednom Slovensku, kde podnikali spolu s Fuggerovcami. Akumulovaný obchodný kapitál potom investovali do pozemkového vlastníctva, čím sa postupne ako zemepáni opäť vrátili k svojmu šľachtickému stavu,“

uvádza historik a publicista Jozef Ďuriančik.

Jozef Ďuriančik

Počas jedného storočia prežil rod Thurzovcov medzi uhorskou aristokraciou  len štyri generácie, ale v jeho radoch sa vystriedali : jeden uhorský miestodržiteľ Alexej I., dvaja palatíni Juraj V. a Stanislav III., jeden predseda Uhorskej komory František I. a štyria biskupi.

Práve Alexej I. zažil obidve strany jednej mince úspešného šľachtického rodu.

Thurzov dom

„Alexej I. dosiahol postavenie stoličného a kráľovského hodnostára, bol aj kráľovským miestodržiteľom v Bratislave, a prispel k nárastu thurzovského majetku aj „nepodnikateľskými“ cestami. Kráľ Ľudovít II. Jagelovský ustanovil Alexeja Thurza do hodnosti kráľovského pokladníka. Keď v bitke s Turkami pri Moháči v r. 1526 kráľ zahynul, pomáhal jeho iba dvadsaťročnej vdove, kráľovnej Márii Habsburskej zachraňovať kráľovský poklad a odviezť ho z Budína do Bratislavy. Kráľovnej Márii ostal verný, blízky a často ju hostil na svojom hrade Červený Kameň a na Hlohovskom zámku,“

dopĺňa Ďuriančik.

Alexej Thurzo zomrel v roku 1543 bez mužských dedičov. Zlatým klincom piatkovej prednášky bude zachovaný prvý ľúbostný list v Uhorsku z roku 1528, ktorý adresoval  Alexej Thurzo svojej nastávajúcej manželke.