Memorandum národa slovenského bol programový dokument vychádzajúci z požiadaviek slovenského národa, ktorý bol schválený a vyhlásený v júni roku 1861 v Turčianskom sv. Martine. 7. júna uplynulo 160 rokov od prijatia dokumentu, ktorý sa stal zásadným štátoprávnym programom proklamujúcim politické a kultúrne ciele slovenského národa.

Memorandum národa slovenského

Na počesť pripomenutia si tejto významnej udalosti vyhlásila v roku 1993 Národná rada SR 7. jún za pamätný deň Slovenskej republiky.

V historickom centre Turca sa zišlo 6. a 7. júna 1861 okolo dvesto popredných národných činiteľov a ďalších päťtisíc ľudí, ktorí sa zhromaždili pod starými lipami pred evanjelickým kostolom. Ján Francisci, ktorý zhromaždeniu predsedal, s potešením konštatoval:

„Vidím, že sa v zhromaždení tomto národ môj slovenský od pádu ríše Veľkomoravskej po prvý raz v celosti svojej zhromaždil.“

Reliéf pripomínajúci prijatie historického Memoranda národa slovenského z roku 1861

Hlavným rečníkom a tvorcom Memoranda slovenského národa k Vysokému snemu krajiny uhorskej bol Štefan Marko Daxner. Jedna z najpodstatnejších častí Memoranda sa dotýkala definície rovnoprávnosti národov – ochrany osobitosti a svojbytnosti slovenského národa. V Memorande je to vyjadrené slovami:

„Keď ako Slováci v mene rovnoprávnosti národnej so žiadosťami našimi vystupujeme, nečiníme tak preto, akoby sme snáď zásade svetom hýbajúcej a skrze prvých a najhorlivejších vlastencov našich v jej opravdivom zmysle pojatej, uznanie vydobyť chceli, ale činíme tak preto, že nám Slovákom veľmi mnoho záleží na tom, aby podoba tá, v ktorej rovnoprávnosť národná z ohľadu na nás v život uvedená byť má, i podstate veci samej, i cítením skrze nás potrebám života zodpovedala.“

Dokument zároveň nastoľoval požiadavku zriadenia autonómneho územia – Hornouhorské slovenské okolie, ktoré by spravovali Slováci prostredníctvom svojich volených zástupcov. Memorandum nežiadalo samostatný slovenský snem, ale len zastúpenie Slovákov v Uhorskom sneme.

Štefan Marko Daxner si uvedomoval význam slovenčiny pre formovanie moderného slovenského národa a preto sa neodmysliteľnou súčasťou Memoranda stali jazykové požiadavky, ktoré formuloval dokument nasledovne:

„Podľa zásady tejto žiadame, aby v Okolí národ náš zosobňujúcom jedine a výlučne reč slovenská bola žľabom tým, ktorým tok života verejného, občianskeho a školského prúdiť má.“

Medzi nemenej závažné ustanovenia, ktoré boli zakotvené v Memorande patrila požiadavka zriadenia Právnickej akadémie, na univerzite v Pešti mala vzniknúť katedra reči a literatúry slovenskej, ďalej to bola požiadavka, aby školy mohli vyučovať v slovenčine a mohli sa vydávať slovenské hospodárske časopisy i zriaďovať slovenské hospodárske spolky. Štát mal zároveň podporovať slovenské kultúrne ustanovizne.

V tej dobe sa ale nepodarilo literu Memoranda naplniť. O dva roky neskôr, v roku 1863, sa však o dokument opierali zakladatelia Matice slovenskej, pričom memorandové požiadavky zostali základným programovým cieľom slovenských národovcov až do prvej svetovej vojny.

V Martine zaznel silný odkaz pre vládu

Iba hrdosť na vlastnú minulosť nás robí sebavedomým národom. Pondelkové pripomenutie si 160. výročia Memoranda národa slovenského v Martine a s ním spojený vznik Matice slovenskej, okrem historickej spomienky, je aj silným aktuálnym odkazom pre súčasnú vládu.

Tá prostredníctvom ministrov obrany a kultúry nielenže delí ikonu našej národnej histórie Múzeum SNP, ale v rozpočte obrala najstaršiu kultúrnu ustanovizeň Slovákov Maticu slovenskú v Martine o státisíce eur na tento rok. Aby toho nebolo málo, koaliční poslanci sa snažili o zriadenie ďalšieho Národného cintorína v Bratislave, hoci tej skutočný historický je v Martine. Proti týmto nepochopiteľným útokom na symboly národnej identity Slovákov bojujú poslanci Hlasu.

Zľava poslanci NR SR Erik Tomáš, s Ľubicou Laššákovou a predseda MS Marián Gešper

V ťažkých časoch treba zveľaďovať ikonické inštitúcie nášho národa a nie sa im otáčať chrbtom, či dokonca v mene úzkych politických záujmov podporovať tých, ktorí si neželajú pokojné spolužitie dvoch národov.

„Ako ministerka kultúry som naše národné inštitúcie vždy ekonomicky podporovala a keď sa HLAS – sociálna demokracia z vôle voličov dostane do vlády v tejto podpore, zameranej na ich zveľaďovanie budeme pokračovať,“

povedala v Martine poslankyňa NR SR  Ľubica Laššáková, ktorá si tu spolu s Erikom Tomášom pripomenula 160. výročie Memoranda národa slovenského.

Na Národnom cintoríne v Martine

Memorandum národa slovenského patrí k prelomovým dokumentom národného sebauvedomenia. Pred 160 rokmi, významná osobnosť slovenských dejín Štefan Marko Daxner sformuloval základné štátoprávne, politické a kultúrne požiadavky, vrátane zriadenia Matice slovenskej, ktorá zohrávala významnú úlohu v živote nášho národa.

„Pripomínajme si tento významný deň, pretože bez historického vedomia nemožno budovať hrdú budúcnosť v globálnom svete, kde častokrát dochádza k stieraniu kultúr a národná identita je vytláčaná na okraj. Mrzí ma, že v týchto dňoch sa vlastná vláda obracia k Matici chrbtom, pretože si zaslúži našu podporu a pomoc. Preto konajme vždy v mene slávnej minulosti, v mene historického vedomia a v mene sebavedomej budúcnosti slovenského národa,“

dodal predseda Hlasu Peter Pellegrini

Peter Pellegrini