Jozef Ďuriančik: Deviaty september 1941 a Židovský kódex

História
1 /

Dňa 31. 10. 2001 poslanci NR SR schválili 9. september za Pamätný deň – Deň  obetí holokaustu a rasového násilia (holokaust = premyslený a takmer dokonale  zorganizovaný proces perzekúcie a masového vyhladzovania Židov v nacistickom Nemecku a v krajinách pod jeho kontrolou).

Židovský kódex

Prečo tento deň? V tento deň  9.septembra 1941 bolo prijaté Vládne nariadenie č. 198 Slov. z.  O právnom postavení  Židov, známe ako Židovský kódex.

Stanislav Mičev v texte Protižidovské zákonodarstvo na Slovensku v rokoch 1939 – 1945 na stranách 106 -108 približuje Vládne nariadenie č. 198 nasledovne:

„Vo svojom závere rušil dovtedy 47 platných protižidovských nariadení  vydaných od 14. 3. 1939 do 8. 9. 1941.“

Kódex mal 12 častí a 270 paragrafov. Nariadenie v úvode vymedzovalo pojem Žid, židovský miešanec, židovské združenie alebo iný druh židovského podniku. Židia boli definovaní na rasovo – etnickom a nábožensko – konfesionálnom princípe.

Prvá časť  obmedzovala spoločenské,  občianske, náboženské a osobné práva židovských osôb.   Druhá časť  kódexu  sa týkala majetkovoprávneho postavenia.  Tretia, najobsiahlejšia časť  hovorila o prevode židovského majetku, t. j. o vyvlastnení.

Súčasťou kódexu boli paragrafy 255  a  256 , ktoré umožňovali prezidentovi SR kohokoľvek vyňať spod rámca Židovského kódexu a neplatil pre už pokrstených Židov. Výnimky sa týkali aj rodinných príslušníkov.

Podľa sčítania obyvateľov na Slovensku z 15. 12. 1940 žilo na Slovensku 88 951 občanov  židovskej národnosti. K 1. januáru 1940 ich bolo pokrstených  na Slovensku 75. Títo nespadali pod tzv. Židovský kódex a deportácie.

Deportovaných bolo v prvej etape 57 752, v druhej 11 532. Spolu bolo deportovaných 69 284 Židov. V Banskej Bystrici  počet  Židov dosiahol 1 327 (10,2 % obyvateľov mesta). Po 2.svetovej vojne sa len málopočetná skupina banskobystrických Židov  vrátila do rodného mesta. Nebolo takej židovskej rodiny, ktorej by sa nedotkol holokaust.

Milan Olejník o holokauste povedal:

„Premyslený a takmer dokonale  zorganizovaný proces perzekúcie a masového vyhladzovania Židov v nacistickom Nemecku a v krajinách pod jeho kontrolou.“

Zerline  Sára Skutecká – Neumannová

Bola zo Skuteckého štyroch detí najstaršia. Narodila sa vo  Viedni  4. decembra 1881. Počas štúdia hudby v tomto meste sa zoznámila s Alexandrom (Šalamúnom) Neumannom z Viedne, dopisovateľom Tages Postu, za ktorého sa vydala v  roku 1900 v Bratislave.  Rodičia Šalamúna – Abrahám Neumann  a  Júlia Skutecká pochádzali z mesta Pécs.

Otec navštevoval svoju prvorodenú dcéru v Terste v rokoch 1903 a  1911, kde jej  manžel  pracoval v nemeckom liberálnom denníku Pester Lloyd (začal vychádzať v Budapešti roku 1854). Zerline v meste získala angažmá ako operná speváčka.

Figyelö 26. decembra 1915 uverejnili krátku správu o smrti a následnom pohrebe Vally Neumannovej, vnučke Domimika Skuteckého (podľa údajov ŽNO – cintorín je uvedené meno Zally narodená 1902. Zomrela v Banskej Bystrici 21. 12. 1915 a bola pochovaná na druhý deň  na tamojšom židovskom cintoríne na Rudlovskej ceste).

Podľa banskobystrických novín Figyelö vystúpila Zerline na dobročinnom večierku 7. mája 1918. Spievala árie  od  Johannesa Brahmsa, Richarda Wagnera a Emannuela Wolfa.

Z medzivojnového obdobia sme našli poznámky, podľa ktorých banskobystrické Naše noviny uverejnili tieto informácie:

„16. september 1938 – zasadnutie mestskej rady zo dňa 14. 9.1938: Bolo vyhovené žiadosti o prísľub domovského práva na udelenie čsl. občianstva  vdove C. Neumannovej, rodenej Skuteckej. 23.september 1938 – zasadnutie mestskej rady zo dňa 16. 9. 1938: Prísľub domovského práva na prípad, že obdrží  čsl. občianstvo dostala   vdova C. Neumannová rodená Skutecká.“

Žiaľ Zerline do Banskej Bystrice neprišla. V roku 1939 bola presunutá z Terstu do Viedne a 23.11.1941 bola z Viedne deportovaná do litovského mesta Kovno (dnes Kaunas), kde bola 29.11.1941 v tamojšom židovskom gete popravená.

Jozef Ďuriančik pred hrobom Dominika Skuteckého

Jozef Ďuriančik pred hrobom Dominika Skuteckého

Nedovoľme opakovať tragédiu dejín ani v Banskej Bystrici

K neslávnemu výročiu prijatia Židovského kódexu na Slovensku sa vyjadrenl aj Bystričan Peter Pellegrini:

„Dnes si pripomíname jeden z temných dní slovenskej histórie. Pred 80 rokmi bol vtedajšou profašistickou mocou prijatý tzv. Židovský kódex, na základe ktorého sa začalo konať bezprávie a násilie na nevinných ľuďoch.  Na základe tejto bezprecedentnej právnej normy bolo vyvezených z územia Slovenska 70 000 nevinných ľudí, ktorí zomreli v koncentračných táboroch. HLAS – sociálna demokracia si ctí a rozvíja protifašistický pilier. Nikdy nedovoľme, aby sa dejiny v tejto krutej podobe opakovali!“

Podľa Pellegriniho je dnešná spomienka zároveň aj etickým výkričníkom pre súčasníkov, čo sa stane, ak dovolíme zvrátenej ideológii postavenej na nadradenosti jednej rasy či národa uchopiť moc. Mali by sme sa preto pobiť o vedomie mladej generácie s tými, ktorí dnes prekrúcajú pravdu o holokauste a druhej svetovej vojne. Je to náš morálny záväzok voči tým, ktorí sa kvôli zlyhaniu jednej generácie politikov stali obeťami represie a násilia.

Zľava Ľubica Laššáková, Peter Pellegrini a Vladimír Strmeň

Zľava Ľubica Laššáková, Peter Pellegrini a Vladimír Strmeň

Na základe Židovského kódexu bolo v roku 1942 bolo z Banskej Bystrice deportovaných 56 % židovského obyvateľstva a z celého okresu približne 60 percent. Banská Bystrica sa zaradila k mestám s najnižšou kvótou deportovaných na Slovensku. Hnuteľný majetok odvlečených Židov prešiel pod správu miestneho daňového úradu a bol rozpredaný na verejných dražbách.

Zaobchádzanie so Židmi počas sústreďovania a zaraďovania do transportov sa stretlo u časti obyvateľov mesta s nevôľou. Po prerušení deportácií koncom októbra 1942 bolo v banskobystrickom okrese 609 držiteľov výnimky. V samotnom meste evidovali okolo 400 židovských obyvateľov chránených výnimkami, medzi nimi 33 tzv. prezidentskou výnimkou.

Začiatkom roku 1944 registrovali v okrese 526 Židov chránených výnimkami, niekoľkí sa ukrývali v meste a na okolí. V máji 1944 sa zvýšil počet Židov o desiatky rodín vypovedaných z východného Slovenska a počas deportácií maďarských Židov aj o utečencov z Maďarska.

Po oslobodení mesta 25.marca 1945 sa do Banskej Bystrice vrátili stovky preživších. Len malá časť z nich boli pôvodnými obyvateľmi mesta. V prvých povojnových mesiacoch odhalili na okolí Banskej Bystrice viacero masových hrobov. V najväčšom z nich pri obci Kremnička sa našlo 747 obetí, väčšinou Židov. Židovská komunita zásluhou rabína Dr. Arona Schönfelda, ktorý sa zachránil za pomoci slovenských spoluobčanov, potom obnovila svoju činnosť.

967655408

Vláda SR sa ospravedlnila za vojnový Židovský kódex

Vláda Eduarda Hegera na svojom stredajšom rokovaní prijala vyhlásenie k tzv. Židovskému kódexu, ktorý pred 80 rokmi na základe rasového pôvodu pozbavil židov ľudských a občianskych práv, znemožnil im prístup k vzdelaniu i k slobodnému spoločenskému uplatneniu.

„Vláda Slovenskej republiky dnes cíti mravnú povinnosť verejne prejaviť žiaľ nad zločinmi, ktorých sa dopustila vtedajšia štátna moc, osobitne nad tým, že 9. septembra 1941 prijala hanebné nariadenie obmedzujúce základné ľudské práva a slobody občanov židovského pôvodu.  Židovský kódex obmedzoval nielen občianske, náboženské a spoločenské práva. Zaoberal sa aj majetkovoprávnym postavením židov. V najrozsiahlejšej časti kódexu bol upravený prevod židovského majetku do tzv. árijského,“

uvádza sa vo vládnom vyhlásení.

Vláda odsúdila konanie vtedajšej štátnej moci a vyjadrili hlbokú ľútosť nad tragédiou, ktorá postihla nevinné obete:

„V čase smutného 80. výročia prijatia tzv. Židovského kódexu si spytujeme svedomie za zločiny spáchané na našich spoluobčanoch, ktoré vyvrcholili deportáciami do táborov smrti.“

Slovenská vláda chápe prijaté vyhlásenie ako záväzok slobodného a demokratického Slovenska, že už nikdy nesmie dôjsť k zneužitiu legislatívy na dehumanizáciu občanov. Zároveň vzdáva úctu tým, ktorí sa postavili na odpor voči prenasledovaniu židovských spoluobčanov, pričom riskovali stratu vlastnej slobody či života.

Nariadenie č. 198/1941 Sl. z. o právnom postavení Židov, známe aj ako tzv. Židovský kódex, prijala vtedajšia slovenská vláda 9. septembra 1941. Vyvrcholilo tým ročné obdobie platnosti ústavného zákona č. 210 z 3. septembra 1940, ktorým snem SR splnomocnil vládu vykonávať opatrenia „potrebné na vyradenie židov zo sociálneho a hospodárskeho života“.

Kódex obsahoval 270 paragrafov, bol jedným z najrozsiahlejších právnych predpisov prijatých na Slovensku medzi rokmi 1939 až 1945 a patril medzi najkrutejšie protižidovské zákony v Európe.

Autor: Jozef Ďuriančik a (tom), Foto: archív a ilustračné