Skupina koaličných poslancov dospela k presvedčeniu, že pôvodný Národný cintorín v Martine už vraj kapacitne nestačí, preto chcú zriadiť ďalší Národný cintorín v Bratislave.  Tento čudný politický  zámer okamžite vyvolal ostré reakcie Martinčanov. Proti poslaneckému návrhu, ktorý pokladajú za nebezpečný precedens, spúšťajú petíciu.

Bude mať Slovensko dva národné cintoríny?

Bratislavská samospráva sa myšlienkou Národného cintorína v hlavnom meste doteraz nezaoberala. Prekonzultovať ju však chce najskôr s odborníkmi a s novým vedením bratislavského mestského pohrebníctva Marianum. Mesto tak reagovalo na návrh skupiny koaličných poslancov parlamentu, ktorí volajú po vzniku Národného cintorína v Bratislave, a to povýšením Ondrejského cintorína na túto úroveň.

Koaliční poslanci to chcú dosiahnuť novelou zákona o Bratislave a novelou zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva kultúry. Deklarujú, že zámer vytvorenia bratislavského Národného cintorína nejde proti poslaniu Národného cintorína v Martine.

Ondrejský cintorín v Bratislave

Národný cintorín v Martine je podľa navrhovateľov dnes už zaplnený, má mať aj naďalej to isté postavenie ako doteraz. Zostane tak výrazom organického vývoja slovenskej komunity, ktorého pokračovaním má byť bratislavský Národný cintorín.

Mesto Martin na návrh koaličných poslancov reagovalo tak, že neeviduje problém s nedostatkom miesta na martinskom Národnom cintoríne a v prípade potreby je pripravené kapacitu cintorína rozšíriť.

„Bol som prekvapený, keď som sa dozvedel o nedostatku miest na Národnom cintoríne, a teda nevyhnutnosti vytvoriť nový v Bratislave. Áno, na Národnom cintoríne sú aj obsadené miesta, ale stále disponujeme voľnými kapacitami a pravidelne na ňom pochovávame. Naozaj nerozumiem, prečo mesto Martin vo veci, ktorá sa ho priamo dotýka, neoslovili a čo je motiváciou snahy o presunutie pietneho miesta národného významu,“

povedal primátor Martina Ján Danko.  Kategorický nesúhlas so vznikom Národného cintorína v Bratislave vyjadrila Rada národnej kultúry – orgán najvýznamnejších predstaviteľov Martina z kultúrnej oblasti.

Národný cintorín v Martine

Ľubica Laššáková si myslí, že Národný cintorín môže byť len jeden

Prinášame Vám reakciu bývalej ministerky kultúry – Bystričanky Ľubice Laššákovej, poslankyne NR SR za HLAS-sociálna demokracia:

Vládna koalícia má jednu prečudesnú schopnosť. Vyvolať nevôľu a sklamanie ľudí aj tam, kde sa to vlastne ani nedá. O čom hovorím?

Na najbližšej schôdzi parlamentu ideme prerokovávať novelu zákona o Bratislave. Pod týmto názvom je skrytá snaha vládnych poslancov vytvoriť z Ondrejského cintorína v hlavnom meste akoby druhý Národný cintorín s navýšenou dotáciou o 200 000 eur ročne.

Ondrejský cintorín

Aby bolo vopred jasné. Mám obrovský rešpekt voči všetkým, ktorí významným dielom a svojím životom prispeli k rozvoju a šíreniu dobrého mena Slovenskej republiky doma i vo svete. Mám úctu voči všetkým, ktorí odpočívajú večným spánkom nielen na Ondrejskom cintoríne, ale aj iných miestach posledného odpočinku po Slovensku.

Na tomto zákone, ktorý vládna koalícia len oprášila z dielne Jána Budaja spred pár rokov, mi prekáža niekoľko faktov. Som presvedčená, že:

NÁRODNÝ cintorín môže byť len JEDEN a tým je ten Národný cintorín v Martine, ktorý je vnímaním a štatútom súčasťou národného centra Slovákov.

Nikto o tomto zákone nerokoval s predstaviteľmi Martinskej samosprávy, inak by neobstál argument, že tento cintorín už nemožno rozširovať a preto musí byť Ondrejský.

Národný cintorín

Novela sa pripravila bez širšej spoločenskej diskusie, výsledkom čoho je vznik občianskej protestnej iniciatívy voči tejto novele zákona. Som presvedčená, že je to opäť len a len necitlivosť vládnej koalície mocensky pretláčať svoju agendu, bez ohľadu na konečný dosiahnutý výsledok.

Nedôstojné politické hádky o téme Národného cintorína si nezaslúži ani jedna z významných osobností, ktoré sú pochované na jednom z týchto cintorínov. Takto sa hrdé historické vedomie národa nebuduje.

Preto v pléne navrhnem stiahnuť tento kontroverzný bod z rokovania a vytvoriť priestor na kultúrny dialóg so všetkými, ktorí k tejto téme majú čo povedať.

Ministerka kultúry Milanová by sa mohla konečne prebrať a vytvoriť dôstojný priestor na takúto diskusiu, keďže ide aj o novelu zákona o dotáciách v pôsobnosti MK SR. Inak namiesto hrdosti zostane trpkosť, pachuť a zbytočné krivdy. A som presvedčená, že to si neželajú ani predkladatelia zákona. Ide predsa o spoločnú vec. A tou je hrdosť národa.

Ľubica Laššáková

Národný cintorín v Martine

Je miestom posledného odpočinku mnohých významných osobností slovenského života. Nachádza sa v centre mesta na Sklabinskej ulici. Bol založený koncom 18. storočia pôvodne ako mestský cintorín. V roku 1967 bol vyhlásený za Národný cintorín a národnú kultúrnu pamiatku. Svoj celonárodný význam si získal v druhej polovici 19. storočia, keď bola starostlivosť oň zverená Matici slovenskej. Martin ako miesto Národného cintorína nebol vybraný náhodne, v 19. storočí bol totiž strediskom slovenskej kultúry.

Ondrejský cintorín v Bratislave

Je historický cintorín nachádzajúci sa v Bratislave, v mestskej časti Staré Mesto na Ulici 29. augusta. Patrí k najstarším bratislavským cintorínom. Založený bol v roku 1784 a pôvodne patril mestskej farnosti svätého Martina. Pochovávalo sa na ňom až do päťdesiatych rokov 20. storočia, v súčasnosti sa tu pochovávajú ľudia (osobnosti) iba výnimočne. 8. decembra 1988 bol cintorín vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. .