Roman Malatinec: Ovčej vlne v našom kraji chceme nájsť nové využitie v rámci Slovenska

SPRÁVY
5 /

V Banskobystrickom samosprávnom kraji (BBSK) by mal vzniknúť sociálny podnik na spracovanie ovčej vlny. Informoval o tom bystrický župan Ján Lunter spolu s vicežupanom Romanom Malatincom. Prvé rokovania v tejto veci už prebehli na ministerstvách pôdohospodárstva a životného prostredia.

Sociálny podnik na spracovanie ovčej vlny

Podpredseda BBSK a známy folklorista Roman Malatinec k projektu založenia sociáoneho podniku na spracovanie ovčej vlny uviedol:

„Chceme, aby nám štát v tomto pomohol, pretože ovčia vlna je sortiment, ktorý nie je spracovaný a naši ovčiari s tým majú evidentný problém. Takýto sociálny podnik by mohol vzniknúť v Klenovci, kde je ovčiarska tradícia a kedysi tam bola práčka na vlnu. Chceme ovčej vlne nájsť využitie v stavebnom priemysle, ale i v oblasti tradičnej kultúry. Preto som absolvoval aj stretnutie na ministerstve kultúry.“

Roman Malatinec

Roman Malatinec

Vznik sociálnych podnikov je pre kraj dôležitou agendou. Už pred pár týždňami vyzval napríklad farmárov, poľnohospodárov a malých producentov s cieľom vytvoriť sociálne podniky, ktoré budú dodávať lokálne potraviny do stredných škôl a zariadení sociálnych služieb v BBSK. Podľa Luntera sa v krátkom čase prihlásilo hneď 15 záujemcov.

BBSK má v súčasnosti registrované dva krajské sociálne podniky, ktoré dávajú prácu spolu asi tridsiatke ľudí zo znevýhodneného prostredia.

Ovčia vlna kedysi a dnes

Ovčia vlna bola kedysi ceneným produktom. Dnes chovateľom príjem z jej predaja nepokryje ani náklady na strihanie oviec. Farmári vlnu predávajú za veľmi nízke ceny alebo vymieňajú za iný artikel.

Výrazný pokles cien spôsobila veľmi lacná ovčia vlna dovážaná zo zahraničia. Svoj podiel na tom má aj fakt, že na Slovensku v súčasnosti neexistujú veľkí priemyselní spracovatelia vlny. Cena vlny sa pohybuje okolo 20 centov za kilo. Z jednej ovce sa získajú v priemere tri kilogramy vlny z jednej striže, zatiaľ čo za strihanie jednej ovce farmár zaplatí dva až tri eurá.

Vlnu však musí predať, pretože ani na skládku ju nemôže vyhodiť, je totiž nebezpečným odpadom, ktorý by mal končiť v kafilérii. Ovce sa musia strihať dvakrát do roka, na jar a na jeseň. Na uskladnenie vlny sú navyše potrebné veľké priestory, preto sa jej chovatelia snažia zbaviť čo najrýchlejšie.

Odbytiskom pre drobných chovateľov by mohli byť remeselníci. Vďaka svojej kvalite majú hand-made výrobky z ovčej vlny veľa zákazníkov. “In” sú aj kurzy spracovania ovčej vlny. Ľudia sa dnes vracajú k starým remeslám, vrátane tradičného spracovania ovčej vlny. Ovčia vlna sa využíva nielen v textilnom priemysle, ale napríklad aj ako izolácia v stavebníctve.

Ovčiarstvo na Slovensku

Podľa viacerých kultúrnych i organizačných znakov horský spôsob chovu oviec prenikol do Karpát z Balkánskeho polostrova. V slovenských Karpatoch sa prispôsobil prírodným a hospodársko-sociálnym podmienkam, pričom nadobudol osobité črty.

Nositeľmi ovčiarstva boli Valasi, ktorí osídľovali horské oblasti Slovenska v rámci valaskej kolonizácie. Karpatské ovčiarstvo sa viacerými črtami líšilo od nížinného chovu oviec rozšíreného na Slovensku od stredoveku.

Pri karpatskom horskom ovčiarstve sa ovce pásli najmä na vyššie položených, nevyužívaných horských pasienkoch (lesy, hole). Spolu s ním sa objavilo aj nové plemeno oviec – valaška. Oproti nížinnému chovu bolo ovčiarstvo, popri využívaní vlny, mäsa a kože, zamerané najmä na spracovanie ovčieho mlieka. Špeciálnymi salašníckymi mliečnymi výrobkami boli ovčie syry (bryndza, neskôr oštiepok, parenica) a žinčica.

Pre organizáciu ovčiarstva bolo charakteristické, že majitelia oviec sa združovali do salašných spolkov s cieľom spoločne hospodáriť. Spolok najímal baču, ktorý zodpovedal za zverené stádo a hospodárenie na salaši.

Niekoľkomesačný pobyt na pasienkoch a výroba mliečnych produktov na salaši si vyžadovalo budovanie pastierskych stavieb, ktoré slúžili ako prístrešie pre pastierov, na ustajnenie a dojenie oviec, na spracovanie a uskladnenie mliečnych produktov.

V horských regiónoch Slovenska, úmerne k hospodárskemu významu ovčiarstva, sa formovali aj niektoré zložky tradičnej kultúry a spôsobu života ľudu. Vznikli osobité typy pastierskych piesní, tancov, zvykov, pastierskeho umenia a pod. Takto sa pôvodne kultúrne cudzie karpatské ovčiarstvo stalo významnou súčasťou tradičného spôsobu života v horských regiónoch Slovenska.

Bolo by fajn, keby sa k ovčiarstvu vrátilo aj spracovanie ovčej vlny, ako to chce urobiť v našom regióne Banskobystrický samosprávny kraj. Romanovi Malatincovi pri presadzovaní myšlienky založenia ovčiarskeho sociálneho podniku držíme palce.

Autor: (tom), Foto: ilustračné