Žijeme v zajatí pandémie, ktorá nám preniká až do domácností, bojíme sa o zdravie a životy svojich blízkych, niektorým z nás už ide aj o živobytie. A kdesi v pozadí za mrežami sa dejú čudné veci s obvinenými vo väzbe, ktorý tu trčia celé mesiace bez toho, aby sa ich prípady konečne dostali na súd.

Množia sa prípady nadužívania kolúznej väzby a úmrtí obvinených

Na Slovensku poznáme tri druhy väzby:

a) z obavy, že obvinený ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu (úteková väzba);

b) z obavy, že obvinený bude pôsobiť na spoluobvinených alebo na svedkov, alebo mariť dôkazy (kolúzna väzba);

c) z obavy, že obvinený bude pokračovať v trestnej činnosti, že dokoná trestný čin alebo spácha trestný čin, ktorým hrozil (preventívna väzba).

Aktuálne sa vedie veľká diskusia o trvaní a podmienkach  kolúznej väzby.  Bolo to v roku 2009, keď reálne hrozilo, že vtedajší mafiánsky boss Mikuláš Černák sa kvôli zdĺhavému vyšetrovaniu a dokazovaniu dostane väzby, ktorá bola v tom čase maximálne 48 mesiacov. Poslanci NR SR tak museli zmeniť Trestný zákon a predĺžiť maximálnu väzbu na 60 mesiacov v prípade, že sa vedie trestné stíhanie za obzvlášť závažný zločin. To pretrvalo dodnes.

Vlani začalo masívne zatýkanie sudcov, policajných funkcionárov, advokátov i podnikateľov kvôli korupcii. Stalo sa pravidlom, že kolúzna väzba sa začala nadužívať s tvrdými podmienkami pre obvinených, ktoré sa stali horšími ako pre odsúdených. Pritom platí prezumpcia neviny, pokiaľ obvinený nebol obžalovaný a právoplatne odsúdený, nazerá sa na neho ako nevinného!

Milan Lučanský

V mnohých prípadoch sú väzobne stíhaní na základe výpovedí tzv. kajúcnikov, ktorí si za to môžu užívať slobodu. Až začali pribúdať prvé obete. Na následky zranenia vo väzobnej cele (s podozrením na obesenie) po prevoze do nemocnice zomrel generál Milan Lučanský, bez možnosti kontaktu s rodinou.

Advokát Ľubomír Krivošenko po takmer ročnom pobyte vo väzbe za múrmi väznice dostal koronu, po prevoze do nemocnice manželke odmietli povedať o jeho stave. Rodine vraj chýbalo overené splnomocnenie. Po týždni jej oznámili, že manžel zomrel. Nemali vraj pre neho kyslík.

Sudkyňa Monika Jankovská sa po opakovaných obvineniach pokúsila vo väzbe o samovraždu, skončila v nemocnici na psychiatrii. Slovenská advokátska komora upozorňuje na výnimočný prípad väzobného stíhania advokáta Martina Ribára, ktorý sa “previnil” tým, že obhajoval osoby v rámci organizovanej skupiny, ktorej členovia sú dnes obvinení zo závažných trestných činov.

Ribár je vo väzbe už vyše roka, ale doteraz  nebol v rámci trestného konania predložený jediný vecný dôkaz  o jeho vine. Advokátska komora má vážne podozrenie z potláčania základného práva na súdnu ochranu a riadny výkonu advokácie. Celkom 72 advokátov už podpísalo vyhlásenie a ústavnú sťažnosť, ktorú zaslali na Ústavný súd.

Flagrantné porušenie zákonných lehôt, nad ktorým nemôže súd zatvárať oči. Tak v uplynulých dňoch zhodnotil Najvyšší súd SR postup prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Petra Kysela. Ten totiž žiadosť bývalého šéfa Úradu zvláštnych policajných činností Prezídia Policajného zboru Jozefa Reháka o prepustenie z väzby zdržiaval celých 57 dní, hoci ju mal vybaviť bezodkladne. Obvinený je na slobode, špeciálneho prokurátora  disciplinárne rieši generálny prokurátor.

Iniciatíva advokátov za právny štát

Na neúnosné podmienky kolúznej väzby pre obvinených  v slovenských väzniciach poukazuje Iniciatíva advokátov za právny štát (IAPŠ). Tá vyjadrila znepokojenie nad aj v súvislosti s informáciami, že Zbor väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) evidoval vo svojich ústavoch na výkon trestu aktuálne ďalšie tri úmrtia na ochorenie COVID-19.

„Upozorňujeme na to, že ako advokáti sa dozvedáme z viacerých medializovaných prípadoch o závažnom porušovaní práv väznených osôb na adekvátnu lekársku starostlivosť. Napríklad výraznému riziku ohrozenia života a zdravia bol vystavený obvinený Jozef B., keď ho po prílete na Slovensku a napriek negatívnym výsledkom PCR testu na COVID-19 hospitalizovali v zlom psychickom stave na psychiatrickom infekčnom COVID oddelení, ktoré je určené len pre pacientov s potvrdeným a ťažkým priebehom COVID-19. Obvinený je pritom vo veku, keď patrí do takzvanej rizikovej skupiny obyvateľstva,“

uviedla IAPŠ.

Podľa IAPŠ sa advokáti dozvedajú aj o prípadoch, keď nie je väzneným umožnené, aby im rodina doručila výživové doplnky, ktoré užívali, ako aj tie, ktoré ich môžu chrániť pre ochorením COVID-19. Rovnako upozornili aj na to, že im nie je umožnené doručiť respirátory:

„Evidujeme aj prípad väzňa, ktorý bol po prekonanom ochorení COVID-19 umiestnený s pretrvávajúcimi respiračnými problémami na cele s fajčiarom, či výrazné prieťahy pri poskytovaní adekvátnej zdravotnej starostlivosti.“

Ako uviedla jedna zo signatárov iniciatívy, advokátka a bývalá dlhoročná zástupkyňa Slovenska pred Európskym súdom pre ľudské práva Marica Pirošíková, pokiaľ ide o korešpondenciu a návštevy s blízkymi, súčasťou práv väzňa je rešpektovanie rodinného života, ktoré je zaručené článkom 8 Dohovoru ESĽP:

„Podľa judikatúry ESĽP štátne orgány musia umožniť a dokonca aj majú napomáhať udržiavaniu stykov s blízkou rodinou.“

Pripomína tiež, že ak ide o nehumánne podmienky väzby, štát sa pred ESĽP nemôže vyhovárať na nedostatok finančných prostriedkov, ani na absenciu úmyslu zle zaobchádzať s väznenou osobou.

Marica Pirošíková

Novela Trestného zákona so skrátením väzobnej lehoty

Pripravuje sa zmena Trestného zákona, ktorej cieľom je väzobne stíhaným osobám zmenšiť zásah do ich práv a skrátiť dĺžku kolúznej väzby. Novela  vniesť do právnej úpravy princíp primeranosti v trestnom konaní vo vzťahu k záujmu na rešpektovaní ľudskej dôstojnosti obvinených na jednej strane a záujmu spoločnosti na vyšetrovaní protispoločenskej činnosti s intenzitou trestného činu na strane druhej.

Táto zmena má motivovať vyšetrovacie orgány a príslušné orgány činné v trestnom konaní aktívnejšie využiť svoje kapacity tak, aby sa skrátila doba trvania väzby na úkony, ktoré je potrebné vykonať. Zmena rovnako zvýrazňuje potrebu urýchliť prípravné konanie a zabrániť jeho prieťahom.

Novelu zákona pripravuje ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) s účinnosťou  od 1. augusta. Navrhuje skrátiť základnú dĺžku trvania kolúznej väzby na päť mesiacov v prípade dôvodnej obavy z kolúzneho správania obvineného. Ak sa takéto správanie nepreukáže, nebude ju možné ďalej predĺžiť.

Mária Kolíková

Majú skrátiť celkové lehoty väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom, a to diferencovane. Ak je vedené trestné stíhanie pre zločin, lehota sa skracuje z 36 mesiacov na lehotu 24 mesiacov. Ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin, lehota sa skracuje zo 48 mesiacov na 36 mesiacov.

Diferencovane skrátiť sa majú aj lehoty väzby v prípravnom konaní. Ak je vedené trestné stíhanie pre prečin, skracuje sa lehota zo sedem mesiacov na šesť mesiacov. Ak je vedené trestné stíhanie pre zločin, skracuje sa lehota z 19 mesiacov na 12 mesiacov. Ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin, lehota 25 mesiacov sa skracuje na 19 mesiacov.

Medzitým prišiel do NR SR poslanecký návrh Petry Hajšelovej (Sme rodina), podľa ktorého sa má základná lehota väzby skrátiť zo sedem na šesť mesiacov. Upraviť sa má aj maximálna dĺžka trvania takzvanej kolúznej väzby, ktorá by mala trvať najviac päť mesiacov. Táto zmena sa  približuje k českej právnej úprave, ktorá má lehotu v rozsahu tri mesiace. Problém je v tom, že strana Za ľudí to považuje za porušenie koaličnej zmluvy.

Petra Hajšelová

Novela zákona je nedostatočná

Zmena Trestného poriadku, ktorú predstavilo Ministerstvo spravodlivosti SR, nie je sama o sebe dostatočná a mohla byť ambicióznejšia. Pre agentúru SITA to uviedla Marica Pirošíková z Iniciatívy advokátov za právny štát (IAPŠ).

Novelu Trestného poriadku zaradil rezort spravodlivosti do medzirezortného pripomienkového konania 15. apríla. Cieľom návrhu je upraviť lehotu trvania kolúznej väzby. Podľa iniciatívy je potrebné s medzinárodnými štandardami zosúladiť aj podmienky väzby, ktoré upravuje zákon o výkone väzby. 

Inšpirácia českou právnou úpravou

IAPŠ na druhej strane oceňuje, že ministerstvo spravodlivosti začalo napĺňať Programové vyhlásenie vlády o humanizovaní a zmierňovaní obmedzení osôb vo výkone väzby. Z dôvodovej správy návrhu novely vyplýva, že sa ministerstvo inšpirovalo českou právnou úpravou, ktorá trvanie kolúznej väzby ohraničuje na tri mesiace.

„Ministerstvo spravodlivosti však navrhuje päťmesačnú lehotu, ktorá nebude platiť nielen v prípadoch, ak už sa obvinený dopustil kolúzneho správania, podobne ako je tomu v Českej republike, ale aj v prípadoch, ak sa bude viesť trestné stíhanie pre zadefinované trestné činy,“

hovorí Marica Pirošíková.

Ide o trestný čin spáchaný organizovanou, zločineckou alebo teroristickou skupinou, pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, trestný čin založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny, alebo pre trestný čin, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody na doživotie.

Zvádzanie k nadkvalifikovaniu

Podľa IAPŠ nie je zrejmé, prečo má byť výnimkou z päťmesačnej lehoty samotná skutočnosť, že sa vedie trestné stíhanie pre určitý čin alebo pre špecifickú trestnú činnosť.

„Tu treba pripomenúť, že kolúzny dôvod väzby je jediným dôvodom väzby, ktorý dokážu orgány činné v trestnom konaní ovplyvniť svojou aktívnou činnosťou, a ak české orgány činné v trestnom konaní dokážu už 20 rokov vyšetrovať aj závažné trestné činy pri trojmesačnom časovom obmedzení trvania kolúznej väzby, potom nie je dôvod na to, aby to bolo v slovenských pomeroch iné,“

dodáva Pirošíková.

Výnimka tak podľa IAPŠ ovplyvní predovšetkým to, akú právnu kvalifikáciu zvolia orgány činné v trestnom konaní pri vznesení obvinenia, prípadne počas vedenia konania.

„Stotožňujeme sa so sudcom Šamkom, ktorý v tomto ohľade upozornil na to, že táto výnimka bude zvádzať orgány činné v trestnom konaní k možnému nadkvalifikovaniu skutkov uvedených v uzneseniach o vznesení obvinenia,“

vysvetľuje Pirošíková s tým, že by mala byť táto výnimka zo znenia zákona vypustená.

Možnosť náhrady väzby

Ďalšou zmenou v novele je zavedenie obligatórneho súdneho preskúmavania možnosti nahradiť väzbu inštitútmi náhrady väzby.

Ako uviedla IAPŠ, uvedené ustanovenie reaguje na súčasnú judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej sú súdy pri rozhodovaní o väzbe povinné zvážiť aj možnosti nahradenia väzby miernejšími prostriedkami.

„Pripomíname však, že navrhovaná zmena právnej úpravy sa nedotýka tej časti Trestného poriadku, ktorá už teraz neumožňuje nahradiť alternatívnymi prostriedkami kolúznu väzbu. Naša iniciatíva IAPŠ už v minulosti upozorňovala na to, že nález Ústavného súd SR celkom jednoznačne ustálil, že náhrada väzby je možná aj pri takzvanej kolúznej väzbe, hoci z Trestného poriadku vyplýva presný opak,“

objasňuje Marica Pirošíková.

Iniciatíva pripomenula, že rezort spravodlivosti dlhé roky dostatočne neimplementoval odporúčania Európskeho výboru na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CPT) týkajúce sa podmienok výkonu väzby.

Nedostatok aktivít mimo cely

Ako zdôrazňuje IAPŠ, súčasná ministerka spravodlivosti Mária Kolíková pritom nie je v rezorte nová a väčšinu predchádzajúceho volebného obdobia pôsobila vo funkcii štátnej tajomníčky.

Už v správe v roku 1995 CPT zdôraznil význam toho, aby bolo väzňom umožnené zachovať si dobrý kontakt s vonkajším svetom. V roku 2006 CPT uviedol, že pokiaľ ide o väzňov vo výkone väzby v SR, základným problémom je nedostatok ponúkaných aktivít mimo cely týchto väzňov.

Zhoršené nepriaznivé účinky

V čase návštevy CPT boli obvinení držaní počas 23 hodín denne vo svojich celách v stave vynútenej nečinnosti. Ich jediný zdroj rozptýlenia bolo čítanie kníh z väzenskej knižnice a počúvanie rádia, a v obmedzenom počte prípadov sledovanie televízie.

Podľa CPT nepriaznivé účinky takéhoto obmedzeného režimu sa zhoršili v dôsledku dlhých lehôt, po ktoré mohli byť osoby držané vo väzbe. Problematiku kolúznej väzby na Slovensku druhej časti relácie TA3 fundovane vysvetlil prof. JUDr. Tomáš Strémy, PhD. z Katedry trestného práva PF UK v Bratislave (sledujte od 1:02:00 hod.):