Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici pozýva na štvrtú prednášku z cyklu Davidova hviezda pod Urpínom venovanú obdobiu holokaustu v Banskej Bystrici (1938-1945) a osudom detí Dominika Skuteckého. V utorok 20. februára 2024 o 17:00 hod. prednáša historik Jozef Ďuriančik.

Židia v Banskej Bystrici

Banská Bystrica bola už pri svojom vzniku multietnickým mestom. Pritom mali v tom čase dominantné postavenie saskí hostia a boli to práve oni, ktorí si vymohli na feudálnej vrchnosti bezprecedentný zákaz usadzovania židovskej komunity v Banskej Bystrici.

Tento zákaz platil až do roku 1860, preto prví židia prichádzali do neďalekej Radvane. Až po roku 1860 sledujeme masový príchod židov do mesta Banskej Bystrice, ktorý viedol v roku 1865 k vzniku Židovskej náboženskej obce (ŽNO) a uplatnenie komunity v hospodárskej a kultúrnej oblasti mesta.

Žiaľ udalosti, ktoré nasledovali po 14. marci 1939 viedli k jej zániku a ani vývoj v rokoch 1945 – 1989 jej nebol naklonený. K revitalizácii ŽNO došlo až po roku 1989. Predvojnovú úroveň do dnešných dní však už nedosiahla.

Napriek uvedeným skutočnostiam komunita zanechala v Banskej Bystrici svoju výraznú stopu v spoločenskom vývoji mesta, preto sa Stredoslovenská galéria rozhodla priblížiť históriu tejto minority od jej formovania až po dnešné dni pod názvom Davidova hviezda pod Urpínom.

Holokaust

Je to najsmutnejší príbeh židovskej komunity od zničenia druhého jeruzalemského chrámu v 70. rokoch nášho letopočtu. Úvod prednášky je venovaný základnému pojmu, na ktorý nadviaže  priebeh holokaustu v Banskej  Bystrici.

Známe je, že holokaust neobišiel ani jednu židovskú rodinu, preto záver prednášky je venovaný obyvateľom vily, ktorí  na vlastnej koži pocítili hrôzy fašistického režimu v meste pod Urpínom. Prednáška sa odporúča pre učiteľov dejepisu a občianskej náuky na základných i stredných školách.

Historik o smrti Karoly Skuteckej – Karvašovej s manželom v Nemeckej

Dcéra Dominika Skuteckého maliarka Karola Skutecká – Karvašová ťažko znášala obdobie rasové prenasledovania počas II. svetovej vojny a niekoľkokrát si siahla na život. V lete 1943 sa pokúsila o samovraždu skokom do výťahovej šachty. Previezli ju do nemocnice zo zranení sa dlho liečila.

Hoci na tom ešte nebola zdravotne dobre, krátko pred Vianocami roku 1944 ju s manželom zatkli. Už nemali  mená. Označili ich číslami.

Karola Skutecká – Karvašová s manželom Ferdinandom a synom Petrom

Posledné pokusy o ich záchranu robil ešte banskobystrický katolícky biskup Andrej Škrábik, ktorý bol známy tým, že v biskupskej rezidencii ukrýval prenasledovaných účastníkov SNP.

Paradoxne po vojne sa komunisti odmenili biskupovi tým, že po Víťaznom februári 1948 ho chceli pre nekompromisné postoje postaviť pred súd, čomu zabránila jeho choroba a predčasná smrť v roku  1950.

Karola Skutecká – Karvašová so synom Petrom Karvašom

„Zachrániť Karolu Karvašovú a jej manžela sa však už biskupovi nepodarilo. Ferdinand odmietol  opustiť imobilnú manželku a na smrť išli spoločne. Na zamaskovanie hromadných popráv v Nemeckej  používali kusy asfaltu, ktoré vytvorili kúdoly čierneho dymu. Malo to znemožniť šírenie zápachu spálených tiel. Popol nebohých potom sypali do Hrona,“

hovorí historik  Jozef Ďuriančik.

Jozef Ďuriančik

Karola a jej manžel Ferdinand 9. januára 1945  našli spoločný hrob v mrazivom tichu vápenky v neďalekej Nemeckej, kde boli popravení. Ich jediný syn – spisovateľ Peter Karvaš tieto tragické udalosti v dejinách Banskej Bystrice prežil.

No nielen o tom bude hovoriť  Mgr. J. Ďuriančik,  znalec histórie židovskej komunity v meste, vo Vile Dominika Skuteckého na Hornej ulici č. 55. Prednáška sa odporúča pre učiteľov dejepisu a občianskej náuky na základných i stredných školách. Vstupné  je 2 eurá.

Vápenka v Nemeckej