Keď sa povie cestovný ruch, takmer všetci v našom meste i regióne sú za. Ibaže keď začneme hovoriť o investíciách, ktoré ho podmieňujú, tam sa táto deklarovaná podpora akosi stráca.

Prístupová cesta na Kráľovu studňu si vyžaduje neodkladnú opravu

Tak je to aj s prístupom ku klenotu Veľkej Fatry, ktorým je Kráľova studňa. Ak ste v posledných rokoch skúsili ísť z Banskej Bystrice autom lesnou cestou, prekonávajúc na 14 – kilometrovej trase tisíc výškových metrov, tak po čase neskutočného kľučkovania medzi výmoľmi vás chytí zlosť a miestami aj strach z poškodenia vozidla.

Po odbočke z hlavnej cesty za Horným Harmancom to spočiatku vyzerá celkom dobre, lebo ide po asfaltke. Ibaže  vstupom do Zalámanej doliny sa kľukatá cesta mení na „tankdrom“, miestami prerušený krátkymi asfaltovými úsekmi. Človek si kladie otázku, ako tadiaľto môže bezpečne prejsť cyklobus jazdiaci s turistami na Kráľovu studňu? Je to náročné aj pre cyklistov.

Cesta, ktorá by pri upravenej vozovke trvala pár desiatok minút, sa natiahne aj na hodinu a to máte obavy z toho, že naspäť hoc dolu kopcom si to zopakujete. Vieme o tom, že Dušan Kováč z hotela Kráľova studňa sa už roky neúspešne snaží dosiahnuť aspoň akú takú úpravu lesnej cesta, ktorá je v majetku Mestských lesov s.r.o., ale neúspešne.

Možno to lesom a ich mechanizmy na ťažbu a zvoz dreva či vstup do poľovného revíru stačí, ale  prečo nikto neberie ohľad aj na turistov – návštevníkov Národného parku Veľká Fatra či Kráľovej studne, odkiaľ je iba skok na Krížnu?

To sa naozaj nedajú nájsť financie v rozpočte vlastníka cesty alebo sa ich pokúsiť  združiť  s partnermi  či hľadať možnosti, ako získať peniaze z mimorozpočtových zdrojov štátu či EÚ? Je to nepochopiteľné, ale už roky niet tej sily, ktorá by s tým pohla…

Legenda o Kráľovej studni (prameň 1 325 m. n. m.)

Matej Korvín, uhorský kráľ sa na jednej zo svojich poľovačiek dostal až na najvyššie položený hrebeň Veľkej Fatry. Na rozsiahlych holiach, kde nerástol ani jeden strom, ani krík pásol ovce miestny bača. Kráľ sa ho pýta: „Koľko že máš oviec?“  A ten sa mu posťažoval, že mu chodí na ne čierna obluda. Matej sa usmial a riekol: „Viac ti už nebude ovce strhávať, nože sa pozri, tam ho sluhovia nesú.“

Bača sa kráľovi odmenil tak, že ho pozval pri spiatočnej ceste na pohostenie. Kráľ podotkol: „To mám obedovať tu, na tomto príšernom vetre?“ Bača nelenil a rýchlo konal.

Keď sa kráľ vracal domov, nenachádzal slov. Bača so svojimi valachmi vykopali jamu na výšku chlapa a v nej opekali jahňa. A keď si sadli spolu s kráľom do jamy – žiadny vietor. Ten len fičal nad ich hlavami. „Už pár rokov sa chystám vykopať studňu, aby si každý aspoň pery mohol ovlažiť,“ riekol bača. „Ale tu v jame nie je žiadna voda,“ odpovedal kráľ. „Teraz nie je, ale keď jamu prehĺbim, možno sa i voda objaví,“ vysvetľoval bača. Aj sa tak stalo a miesto dostalo názov Kráľova studňa. (Jozef Tatár: Turčianske povesti).

Hotel Kráľova studňa

Bystričania sa môžu v letnej turistickej sezóne kedykoľvek vybrať na toto bájne miesto ležiace v chránenom prostredí Národného parku Veľká Fatra. Ďaleko od ruchu civilizácie, hlboko v srdci prírody, ktorá tu poskytuje dokonalé podmienky pre načerpanie nových duševných aj fyzických síl.

Hotel Kráľova studňa (prvý turistický objekt tu vznikol v roku 1927)  je druhým najvyššie položeným hotelom a tretím najvyššie položeným ubytovacím zariadením Veľkej Fatry, poskytujúcim najvyšší štandard v pohorí. V ňom sa môžete občerstviť, oddýchnuť si a prípadne aj prespať. Hotel v súčasnosti poskytuje návštevníkom množstvo doplnkových služieb vrátane E – bike nabíjacej stanice pre elektrobicykle.

Okolie hotela

Prostredie hotela sa vyznačuje rozmanitou faunou a flórou a čarovnou atmosférou, ktorá upútala ľudí už v minulých storočiach. Výnimočná poloha s jednými z najkrajších výhľadov do Bystrickej, Gaderskej alebo Blatnickej doliny predurčuje tuto nádhernú časť Slovenska pre pešie ako aj cyklistické túry alebo aktívny oddych v prírode.

Medzi vrcholmi Kráľova skala a Smrekov sa nachádzajú bralá Smrekovica, na ktorých začiatku je umiestnený kamenný pamätník z čias SNP a partizánsky bunker. Práve na tomto mieste boj v auguste 2011 oficiálne zriadený symbolický cintorín obetí horských nešťastí Veľkej Fatry – Pamätník obetí hôr.

V blízkosti horského hotela objavíte prameň Kráľovu studňu s neďalekou Kráľovou skalou. Široko otvorenú horskú lúku obklopuje zo západu bizarne roztrhaná hradba skál, na východe vidieť mohutne sa dvíhajúci chrbát Krížnej z vojenským vysielačom na vrchole. Samotná Kráľova skala je vďačný fotografický námet a lezecký cieľ.

Nachádza sa tu aj Park tmavej oblohy Veľká Fatra na pozorovanie hviezd bez svetelného smogu.

Turistické trasy

Cykloturisti sa cez víkendy a sviatky môžu dostať cyklobusom z Banskej Bystrice  pod hotel Kráľova studňa. Rozchádza sa odtiaľto množstvo značkovaných chodníkov, ktoré schádzajú do Dedošovej (ďalej Gaderskej) doliny (žltá) a Blatnickej doliny (zelená).

Spájajú chatu s Turčianskou kotlinou. Turistu privedú do azda najvďačnejšej oblasti Veľkej Fatry tzv. Bralnej Fatry s dominujúcimi vrcholmi Tlstej, Ostrej, Drienka a ďalších. Táto oblasť  je mimoriadne bohatá na turistické zaujímavosti. Bratia Siakeľovci, rodáci z Blatnice tu nakrúcali prvého „amerického“ Jánošíka. Po nich si to tu zopakoval Paľo Bielik.

Druhým smerom po červenej vedie hrebeňovka najprv na Krížnu a potom cez najvyšší chrbát Veľkej Fatry: Frčkov – Ostredok – Suchý vrch – Kýšky – Ploská na ďalšiu zastávku Chatu pod Borišovom. Na dohľad od červenej značky je salaš pod Suchým vrchom, v ktorom sa dá núdzovo aj prespať. Z Krížnej sa dá namieriť aj smerom na východ – Donovaly cez Rybovské a Prašnické sedlo na Veľký Šturec.

Prameň Bystrice

Bystrica  je pravostranným prítokom Hrona. Má dĺžku 22,9 km a je tokom III. rádu. Pramení vo Veľkej Fatre, v podcelku Hôľna Fatra pod Kráľovou studňou (1 384 m n. m.) v nadmorskej výške okolo 1 260 m n. m. Riečka Bystrica  preteká viacerými katastrami  vrátane obce Dolný Harmanec, takže má širší regionálny význam.

Prameň Bystrice je vzdialený od prameňa Kráľova studňa pár stovák metrov, obidva sa nachádzajú v masíve Krížna. Pramenisko Bystrice je v čase sucha nenápadné, prejavuje sa najmä v čase zrážok.

Nedávno sa pri prameni podarilo vybudovať drevenú lávku so sedením a pamätnou tabuľou. Pravdupovediac ani to sa nezaobišlo bez kladenoa umelých prekážok, nehovoriac o prístupovej ceste…

Banskobystrický primátor Ján Nosko k úprave prameniska Bystrice povedal:

„Sen Dušana Kováča sa preniesol na nás. Revitalizáciou prameniska Bystrice, podľa ktorej je pomenované naše mesto a  kde sa vlieva do Hrona, sa zatraktívnil tento priestor pre turistov a vzniklo tu pamätné miesto so zachovaním svojho genius loci. Je to jedna z pamätihodností Banskej Bystrice.“ 

Takto sa pestuje bystrický lokálpatriotizmus, aj kvôli tomu sa oplatí prísť na Kráľovu studňu…