Parčík cisárovnej Sissi v Medenom hámri je zrevitalizovaný z participatívneho rozpočtu

História
6 /

Ide o jeden zo štyroch víťazných projektov v minulom ročníku participatívneho  rozpočtu Banskej Bystrice. Jeho cieľom bola  záchrana historických smútočných líp v okolí Medeného hámra.

Revitalizácia parčíka v Medenom hámri

Podarilo sa zrevitalizovať zvyšok pôvodného parku, v ktorom bolo historicky umiestnené druhé  zastavenie krížovej cesty a zachránili sa vzácne smútiace lipy.

Napriek tomu, že väčšina prác je hotová, v budúcom roku ešte pribudne nový betónový kôš, cyklistický stojan, osadí sa informačná tabuľa s popisom lokality a po dohode s Klubom slovenských turistov sa obnoví aj turistický označník.

„Ďakujeme členom Banskobystrického spolku okrášľovacieho a ochranného (BBSOO), pracovníkom Záhradníckych a rekreačných služieb (ZAaRES) , ale aj všetkým dobrovoľníkom a aktívnym Banskobystričanom a Banskobystričankám, ktorým záleží na tom, aby bolo naše mesto krajšie,“

uviedol banskobystrický primátor Ján Nosko.

Parčík nesie meno cisárovnej Sissi

Mnohí Banskobystričania možno nevedia, že v torze parčíka pred vyše sto rokmi vysadili lipy príležitosti smrti obľúbenej cisárovnej Sissi. Predchádzajúci dendrologický výskum potvrdil, že staré lipy tu vysadili v rokoch 1898 – 99 na pamiatku cisárovnej, ktorá podľahla zraneniam po atentáte spáchanom v Ženeve anarchistom.

Podľa historických záznamov ešte v roku 1898 vznikla iniciatíva s názvom „Zasaďme pamätný strom na pamiatku kráľovnej“. V priebehu necelého roka na území Rakúsko – Uhorska zasadili ľudia viac ako 2,5 milióna stromov. Časť z nich prežila v pozostatkoch parčíka pri Medenom hámri.

„Z pôvodného parku sa do dnešných dní zachovala iba časť, no aj to považujeme za šťastie. Podľa projektov cestárov mal byť zlikvidovaný úplne. Našťastie vďaka občianskej iniciatíve k tomu neprišlo,“

povedal spoluzakladateľ Bystrického Permonu Pavel Gender.

V roku 1983 pri rozširovaní komunikácie väčšinu z viac ako 40 líp a javorov na tomto mieste vyrúbali.  Zachovalo sa deväť líp malolistých a javor horský, ostatné stromy vrátane briez tu medzičasom vyrástli do dnešnej podoby. V parčíku sa nachádza kamenný obelisk s tabuľou, na ktorej je podobizeň Sissi s textom:

„Na tomto mieste vysadili stromy na pamiatku manželky cisára Františka Jozefa I., rakúskej cisárovnej a uhorskej kráľovnej Alžbety – Sissi (1837-1898), ktorá skonala po atentáte 10.9.1898.“

Alžbeta Bavorská nazývaná  Sissi

Narodila sa 24. decembra 1837 v Mníchove. Bola bavorská princezná, rakúska cisárovná česká a uhorská kráľovná (od r. 1854), manželka rakúskeho cisára Františka Jozefa I.

Alžbeta Amália Eugénia (ako znelo jej celé meno) bola dcérou bavorského vojvodu Maximiliána Jozefa a vojvodkyne Ludoviky Wilhelminy Bavorskej. Mala sedem súrodencov, narodila sa ako tretia v poradí.

V útlom detstve mala najbližšie k svojej staršej sestre Helene, avšak keď mala Sissi deväť rokov, vychovávateľka usúdila, že Helena má na nežnejšiu Sissi príliš veľký vplyv. Preto ich držali trochu od seba a Sissi sa začala pripájať k o dva roky mladšiemu bratovi, Karolovi Teodorovi.

Sissi

Sissi

Alžbeta vyrastala stranou od bavorského dvora. Zimy trávila rodina v mníchovskom paláci, leto v possenhofských záhradách. Na rozdiel od väčšiny vtedajších princezien vyrástla z nej vzdelaná, ambiciózna, nekonvenčná, slobodomyseľná a citlivá dievčina. Ako dieťa žila v tieni Heleny.

S ňou sa pôvodne počítalo v sobášnych plánoch Žofie Bavorskej ako s nastávajúcou manželkou jej syna Františka Jozefa. K zasnúbeniu páru malo dôjsť v cisárskom letnom sídle v Bad Ischl, kam Ludovika cestovala s oboma dcérami. No tu sa cisár zamiloval do mladšej z nich, Alžbety, a aj napriek protestom svojej matky sa s ňou 23. apríla 1854 oženil.

Cisárovná Alžbeta s manželom Františkom Jozefom I.

Cisárovná Alžbeta s manželom Františkom Jozefom I.

Život na cisárskom dvore

Pôvodne šťastné manželstvo narážalo od začiatku na úskalia spôsobované neprimeranými zásahmi Alžbetinej autoritatívnej svokry Žofie. Aj napriek tomu, že to s ňou Žofia myslela dobre, bola prezieravá a myslela politicky, Sissi na viedenskom dvore trpela. Cítila sa príliš obmedzovaná prísnou spoločenskou etiketou, na ktorú nebola zvyknutá, chýbala jej vlasť a súrodenci.

Všetky ústrky spočiatku trpela a vzdala sa boja o výchovu svojich dvoch dcér, ktoré jej svokra hneď po narodení vzala a umiestnila do blízkosti svojich komnát, ďaleko od Sissi. No po zverení výchovy jej syna Rudolfa arcivojvodkyni Žofii demonštratívne opustila dvor. Až neskôr si vymohla ukončenie prísnej vojenskej výchovy svojho syna.

Sissi na cisárskom dvore

Sissi na cisárskom dvore

Všeobecne bola známa jej náklonnosť k Maďarom. Na cisárskom dvore presadzovala maďarské záujmy, v úzkej spolupráci najmä s uhorským politikom Gyulom Andrássym. Vehementne sa zasadzovala za ústupky Maďarom v roku 1867.

Neváhala sa stýkať ani s bývalými revolucionármi z rokov 1848 – 1849, vďaka čomu je dodnes v Maďarsku uctievaná ako „národná“ kráľovná. Svoju prvú cestu po Uhorsku však musela kvôli smrti svojej prvorodenej dcéry Sophie dňa 25. mája 1857 náhle prerušiť. Sissi cítila výčitky, pretože Žofia ju pred cestou varovala a odporúčala, aby Sophiu nechali doma.

Sissi s manželom na koni

Sissi s manželom na koni

Krásna cisárovná a kráľovná

V 60-tych rokoch 19. storočia Alžbetu považovali za najkrajšiu panovníčku na svete. Preslávila sa ako skvelá jazdkyňa. Držala prísne diéty a neustále cvičila. Veľmi si zakladala na svojich vlasoch a ich úprave venovala aj niekoľko hodín denne. Starala sa jej o ne výsostne dvorná dáma Franziska „Fanny“ Feifaliková, ktorá bola pre Alžbetu jednou z najdôležitejších osôb.

Na dvore mala vďaka tomu výsostné postavenie, čo sa prejavilo aj faktom, že jej Sissi povolila svadbu aj napriek tomu, že cisárovnej mohli obyčajne robiť spoločnosť len slobodné dámy.

Skladala verše v štýle H. Heineho vždy, keď sa jej mimoriadne silne zmocnil nejaký pocit. Naučila sa novogréčtinu a venovala sa s veľkým zaujatím štúdiu antických dejín. Na ostrove Korfu, kam rada cestovala, si dala postaviť zámok nazvaný podľa jej obľúbeného antického mýtického hrdinu Achilleion.

Sissi so psom

Sissi so psom

Povinnosti rakúskej cisárovnej nevykonávala, venovala sa takmer výlučne vlastnej osobe. Obrovským psychickým šokom bola pre ňu samovražda jej syna Rudolfa. Z tejto traumy sa až do konca života nespamätala. Odvtedy chodila zásadne v čiernom oblečení a vyhýbala sa Viedni. Často cestovala do Mníchova.

V júli 1898 podnikla cestu do Švajčiarska. Počas nej v Ženeve pri prichádzaní k prístavisku ju s jej spoločníčkou Irmou Sztárayovou prepadol taliansky anarchista Luigi Lucheni. Spáchal na ňu atentát, keď ju bodol trojhranným pilníkom a Alžbeta tomuto zraneniu 10. septembra 1898 v Ženeve podľahla. Atentátnika zadržali, svoj čin však nikdy neoľutoval. Odsúdili ho na doživotie, ale vo väzenskej cele spáchal samovraždu.

Atentát na Sissi

Atentát na Sissi

Zdroj: (tom) a wikipedia, , Foto: mesto BB a archív