Rozhodnutie Ústavného súdu SR z 13. júla ani do piatku 16. júla ešte nevyšlo v Zbierke zákonov a vláda sa pripravila na jeho obídenie. V piatok vydal hlavný hygienik novú vyhlášku, ktorou zavedie na hraniciach ešte tvrdší režim s povinnou karanténou nielen pre neočkovaných, ale aj zaočkovaných prvou dávkou vakcíny, hoci európske inštitúcie a de facto aj Ústavný súd SR takúto diskrimináciu odmietajú.

V piatok  vyšla nová Mikasova vyhláška 

Ak to bude tak, ako to vo štvrtok avizoval minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský, s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote skončí aj nová vyhláška na Ústavnom súde v Košiciach.  Novú vyhlášku k režimu na hraniciach zverejnil ÚVZ SR tento piatok a platiť má od pondelka 19. júla.

Upraví sa ňou návrat ľudí, ktorí boli zaočkovaní zatiaľ len jednou dávkou vakcíny proti ochoreniu COVID-19.Vláda už ani nepredstiera, že jej ide o jediné – za každú cenu zvýšiť počet zaočkovaných občanov.

231/2021 V. v. SR (PDF) VYHLÁŠKA Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia ku karanténnym povinnostiam osôb po vstupe na územie Slovenskej republiky, ktorá bola prijatá v nadväznosti na uznesenie Ústavného súdu SR dňa 16. júla 2021.

Vladimír Lengvarský

Už v prvý deň po návrate by mali mať možnosť dať sa otestovať PCR testom a pri negatívnom výsledku ukončiť karanténu. Prechodné ustanovenia majú platiť dva týždne.

Podľa ministra sa tak v prechodných ustanoveniach má upravovať návrat zatiaľ jednodávkovo zaočkovaných ľudí, ktorí vycestovali za starých podmienok tak, aby sa im čo najmenej komplikoval život.

„Následne sa prejde na štandardný režim, keď na hraniciach budú dve kategórie – chránení a nechránení,“

povedal Lengvarský s tým, že zaočkovaní jednou dávkou budú považovaní za nezaočkovaných.

K semaforu sa nevrátime

Prípravu vyhlášky vzápätí potvrdila aj hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva SR Daša Račková s tým, že bude v súlade s výkladom Ústavného súdu SR:

„V praxi tak nenastane návrat k predchádzajúcej vyhláške, a teda k trojfarebnému cestovateľskému semaforu. Cieľom je predísť významným zmenám na hraniciach pre infekčnejší variant delta.“

Dodala, že ľudia, ktorí sa zaočkovali pred 9. júlom, teda pred účinnosťou aktuálne platnej vyhlášky č. 226 a po novom nebudú spĺňať definíciu plne zaočkovanej osoby, budú môcť hneď po príchode zo zahraničia absolvovať PCR test s tým, že ak je výsledok testu negatívny, karanténa sa im končí. Aj ÚVZ uviedlo, že toto prechodné ustanovenie bude platiť 14 dní od účinnosti plánovanej vyhlášky.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková vo štvrtok zdôraznila, že stále platí aktuálne znenie vyhlášky:

„ÚS SR sa zaoberal najmä ľuďmi, ktorí sú zaočkovaní jednou dávkou. Pri týchto ľuďoch sa vyjadril, že nie je na mieste k nim pristupovať rovnako ako k tým, ktorí sú plne zaočkovaní. Toto vytkol v rámci tejto vyhlášky v odôvodnení.“

Aktuálne sa podľa Kolíkovej treba riadiť tým, že plne zaočkované osoby pri príchode na Slovensko do karantény nejdú. Pri nezaočkovaných osobách sa predpokladá, že idú do karantény, ktorú môžu ukončiť na piaty deň po negatívnom výsledku PCR testu. Osoby, ktoré sú zaočkované len jednou dávkou vakcínou, do karantény nateraz stále nejdú.

Ministerka spravodlivosti v reakcii na vyjadrenia koaličného partnera Richarda Sulíka, ktorý nechce trestať ľudí za nerozumné rozhodnutia, ako je očkovanie, s aroganciou sebe vlastnou odpovedala:

„Vláda určuje ľuďom, ako majú žiť, či sa nám to páči alebo nepáči. Rovnako tak robí parlament. A deje sa tak na základe vôle ľudí, ktorí si zvolili svojich reprezentantov.” 

Pri aktuálnom počte prípadov nevidí minister Lengvarský akútnu potrebu nasadzovania e-karantény. Zatiaľ sme na Slovensku podľa neho schopní prípady vyhľadávať a trasovať.

Rozhodnutie Ústavného súdu je aj o nediskriminácii

Zdá sa, že vláda SR si vykladá rozhodnutie Ústavného súdu pozastaviť účinnosť napadnutej vyhlášky príliš jednostranne a účelovo. Akoby jediným problémom boli zaočkovaní len prvou vakcínou. Aj keď nejde ešte o rozhodnutie vo veci, napriek tomu ÚS SR pomenoval problém omnoho širšie, o čom hovoria viaceré body jeho odôvodnenia:

24. Ústava v čl. 125 ods. 2 ukladá ústavnému súdu povinnosť vyvažovať medzi na jednej strane nutnosťou chrániť spoločnosť pred negatívnymi dôsledkami účinnosti právneho predpisu, ktorého ústavnosť je sporná, a na strane druhej hodnotou právnej istoty vyplývajúcej zo záväznosti platného práva, ktorého nesúlad sa namieta, resp. princípom demokracie v čl. 1 ods. 1 ústavy. Ústavný súd už pri preskúmavaní zákona o elektronických komunikáciách v súvislosti s epidémiou uviedol (PL. ÚS 13/2020, bod 42), že: ,,vníma zložitosť a dramatickosť aktuálnej, neustále sa vyvíjajúcej situácie v oblasti verejného zdravia a s tým spojený tlak na mocenské autority, resp. očakávania 6 na ich konanie. Ústavný súd preto pri rozhodovaní o návrhu na pozastavenie účinnosti ustanovení zákona o elektronických komunikáciách starostlivo zvažoval potrebu ochrany základných práv a slobôd osôb dotknutých napadnutou právnou úpravou, ale aj potrebu chrániť životy a verejné zdravie.“

25. Táto pozícia ústavného súdu je stále platná a rovnaký prístup pri otázke pozastavenia účinnosti právneho predpisu bude aplikovať aj v posudzovanej veci. Neprehliadnuteľné v tomto smere je aj nové nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/953 zo 14. júna 2021 o rámci pre vydávanie a uznávanie interoperabilných potvrdení o očkovaní proti ochoreniu COVID-19, o vykonaní testu a prekonaní tohto ochorenia (digitálny COVID preukaz EÚ) s cieľom uľahčiť voľný pohyb počas pandémie ochorenia COVID-19 (ďalej len ,,nariadenie EP a Rady 2021/953“), podľa ktorého (i. a.) (bod 36) ,,Je potrebné zabrániť priamej alebo nepriamej diskriminácii osôb, ktoré nie sú zaočkované, napríklad zo zdravotných dôvodov, z dôvodu, že nie sú súčasťou cieľovej skupiny, ktorej sa vakcína proti ochoreniu COVID-19 v súčasnosti podáva alebo pre ktorú je povolená, ako sú napríklad deti, alebo z dôvodu, že ešte nemali možnosť dať sa zaočkovať alebo sa rozhodli nenechať sa zaočkovať. Držba potvrdenia o očkovaní alebo držba potvrdenia o očkovaní, v ktorom sa uvádza vakcína proti ochoreniu COVID-19, by preto nemali byť podmienkou výkonu práva na voľný pohyb alebo využívania služieb cezhraničnej osobnej dopravy, ako sú letecké linky, vlaky, autokary alebo trajekty alebo akékoľvek iné spôsoby dopravy. Toto nariadenie sa okrem toho nemôže vykladať tak, že stanovuje právo na očkovanie alebo povinnosť zaočkovať sa.“

31. Zjednodušene povedané, preskúmavaná právna úprava umožňuje (aj keď na obmedzenú dobu, avšak okamžite) voľný cezhraničný pohyb osobám, ktoré prakticky zaočkované nie sú, a to bez ich následnej izolácie a karantény, a túto možnosť podmieňuje len ich prvotnou a dosiaľ fakticky neúčinnou vakcináciou. Táto skutočnosť z hľadiska ochrany života a zdravia pôsobí kontroverzne. Oproti tomu na osobu, ktorá nie je zaočkovaná, sa vzťahujú izolačné, resp. karanténne obmedzenia (za takých okolností s otáznym účelom).

32. Uvedená okolnosť v konečnom dôsledku významne spochybňuje ochranu života a zdravia ako skutočný účel napadnutého právneho predpisu minimálne z hľadiska sporného ustanovenia § 1 ods. 4 písm. d), keďže nezaočkované osoby podrobuje obmedzeniu, ktoré nie je zásadne nevyhnutné na dosiahnutie legitímneho účelu. K tomuto ustanoveniu totiž nebolo dobre možné pristupovať izolovane bez toho, aby nevznikli interpretačné problémy vo vzťahu k právnemu predpisu ako celku.

33. Z týchto dôvodov Ústavný súd pozastavil účinnosť celého napadnutého právneho predpisu (bod 2 výroku tohto rozhodnutia). Ústavný súd dospel k popísaným záverom bez potreby priamej väzby na argumentáciu navrhovateľov v podanom návrhu, pretože podľa § 78 zákona o ústavnom súde môže pozastaviť účinnosť napadnutého právneho predpisu aj bez návrhu. Ústavný súd v závere uvádza, že uvedené dôvody pozastavenia účinnosti napadnutého právneho predpisu vecne nelimitujú komplexný meritórny prieskum návrhu.

Presne o tom hovoril predseda najsilnejšej opozičnej strany Hlas-SD Peter Pellegrini:

Predseda Smeru Robert Fico, ktorý viedol skupinu 31 poslancov pri podaní na Ústavný súd SR, k snahe vlády vydať novú vyhlášku v rozpore s rozhodnutím ÚS SR povedal:

„Dňom uverejnenia v Zbierke zákonov prestane platiť účinnosť tejto vyhlášky. Prečo to neurobili? Lebo sa pripravujú na to, že sa vysmejú do očí ÚS.  Kým ten pozastaví účinnosť jednej vyhlášky, vláda už chystá druhú, ktorá opäť zavedie karanténu a bude ešte prísnejšia voči zaočkovaným len jednou dávkou. Súd potrebuje ešte nejaký čas, aby rozhodol o merite veci. Ale nemôže si vláda teraz povedať, že kašleme na ÚS a urobíme si, čo chceme.“

Na tlačovke Smeru zaznela aj takáto reakcia:

 Opozícia už avizuje, že ak sa pokúsi vláda novou vyhláškou obísť rozhodnutie Ústavného súdu, pričom sa umelo zdržiava jeho zverejnenie v Zbierke zákonov, pošle ho opäť do Košíc. Ústavní sudcovia tak budú potom rozhodovať o dvoch Mikasových vyhláškach týkajúcich sa režimu na hraniciach, ale aj o skorších podaniach generálneho prokurátora Maroša Žilinku v súvislosti s  predchádzajúcimi vyhláškami ÚVZ SR vydávanými počas pandémie, pričom nemali silu zákona.

Nedá sa vylúčiť, že keď to bude takto ďalej pokračovať a vláda pri prijímaní protipandemických opatrení, vrátane tlaku na očkovanie aj s porušovaním ľudských práv a slobôd, môže dôjsť aj v súvislosti so zmareným referendom k veľkému občianskemu protestu. Hovorí sa o 1. septembri – Dni Ústavy SR. Ak začnú platiť ešte tvrdšie podmienky na hraniciach, na barikády sa chystajú pendleri.

Článok 32 Ústavy SR hovorí: „Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené.“