Hagia Sofia – história aj pre turistov

Cestovanie
0 /

Bol horúci deň. Autobus sa pomaly vliekol do vnútrozemia popri rieke či potoku? Kaystrom. má aj turecký názov, ale tento je z čias Homéra. A ten písal o štíhlokrkých labutiach i lodiach, ktoré tvorili vodnú cestu medzi morom a starým Efezom.

Niekoľkokrát v histórii sa tok čistil od bahna až do prístavu v Efeze, až to Gréci nakoniec vzdali. Presťahovali sa či založili Smyrnu. Asi oboje. Zo Smyrny ostali len zvyšky a dnes je to Izmir, hrdé turecké mesto, ktoré sa zrodilo v roku 1922 po vyvraždení pôvodných obyvateľov.

Ale o tom teraz nebude reč. Pokračujme do Efezu, dnes vlastne vnútrozemského antického mesta. Dlažba na námestí je z mramoru – pýcha a bohatstvo. Necelých sedem kilometrov odtiaľ je jeden stĺp a na močaristej lúke porozhadzovaných pár balvanov. Niet ani len čo fotiť.

Práve to sú zvyšky jedného z antických divov sveta, Artemidinho chrámu. To bolo niečo. Chrám mal právo azylu. Tam dávali králi do opatery svoje deti, keď šli bojovať. Nikto im nesmel ublížiť. Tam nosili bohatí truhlice s pokladmi. Nikto sa ich ani nedotkol.

Až prišiel blázon, ktorému nič nebolo sväté. Héros….. Treba si ctiť rozhodnutie súdu, že v rámci popravy musí byť zabudnuté meno tohto podpaľača. Lebo on to urobil pre slávu. Dnes by sme povedali, že to bol egomaniak, ktorý šiel za svojim cieľom akýmkoľvek spôsobom. Ale poďme preč od politiky!

I keď celkom sa jej nevyhneme. Chrám ožil z peňazí Alexandra Macedónskeho No a potom, v 6. storočí, keď ešte bola rieka splavná, prúdili lode do Konstatinopolu (dnešný Istanbul) so stĺpmi a kvádrami z Artemidinho chrámu. Tak vyrástla Hagia Sofia, ktorá sa dnes stala zasa raz súčasťou politiky.

Čiže história je tu antická, kresťanská i moslimská. A prepletá s dejinami. Kúsok od týchto ruín stojí dom, v ktorom po ukrižovaní Krista žila Panna Mária. Je to miesto uctievané moslimami i kresťanmi.

A aby to nebolo málo, odtiaľto je aj legenda o sedmospáčoch. Zaspali v jaskyni a zobudili sa o 180 rokov. Zhruba. Nechceli veriť, čo sa udialo. Boli to totiž prenasledovaní kresťania. A zrazu nikde pohanské chrámy pyšného Ríma, ktorý tam v ich časoch vládol. Všade kríže.

Legenda žije dodnes v Perzii, Turecku, v Afrike či Nemecku a do Koránu ju dostal aj samotný Mohamed.

Nebudeme súdiť to, čo sa teraz udialo v Turecku, ani strkať nos do horúcej situácie medzi Tureckom a Gréckom. Z histórie však vieme, že stupňovanie napätia nakoniec prinesie pád.

A fotky? Niečo z Efezu, niečo z biednych ruín chrámu i domu Panny Márie. A trošku z Izmiru a Hagia Sofia.

Autor: Ľubomír Motyčka, Foto: autor a ilustračné