Pripomíname si 104. výročie tragickej smrti Milana Rastislava Štefánika

História
2 /

Vo štvrtok 4. mája 2023 uplynie 104 rokov od tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika, veľkého syna slovenského národa. Hoci mal pôvodne cestovať vlakom cez Rakúsko, vyhlásil, že sa nechce dotknúť nepriateľskej pôdy, preto zvolil cestu lietadlom, čo sa mu napokon stalo osudným.

Milan Rastislav Štefánik zahynul v lietadle

Tragicky zahynul 4. mája 1919 pri páde lietadla Caproni Ca 33, ktorým priletel z Talianska. Lietadlo sa zrútilo tesne pred pristátím neďaleko Ivanky pri Dunaji.

Na rodnú vlasť sa Štefánik veľmi tešil, lebo ju nenavštívil od smrti svojho otca v roku 1913. Dňa 4. mája 1919 nastúpil Štefánik na letisku Campoformido pri Udine do lietadla typu Caproni 450 (č. 11 495), sprevádzaný dvomi talianskymi letcami – poručíkom Giottom Mancinelliom Scottim a seržantom Umbertom Merlinom, spolu s mechanikom – rádiotelegrafistom Gabrielom Aggiustom.

Cieľom jeho cesty bolo letisko vo Vajnoroch pri Bratislave. Lietadlo však nepristálo, pretože keď sa už blížilo k miestu pristátia, náhle sa zrútilo neďaleko Ivanky pri Dunaji v kat. území obce Most pri Bratislave. M. R. Štefánik a všetci členovia posádky boli na mieste mŕtvi.

Na mieste tragického pádu lietadla stojí dnes pamätná mohyla, pripomínajúcu túto smutnú udalosť.  Milan Rastislav Štefánik je pochovaný v mohyle na Bradle, vrcholnom diele architekta Dušana Jurkoviča.

Mohylu slávnostne odhalili 23. septembra  1928 pri príležitosti desiateho výročia vzniku Československej republiky. Za národnú kultúrnu pamiatku bola vyhlásená v roku 1968. V roku 2009 bola zapísaná do zoznamu Európskeho dedičstva.

Štefánikova busta v Sásovej

V bývalej samostatnej obci Sásová, teraz miestnej časti Banskej Bystrice, je na podstavci osadená kópia pôvodnej busty generála Milana Rastislava Štefánika. Unikátna je tým, že údajne ako jediná ho zobrazuje bez generálskej čiapky. Busta “usvedčuje” Štefánika z toho, že mal málo vlasov a plešinu od čela až za polovici temena. Dielo z patinovaného epoxidu tam osadili v októbri 2005.

Originál busty inštalovali v Sásovej v júni 1938. Rok predtým si ju objednali tamojší obyvatelia, ktorí na ňu vyzbierali 7197 korún a 80 halierov. Z bronzu ju v jedenapolnásobnej veľkosti oproti životnej vytvoril akademický sochár Ladislav Majerský z Bratislavy. Autorom súčasného návrhu kópie busty je architekt Dušan Čupka, jej epoxidovú kópiu odlial akademický sochár Ján Filo.

Podľa dostupných informácií stál pamätník M. R. Štefánika s bustou v Sásovej do prvej polovice 50 – tych rokov minulého storočia. Vtedy ho síce odstránili, ale podobizeň Štefánika našťastie nezničili, Bustu po jej odstránení uložili v budove bývalého Miestneho národného výboru v obci. Ani po zániku tohto orgánu však neskončila v zberných surovinách.

Približne v polovici 80 – tych rokoch minulého storočia ju z povaly objektu, do ktorého malo prístup viacero ľudí, zobral a tým zachránil vtedajší zväzák Robo Janovec. Od jeho otca sa iniciátor myšlienky znovuosadenia busty Štefánika Ladislav Roháč začiatkom roku 2003 dozvedel, kto má vzácnu bustu.

Premiestniť originál sa do Sásovej nepodarilo, pretože pokusy pozháňať sponzorov boli neúspešné. Epoxidovú kópiu busty, ktorú umiestnili na podstavci pod sásovskou vežou slúžiacou aj ako zvonica, dal potom zhotoviť banskobystrický Mestský úrad vedený primátorom Jánom Králikom.

Pomník v Rudlovej

Busta M.R. Štefánika je aj na Pomníku padlým občanom Rudlovej počas prvej svetovej vojny v rokoch 1914 – 1918. Tá sa zachovala od postavenia pomníka.

Rudlovčan Jozef Horváth spomína:

„V roku 1934 bol v Rudlovej zaregistrovaný športový klub pomenovaný podľa významného slovenského astronóma a vlastenca, generála, letca, diplomata a politika Milana Rastislava Štefánika ako ŠK Štefánik Rudlová. V roku 1937 sa vytvoril výbor, ktorý sa začal zaoberať otázkou postavenia pomníka na pamiatku padlých občanov z Rudlovej v prvej svetovej vojne. O dva roky neskôr už stál v miestnej časti Hrbčok. Na svojom dolnom okraji je do kameňa vytesaný obraz raneného vojaka. Pomník bol na vrchole ukončený bustou prvého ministra obrany Československej republiky M. R. Štefánika.“

Autor: (tom), Foto: archív a ilustračné