Primátor Ján Nosko vo štvrtok 28. februára odovzdal Cenu mesta Banská Bystrica za rok 2018 zástupcom kolektívu banskobystrického rozhlasového štúdia, ktorí sa podieľali na vysielaní v pohnutých augustových a septembrových dňoch v roku 1968 počas okupácie mesta a vtedajšieho Československa sovietskymi vojskami a ich spojencami v rámci Varšavskej zmluvy. Rozhodli o tom poslanci mestského zastupiteľstva.

Cena mesta za odvahu bystrických rozhlasákov v auguste 1968

Za odvahu pri šírení pravdivých informácií počas pohnutých augustových udalostí v roku 1968 Cenu mesta za rok 2018 získal kolektív zamestnancov, ktorí v auguste ´68 pôsobili v banskobystrickom štúdiu Československého rozhlasu. Počas pohnutých augustových udalostí v štúdiu pôsobili: riaditeľ štúdia Ondrej Bartoš, šéfredaktor Viliam Mráz, redaktorky Ota Plávková a Soňa Mlčochová, redaktori Ján Baláž, Imrich Čierny, Milan Jurčo, Fedor Mikovič, Zdeno Oravec, Štefan Turňa, hlásateľky Lýdia Faksová, Hana Kútiková, Milina Vlnová, režisér Osvald Záhradník, vedúci hudobnej redakcie Vojtech Tátoš, vedúci techniky Štefan Ivančík, zástupca vedúceho techniky Karol Demuth, majstri zvuku Milan Janák a Vladimír Lehoťan, technici Jaroslav Faksa  a Dobroslav Chrobák, korešpondentka Júlia Drahošová, vodiči Miroslav Mičev a Viliam Snopko i riaditeľ vysielača SNP Banská Bystrica Ján Like.

Výkonný riaditeľ Štúdia RTVS v Banskej Bystrici Miroslav Debnár vníma ocenenie bývalých rozhlasových pracovníkov ako ďalší významný krok k ucteniu si ich hrdinstva:

„Pri tejto príležitosti myslíme predovšetkým na našich kolegov, ktorí vtedy riskovali svoje životy a viacerí z nich zaplatili v čase normalizácie vysokú cenu.“

V tejto súvislosti Debnár spomenul líderku banskobystrického augustového vysielania Otu Plávkovú, riaditeľa Ondreja Bartoša, redaktora Štefana Turňu či hlásateľku Milinu Vlnovú:

„Za svoj augustový angažmán museli odísť z rozhlasu, postupne ich odstavili z verejného a novinárskeho života, prenasledovala ich štátna bezpečnosť, násilne ich presťahovali a nemohli sa tvorivo ani občiansky angažovať. Ich životné charakterné postoje sú inšpiráciou aj pre súčasnú mladú generáciu pracovníkov banskobystrického štúdia RTVS.“

Banskobystrické štúdio Československého rozhlasu zohralo v augustových udalostiach 1968 významnú úlohu. Pre obyvateľov bolo jediným zdrojom informácií, ktoré sa šírili prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov. Vojská Varšavskej zmluvy obsadili v skorých ranných hodinách 21. augusta 1968 redakcie tlače, rozhlasu a televízie v celej republike.

Banskobystrické rozhlasové štúdio však nenašli, a tak mu darilo vysielať po celý deň správy. Informovali o postupe okupačných vojsk, ale aj o náladách ľudí v uliciach. Okrem toho jeho pracovníci spísali vyhlásenie, v ktorom odsúdili okupáciu a vyjadrili podporu vtedajšiemu ÚV KSČ pod vedením Alexandra Dubčeka. Redaktori čítali vyhlásenia z rôznych podnikov najmä zo stredného Slovenska, desiatky telegramov a zverejňovali telefonáty, v ktorých ľudia vyjadrovali podporu strane a odsudzovali okupáciu.

K 50. výročiu okupácie Československa pripravilo banskobystrické štúdio RTVS dokumentárny film „Vlny slobody“. V premiére ho vlani 20. augusta uviedla televízna Dvojka. Diváci sa cez spomienky bývalých „rozhlasákov“ dozvedeli o dianí v rozhlasovom štúdiu v prvý deň okupácie, o jeho neskoršom obsadení a vysielaní z utajovaných priestorov v ďalších dňoch.

Rádio Regina Stred venovalo pohnutým udalostiam 10 – dielny cyklus, ktorý priblížil situáciu v meste pod Urpínom pred, počas a po auguste 1968. Odznelo v ňom aj rozprávanie bývalých rozhlasových kolegov, ktorí okupáciu zažili na vlastnej koži.

Poslucháči si z archívu RTVS mohli vypočuť vzácne zvukové nahrávky vtedajšieho vysielania. Minuloročná augustová relácia „Večerné reflexie“ znela práve zo štúdia, do ktorého vnikli ozbrojení vojaci tesne pred polnocou 21. augusta, prikázali okamžite ukončiť vysielanie a pracovníkom opustiť budovu.

Odvážne konanie banskobystrických „rozhlasákov“ ocenilo Mesto Banská Bystrica aj pamätnou tabuľou, ktorá zdobí priečelie budovy RTVS v Banskej Bystrici od vlaňajšieho augusta.

Pri tejto príležitosti RTVS dalo ako symbol pre svojich bývalých rozhlasových kolegov, z ktorých dnes žije už len sedem, upiecť jadranskú tortu. Rovnakú im priniesla poslucháčka – cukrárka popoludní 21. augusta 1968 ako vďaku za ich odvážnu a vtedy riskantnú prácu.

Aj pamätná tabuľa, venovaná počiatkom rozhlasového vysielania z Banskej Bystrice, od svojho odhalenia 5. septembra 2017 na priečelí Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja (Námestie SNP č. 23) pripomína občanom nášho mesta i jeho návštevníkom bohatú minulosť rozhlasového vysielania na Slovensku a v Československu, jeho vývoj, historický zástoj a podiel na kultúrnom i duchovnom povznesení slovenského národa.

August 1968 v Banskej Bystrici

V noci na 21. augusta 1968 pásy tankov armád Varšavskej zmluvy udusili klíčiacu nádej na obrodu života spoločnosti v Československu. Na dramatické dni spred polstoročia spomína významný bystrický rozhlasák Fedor Mikovič, ktorý spolu s Karolom Demuthom preberal z rúk banskobystrického primátora Jána Noska Cenu mesta za svojich kolegov.

„Prvou úlohou okupantov bolo popri internovaní politických predstaviteľov Československa aj obsadenie desiatich štúdií Československého rozhlasu. Bratislavské a košické štúdio prestalo vysielať už v prvý deň okupácie okolo deviatej hodiny ráno. Banskobystrické štúdio, postavené na okraji mesta, nedokázali sovietski vojaci objaviť hneď po vpáde do mesta,“

hovorí Fedor Mikovič.

Pred kolektívom banskobystrického rozhlasového štúdia tak vyvstala historická úloha: po celý deň prinášať slovenskému poslucháčovi pravdivé, aktuálne informácie o dramatických udalostiach v republike. Do Banskej Bystrice prichádzali správy o pohybe okupačných vojsk z celého Slovenska. Žiaľ, aj správy o prvých obetiach na životoch, a tak štúdio vysielalo výzvy, aby sa občania zdržali zbytočných konfrontácií s vojakmi.

Z vysielania banskobystrického štúdia 21. augusta 1968 zaznelo:

„Pracovníci Československého rozhlasu v Banskej Bystrici, ktorí sú od včasných ranných hodín na svojom pracovisku v štúdiu, sú pripravení urobiť všetko, čo je v našich silách za ďalší úspešný rozvoj demokracie v našej vlasti. Od včasných ranných hodín cez vysielač Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici preberáme vysielanie pražského rozhlasu, takže poslucháči na Slovensku sú okamžite informovaní najnovšími správami o situácii. Pripájame sa aj k výzve vlády za úplné zachovanie pokoja v našej republike, aby na nijaký prípad nemohlo dôjsť k provokácii. My, pracovníci Československého rozhlasu v Banskej Bystrici v tejto osudovej chvíli sme na svojich pracoviskách. Občania, poslucháči, aj vás očakávajú vaše pracoviská – rozvážnych a pokojných.  Podpísaní všetci pracovníci Československého rozhlasu v Banskej Bystrici.“

Solidarita občanov sa prejavila v podpore vysielania a v ochrane pred lokalizovaním rozhlasovej budovy. Poštári sprostredkovali doručenie tisícok listov a telegramov. Ľudia telefonovali, prichádzali do štúdia osobne.

Vyjadrovali svoje rozhorčenie nad bezprecedentným potlačením pokusov o demokratizáciu spoločnosti, ale aj podporu internovaným predstaviteľom Československa. Spravodajstvo štúdia dopĺňali vstupy pražského rozhlasu, ktorý v tom čase, po vojenskom obsadení budovy na Vinohradoch, vysielal už z náhradných pracovísk.

V prvých hodinách okupácie Československa, od rána 21. augusta 1968 až do predpoludňajších hodín nasledujúceho dňa, ovládlo banskobystrické štúdio Československého rozhlasu celoslovenský rozhlasový priestor a stalo sa rozhlasovým srdcom Slovenska. Ako jediné na Slovensku bolo ostrovom slobodného slova v okupovanom mori.

Celkom logicky a historicky kontinuálne do vysielania česko-slovenskej Rozhlasovej štafety vstupovali jeho redaktori a hlásatelia – spolu s pražskými a plzenskými kolegami – slovami: „Hlási sa Slobodný slovenský vysielač Banská Bystrica.“ Ten v roku 1968 síce nejestvoval ako inštitúcia, ale de facto existoval ako živá, v tých historických dňoch aktuálna paralela so Slobodným slovenským vysielačom Banská Bystrica v povstaleckom roku 1944, čím sa uzavrel oblúk časopriestoru medzi vysielaním rozhlasu v Slovenskom národnom povstaní 1944 a v dramatických dňoch augusta 1968 v okupovanom Československu.

Obsadenie bystrického rozhlasu

Skupina redaktorov a technikov banskobystrického rozhlasového štúdia sa v tých pamätných dňoch vzoprela brutálnej vojenskej presile a napriek obsadeniu budovy na ulici Ladislava Sáru okupačnými vojakmi, navzdory samopalom, obrneným transportérom a tankom, dokázali udržať vysielanie až do nástupu „normalizačného procesu“ v Československu.

Po obsadení rozhlasového štúdia vojakmi cudzích armád o polnoci 21. augusta 1968 a po nútenom opustení budovy rozhlasu, banskobystrickí rozhlasoví pracovníci aj v ďalších augustových dňoch, až do 2. septembra 1968, i napriek zákazu, vysielali ďalej z utajených pozícií.

Snaha povedať poslucháčom rozhlasu pravdu prešla ťažkou skúškou. V náhradných vysielacích priestoroch, konšpiratívne vytvorených na šiestich miestach Banskej Bystrice, zostali verní svojmu protiokupačnému programu.

Vysielalo sa zo súkromných bytov, z budovy Krajskej posádkovej správy na Ulici ČSA, zo Strednej priemyselnej školy stavebnej na dnešnej Skuteckého ulici, z budovy Odborného učilišťa spojov na Tajovského ulici, z objektu Zosilňovacej stanice, z budovy Krajskej správy spojov na Triede Hradca Králové, ktorej pracovníci rozhlasovým tvorcom umožnili potrebné spojenie.

Normalizácia a epilóg

Vzápätí, po nástupe takzvanej normalizácie v spoločnosti, nasledovali previerky, vypočúvanie agentmi ŠTB a prepúšťanie z práce. Epilóg augustových udalostí bol krutý. Personálne výmeny redaktorov rozhlasového štúdia Banská Bystrica, ich profesionálna degradácia, nástup rozhlasového vysielania totalitného charakteru.

Na základe rozhodnutia vtedajších politických mocipánov zo služieb rozhlasu museli odísť Ján Baláž, Ondrej Bartoš, Imrich Čierny, Milan Jurčo, Mikuláš Kováč, Viliam Mráz, Zdeno Oravec, Ota Plávková a Štefan Turňa. Technici Štefan Ivančík a Karol Demuth boli odvolaní z riadiacich funkcií.

Zmena nastala až v roku 1990, keď vtedajší riaditeľ štúdia Fedor Mikovič rehabilitoval bývalých zamestnancov rozhlasového štúdia v Banskej Bystrici a po viac ako dvoch desaťročiach im ponúkol návrat na pôvodné posty. Žiaľ, viacerí sa toho zadosťučinenia už nedožili…

Československý rozhlas sa v auguste 1968 zapísal zlatými písmenami do histórie žurnalistiky. Aj jeho zásluhou občania Československa morálne zvíťazili nad polmiliónovou okupačnou armádou. K tomuto víťazstvu výraznou mierou prispel aj vtedajší kolektív pracovníkov banskobystrického rozhlasového štúdia.

Augustové  udalosti ´68 pripomína pamätná tabuľa pri vstupe do budovy RTVS na ulici Ladislava Sáru č. 1, ktorú Mesto Banská Bystrica odhalilo 21. augusta 2018, v deň 50. výročia augustových udalostí.