Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici a autor výstavy JAROSLAV UHEL pozývajú 29. februára 2024 o 17:00 hod. na vernisáž výstavy OHLIADNUTIE, ktorú knižnica pripravila pri príležitosti životného jubilea autora.

SLOVO O AUTOROVI: Prof., PaedDr., ArtD. Jaroslav Uhel

Narodil sa 18. januára 1954 v Palúdzke. Vysokoškolské štúdiá absolvoval v Banskej Bystrici na Pedagogickej fakulte a vo Varšave na Akadémii krásnych umení, Fakulte maliarstva v Poľsku. V roku 2015 bol inaugurovaný profesorom v odbore Voľné výtvarné umenie na Akadémii krásnych umení vo Varšave. Od roku 1999 pôsobí ako vysokoškolský pedagóg, vyučuje kresbu a maľbu.

Jaroslav Uhel

Venuje sa voľnej maliarskej tvorbe, grafickému i knižnému dizajnu, ilustráciám, priestorovej tvorbe a publicistickej činnosti. Zvlášť sa zameriava na sakrálnu oblasť. Je autorom viacerých knižných a časopiseckých ilustrácií, návrhov a realizácií obálok kníh, katalógov, brožúr, plagátov, telefónnych kariet, expozičných a priestorových realizácií v architektúre.

Pôsobí v lektorskej činnosti a výtvarnej pedagogike. Zúčastňuje sa umeleckých sympózií a tvorivých dielní doma aj v zahraničí. Jeho tvorba bola prezentovaná doteraz na viac ako sto štyridsiatich dvoch výstavách. Je členom odborových združení a odborových zväzov.

So svojou rodinou  žije v Liptovskom Mikuláši.

OCENENIA

V roku 1998 mu bola udelená Cena ministra kultúry Slovenskej republiky za osobný vklad do Slovenskej kultúry a umenia. V roku 2000 sa stal laureátom Ceny Masarykovej Akadémie umení v Prahe za umeleckú činnosť.

V roku 2004 sa stal držiteľom Ceny Premio Internazionale d´ Arte – Premio Speciale Artista Segnalato v San Crispino v Taliansku.

V roku 2006 a 2012 mu bola udelená Cena rektora Univerzity Mateja Bela za umenie a v roku 2010 sa stal laureátom Medzinárodnej ceny Art Flexum v Maďarsku.

Jaroslav Uhel s katalógom

REZENCIE ODBORNÍKOV NA AUTOROVU TVORBU

Dokumentujú to napríklad maliarske kompozície vychádzajúce z inšpirácií krajinou – najmä jej tvarovou dynamikou; podnety, ktoré v nej Uhel nachádza sa usiluje transformovať do čisto výtvarnej podoby. Táto maľba má však aj svoje duchovné zakotvenie vo vzťahu ku konkrétnej lokalite a priznáva svoju odvodenosť od skúmania predmetnej reality.

V týchto kompozíciách maliar uplatňuje princíp kontrastu organických a geometrických tvarov, kontrast založený na farebných hodnotách; jeho maľbu charakterizuje temperamentný rukopis.

Dilema

PhDr. Peter Mikloš – Výtvarné paralely, katalóg Umeleckej besedy slovenskej v Bratislave pre výstavu v Izraeli v roku 1999

Cez osobné kvality kontempluje Uhel do priestoru domu našej duše, seba identifikujúc v konštelácii daného, kde ich priestor ticha, istoty a slobody vnára do vlastného balzamu nepochopiteľnej veličiny lásky, ako náruče, kolísky, či placenty duše. Tento proces spája autor so svojou tvorbou. Maliar do obrazov vpisuje impulzy duše, identifikujúc vlastné ja, zaznamenávajúc ako holograf v dialógu s odkazmi a danosťami.

Formou symbolu, náznaku, nedopovedanosti vyjadruje naše existencionálne otázniky smerom k transcedentnu. Takmer až detskej čistoty sa dotýka jeho reč obrazu. Hravosť a poetičnosť, bez pádu do malosti ducha, sú charakteristické pre jeho otvorenie sa tvorbe.

Oilprint

PhDr. Marta Šimo Svrčeková – Jaro Uhel: Maľba, katalóg k autorskej výstave obrazov v Galérii umenia v Nových Zámkoch v roku 1998

Symbolicky významné podobenstvo Uhelovej kresby charakterizuje dynamika i pôvab, impulzívnosť i neha. Je to kresba, v ktorej rezonuje vnútorná sila osobnosti v presvedčivej výpovedi expresívneho rukopisu. Je to radosť i bolesť.

Hora, kopec, liptovská dedina, to sú axiómy, na ktorých buduje vždy v nových rytmoch a súvislostiach vychádzajúc z reálnych tvarov, obohatené prvkami vlastnej umeleckej priebojnosti, obrazotvornosti i svojského ľudského naturelu. Jeho kreativita je zrkadlom mimoriadne silnej vôle, svoje nevyčerpateľné tvorivé dimenzie dokazuje každým ťahom štetca.

Jaroslav Uhel v ateliéri

Mgr. Zora Petrášová Margová – Jaro Uhel: Maľba 4140, Obraz nech napovie, katalóg k autorskej výstave obrazov v Galérii P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši v roku 1995

Bohato sú zastúpené tie polohy maliarskej tvorby, ktoré spejú k abstrakcii, a ktoré sú často späté s kolážou, využívaním štruktúr, rozmanitých materiálov s novými technickými postupmi. Objavujú sa v tvorbe takmer všetkých generačných vrstiev.

Zatiaľ čo u niektorých stupeň abstrakcie zotrváva na hranici figuratívneho a nefiguratívneho, ako je to v dielach Ivice Krošlákovej, Ľudovíta Hološku, Jaroslava Uhela, Gejzu Barcziho, či u predstaviteľov silnej generácie postmodernistického maliarskeho prúdu Jána Hlavatého, Stana Černého, Juraja Krivoša, Juraja Dolána, u autorov mladších je to totálne odpútanie sa od predmetného sveta.

PhDr. Mária Horváthová – Slowakische kunst heute, katalóg Galerie der Kúnstler v Mníchove, Nemecko v roku 1998

Uhelove obrazy sú veľmi poetické. Svet videný jeho očami, to je svet pokoja, dobra a harmónie. Umelec nás sprevádza cez labyrint ukrytý v ňom samom. Prechádzajúc ním môžeme prežiť šok ale i napĺňať sa reflexiami.

Jeho obrazy sú ako rôzne cesty, ktoré nás vodia po ceste vedúcej k poznaniu seba samého. Jeho cesta začína v detstve. Detstvo je svet, do ktorého sa s láskou vracia.

Jaroslav Uhel pri tvorbe

Elzbieta Pietrzykowska – Sztuka „Koniec wieku“ w Ciechocinku, Zdrój, strana č.43, Ciechocinek (Toruň), Poľsko v roku 1999

Uhelove maľby sa čítajú od hora dole, ako nejaké videnie, zjavenie, ako prosba. Maliar odmieta hotovú preparovanú realitu voči prírode, interpretujúc ju, používajúc metaforu a navrhujúc nám stretnutie medzi realitou a snom, medzi úkazmi (javom) a ilúziami, paralelný svet medzi dvoma paralelnými svetmi. Výsledkom však nie je efekt spomedzi dvoch zrkadiel, akoby sme očakávali.

Uhel tým, že nahrádza fyziku metafyzikou, jeho tvorivá fantázia nafukuje plochu nezávislú od zrkadla, speculum robí divadlom. Obraz sa stáva sugestívnou narážkou, stavom medzi dvoma stavmi, aktívnym časom, čistým dejom, maliarskou statikou, ktorú nahrádza časom v pohybe, efektom skoro kinematografickým. Ilúzia je však jasnožiarivá a nie príliš konvenčná a spájajúca ako v rozprávke. Jaroslav Uhel maľuje s tichými myšlienkami. Z času na čas sa však ony stávajú ohlušujúce.

PhDr. Lucian Strochi – Jaroslav Uhel: Jurnalul unuin rťázvrátit pios, ASACHI, revistá de culturá Piatra Neamt, Romania, nr. 124, Anul VIII., iune 1999

Výstava ponúkne výber z autorovej tvorby a návštevníci si ju môžu pozrieť v Galérii v podkroví ŠVK počas otváracích hodín knižnice do 11. apríla 2024.