Medzi ľudovými rezbármi nájdeme nielen bačov, roľníkov, drevárskych robotníkov, ale napr. aj profesie ako železničiarov, či ľudia z prostredia výskumných pracovníkov. K tvorbe ich zväčša priviedol vonkajší podnet, vďaka ktorému v sebe objavili talent a vôľu pretaviť do dreva svoje pocity a videnie okolitého sveta.

Niektorých k tvorbe pritiahol silný rodinný zmysel a jednoducho v rodinnej tradícii pokračovali. Plastiky ľudových rezbárov tvoria v pozostalosti hudobného skladateľa Svetozára Stračinu (1941 – 1996), ktorú vo svojich zbierkach opatruje Stredoslovenské múzeum, výraznú a najmä ucelenú časť. Táto obdivuhodná zbierka bude hlavnou témou marcovej prednášky z cyklu Čo sa skrýva v depozitári.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja pripravilo pre svojich návštevníkov ďalšiu časť obľúbeného programu Čo sa skrýva v depozitári? Historička Vladimíra Luptáková vo svojej prednáške v utorok 21. marca 2023 o 17:00 hod. v Matejovom dome z depozitára vyberie unikátnu zbierku plastík Svetozára Stračinu.

„Takmer dvesto plastík známych, ale i neznámych ľudových rezbárov obohacuje náš zbierkový fond svojou rôznorodosťou. Štefan Siváň, Ondrej Sklenka, Jozef Gregas, Peter Slosiar, Pavol Bavlna, či Walter Grinvalský sú niektoré mená z mnohých. Rozprávanie nás prevedie dielňami týchto rezbárov a cestami ich plastík od bytu hudobného skladateľa až po depozitár Stredoslovenského múzea,“

hovorí Vladimíra Luptáková, historička Stredoslovenského múzea.

Encyklopédia Ústredia ľudovej umeleckej výroby uvádza, že rezbárstvo patrí k najstarším prejavom ľudového umenia a technika opracovania dreva zodpovedala možnostiam nástrojov, s ktorými rezbári pracovali. Začiatkom 20. storočia začali ľudoví rezbári rozvíjať figurálne dekoratívne rezbárstvo, ktoré malo súvis s úžitkovými predmetmi ako črpáky, úle či palice.

„Na prvý pohľad pestrá zmes. No aj hudobný skladateľ Svetozár Stračina mal mnoho rozmerov a talentov. Keď zbierku drevených plastík vidíte ucelenú začínate približne chápať motiváciu jeho výberu. Budem rada, ak na prednášku zavítajú i návštevníci, ktorých sa jeho osobnosť dotkla. Možno poodhalia ďalší rozmer skladateľovej osobnosti, jeho impulz k zberateľstvu a podpore ľudových rezbárov,“

dopĺňa Luptáková.

Svetozár Stračina

Po roku 1948, so zmenou v politickej, kultúrnej a hospodárskej oblasti, sa rezbárstvo stalo predovšetkým individuálnou záľubou samoukov. Ďalším impulzom bola aj organizácia sympózií a prezentácia ľudových rezbárov na folklórnych festivaloch. V neposlednom rade k udržaniu remesla a jeho rozvoju prispelo aj organizovanie výskumu, zberu a podpory rezbárov v Ústredí ľudovej umeleckej výroby.

V apríli nám zoologička Lenka Hrašková  v jej prednáške „Nebojme sa hadov“ prostredníctvom ukážok zo zbierok múzea vysvetlí, prečo sa nemusíme plazov báť – 18. apríla o 17:00 hodine v Tihányiovskom kaštieli.