Bystrický historik Jozef Ďuriančik sa v nasledujúcich troch častiach svojej biografie venuje Jánovi Thurzovi a jeho mediarskej spoločnosti spolu s Fuggerovcami. V prvej časti sa venuje osobnosti samotného Jána Thurzu.

Namiesto úvodu

V minulom roku sme si vďaka Covidu-19 nepripomenuli 525. výročie vzniku Thurzovsko-Fuggerovskej mediarskej spoločnosti (TFMS), ktorá umožnila mestu zapísať sa zlatými písmenami do svetových hospodárskych dejín.

Podrobne o vzniku, vývoji a význame tejto spoločnosti autor týchto riadkov píše v publikácii Zlatý vek medeného mesta. Na stránkach Bystricovín by sme chceli predstaviť Jána Thurzu ako dominantného člena rodiny, ktorý  v dejinách mesta zanechal trvalú stopu.

Thurzov dom v Banskej Bystrici

I. časť – KORENE

Ako vyplýva z dostupných písomných prameňov, korene rodu siahajú do prvej tretiny 15. storočia, do čias panovania Žigmunda Luxemburského v Uhorsku (1387–1437). Za príslušníkov drobnej šľachty  vymenoval  prvých Thurzovcov spomínaný Žigmund v roku 1417 potom, ako sa pod jeho vedením zúčastnili neúspešného vojenského protitureckého ťaženia na Balkán na konci 13. a začiatkom 14. storočia.

Išlo o troch bratov: Martina Bartolomea de Bethlenfalva z Betlanoviec, Jána Tatára z Betlanoviec a ich nevlastného brata Juraja tiež z Betlanoviec. V roku  1430  v Trnave Žigmund výsadnou listinou znovu za zásluhy vo vojenskej oblasti  udeľuje  Jurajovi a Martinovi mestečko Sučany a dediny v Turčianskej župe s dedičným vzájomným právom (Ján v tom čase už nežil).

Kaštieľ v Betlanovciach

Je nutné dodať, že Martinov mladší nevlastný brat Juraj, syn Jána z Betlanoviec, ako prvý začal používať priezvisko Thurzo s predikátom  z Betlanoviec. V Betlanovciach dodnes  stojí kaštiel, ktorý nesie ich meno. Juraj  zanechal chudobný rytiersky stav, presťahoval sa do Levoče  a stal sa  kupcom diaľkového obchodu na trase Košice – Levoča – Krakov. Z troch synov v otcovej tradícii pokračuje najstarší Martin a stredný Ján, najmladší Teofil zostal šľachticom. Martin a jeho synovia pôsobia v banskom podnikaní  na východnom Slovensku so sídlom v Levoči do roku 1531.

Pre úspech podnikania bolo nevyhnutné mať pre rodinnú firmu svojho zástupcu  v najvýznamnejšom centre stredovekého Poľska – Krakove, ktorý nebol len politickým a kultúrnym strediskom krajiny, ale tiež obchodným. Touto úlohou bol poverený Ján (1437-1508), ktorý v Krakove  prehĺbil obchodné kontakty s krakovskou firmou Jána Tesznara, ktorá kontrolovala ťažbu a export olova.

Písomné pramene o predchádzajúcom živote najvýznamnejšieho člena Thurzovského rodu sú  vyplnené aj legendami o jeho štúdiu na talianskych univerzitách, o príprave na kňazské povolanie a najmä o tajnom pobyte v Benátkach, kde mal získať vedomosti o chránenom odlučovaní striebra z medi, keď sa vydával za hluchonemého v benátskych taviacich hutách. V slávnom prístavnom meste  sa mal zoznámiť  s Jakubom Fuggerom a pripraviť podklady pre vznik známej spoločnosti.

Thurzov dom v Levoči

Realita bola iná. Ján sa v Krakove oženil. Počas prvého manželstva s Uršulou  Béhmovou mal Ján Thurzo päť detí: Jána (1466-1520) od roku 1506 Vroclavského biskupa, Juraja (1467-1521) svojho nástupcu nástupcu v Krakove a v Banskej Bystrici; Stanislava (1470-1540) od roku 1497 olomouckého biskupa, Magdalénu, dvakrát vydatú za krakovských mešťanov; Hedvigu, vydatú za Vroclavského faktora Hansa Metzlera.

Po Uršulinej smrti, sa Ján Thurzo oženil v roku 1483 druhý krát s Barborou Beckovou,  s ktorou mal ďalších päť detí: Alexeja (1490-1543) nástupcu Juraja v mediarskom podniku a vysokého kráľovského hodnostára, Jána Václava (1492-1558) spišského grófa,  Margarétu vydatú za možno najbohatšieho krakovského mešťana tej doby, Konráda Krupku. Katarínu, vydatú za Rajmunda Fuggera (1513) a Uršulu, ktorá zomrela v mladom veku.

Ján Thurzo a Fuggerovci

Dva roky po svadbe sa stáva v roku 1467 krakovským mešťanom a ďalšie dva roky trvalo, pokiaľ presvedčil svojho švagra a jeho otca Jána Tesznara o vytvorení spoločného podniku na odlučovanie striebra z banskobystrickej medi v Mogile pri Krakove na pôde cisterciánskeho  kláštora.

V Kremnici dňa 24. apríla 1475 uzatvára krakovská spoločnosť vedená  Jánom Thurzom so zástupcami stredoslovenských banských miest: Kremnicou, Banskou Bystricou, Banskou Štiavnicou, Novou Baňou, Pukancom, Banskou Belou a Ľubietovou zmluvu o odvodnení baní so stredoslovenský miest.  Keďže Peter z Gdanska záväzok spoločnosti nezrealizoval – nepodarilo sa mu bane odvodniť, musel Ján Thurzo pôsobenie v Banskej Bystrici oddialiť o dvadsať rokov neskôr.

Stredoslovenské banské mestá

V roku 1477 sedel  už Ján Thurzo  v mestskej rade Krakova  a o 10 rokov neskôr sa stáva najbohatším  krakovským podnikateľom!  Jeho novým spoločníkom je najvýznamnejšia banská spoločnosť zo Saska (Ulrich Schütz a Jakub Bauer), s ktorou spoločne podniká v Goslari do roku 1496. V rokoch 1490-1493 spolu so Sveboldom Fiolom podnikal aj na kníhtlačiarskom poli v Krakove.

Po smrti kráľa  Mateja Korvína (1490) sa Ján Thurzo rozhodol pre banské podnikanie  v Banskobystrickej oblasti, pretože od roku 1475 poznal jej podzemné bohatstvo.  Bol si vedomý toho, že budú nutné rozsiahle vstupné investície, ktoré mu saská banská spoločnosť nebola schopná poskytnúť.

Naviac potreboval nielen finančne silného partnera, ale tiež takého, ktorý mal obchodné  kontakty v Európe, nakoľko domáci uhorský trh bol veľmi slabý, aby mohol odoberať predpokladanú produkciu z Banskej Bystrice a exportovať mimo územie Uhorska. Tentoraz vstúpil Ján Thurzo do partnerstva s rodinou skúsených augsburských bankárov, obchodníkov a aj banských podnikateľov – Fuggerovcov.

Ján Thurzo a Jakub Fugger

Pri rokovaniach  s Fuggerovcami bol vždy prítomný aj jeho syn Juraj, ktorý sa stal prakticky zástupcom otca v obchodnej spoločnosti Ungarischer Handel – Uhorský obchod, ktorej hospodársku základňu tvoril od roku 1495 Der Neusohler Kupferhandel – Banskobystrický mediarsky podnik.

Ján Thurzo získal rôzne výhody pre svoje banské a hutnícke podnikanie. Nebolo to však za dobré slovo. Vážnosť jeho osoby bola oceňovaná už na dvore Mateja Korvína, ku ktorému bol pozývaný k slávnostnému stolu. Matejovi nástupcovia – Jagelovci oceňovali na Jánovi Thurzovi a jeho synoch schopnosť získavať drahé kovy, ktoré boli na kráľovskom dvore špičkovým tovarom.

Erby Thurzovcov a Fuggerovcov

Vzájomná ústretovosť bola potvrdená v roku 1498 prenájmom Kremnickej komory pre Jána Thurzu a jeho synov, ktorú v roku 1526 prevzali Fuggerovci do r. 1551 s dedičným titulom Kremnického komorského grófa. V roku 1502 získali otec a syn  prenájom siedmich stredoslovenských  banských miest a  Zvolenského hradu s titulom Zvolenského župana na dobu 20 rokov.

Thurzovci zas pomohli Vladislavovi II., ktorý sa chcel oženiť s francúzskou princeznou Annou, hoci bol tajne ženatý s vdovou Beatrix Aragónskou,(sobáš bol cestou k získaniu uhorskej koruny). Keďže pápež Alexander VI. pridlho  rozmýšľal pri rozluke Vladislava II. s Beatrix, bolo nutné siahnuť do mešca a ešte hlbšie vtedy, keď Beatrix  sľúbila opustiť Uhorsko až po vyplatení jej vena (200 000 zlatých), aby mala zabezpečenú starobu vo svojej domovine.

Vladislav II.

To však nebolo všetko. Chýbali peniaze na novú svadbu a korunováciu novej kráľovnej. Opäť tu boli Fuggerovci, ktorí poskytli horibilné sumy Thurzovcom pre splnenie kráľových predsavzatí.

Nové a zároveň posledné podnikanie nasmeroval  Ján Thurzo do Sedmohradska, kde bolo treba oživiť zanedbané zlaté bane (odkiaľ prúdilo najviac zlata v Uhorsku do kráľovskej pokladnice). Táto „spolupráca“ vyústila prenájmom zatopených zlatých baní pri Baia Mare v roku 1505 i prenájmom mincovne a lúčobne v tom istom meste v roku 1507 pre Jána Thurzu.

Ten však vzhľadom k vysokému veku a pracovnému zaťaženiu precenil svoje sily a aj samotné zdravie, ktoré nedokázalo vzdorovať neznámej infekcii. V sedmohradskom Baia Mare Ján Thurzo po štyroch rokoch  zomiera 10. októbra 1508. Pozostatky najvýznamnejšieho člena thurzovského rodu uložili v kostole Sv. Jakuba v Levoči. V jeho stopách kráčali potom synovia Juraj a Alexej do roku 1525.

Epitaf v Levoči