FOTO: Pozoruhodný výsledok architektonickej súťaže – Cenu Dušana Jurkoviča získal Monument v Majeri

SPRÁVY
4 /

Na obnovenom vojnovom cintoríne v Majeri 11. novembra 2018 o 11:11 hod. odhalili  Monument pri príležitosti stého výročia ukončenia Veľkej vojny. Vtedy ešte nikto netušil, že dielo architektov Benjamína Brádňanského, Víta Haladu a Maroša Greša získa Cenu Dušana Jurkoviča. Stalo sa!

Cena Dušana Jurkoviča

Bola zriadená ako trvalá pocta pamiatke zakladateľa modernej slovenskej architektúry Dušana Jurkoviča a je najstarším architektonickým ocenením na Slovensku, udeľovaným od roku 1964.

V súčasnosti ju udeľuje Spolok architektov Slovenska autorovi alebo autorskému kolektívu za realizované architektonické alebo urbanistické dielo, ktoré prispieva k zvýšeniu úrovne a prestíže architektonickej alebo urbanistickej tvorby na Slovensku.

Cenu Dušana Jurkoviča získala v modernej histórii aj banskobystrická centrála firmy PHOENIX ZEPPELIN (2011 – architekti Štefan Moravčík, Branislav Hovorka, Martin Paulíny). V aktuálnom 55. ročníku je to spomedzi 20 navrhnutých architektonických diel Monument v Majeri.

Základné údaje o ocenenom architektonickom diele:

Autori:Ing. arch. Benjamín Brádňanský, Mgr. art. Vít Halada, ArtD., Mgr. Art. Maroš Greš

Spolupráca:Ing. Lukáš Kramarčík (statika), MgA. Boris Meluš (grafický dizajn)

Investor:Mesto Banská Bystrica

Návrh:2018, realizácia:2018 – 2019

Dodávateľom stavby po verejnom obstarávaní bola spoločnosť  CB MONT s. r. o. „Monument“, ktorý je vyrobený z atmosférickej ocele, čo je pomaly korodujúca oceľ (COR-TEN) s ochranným hrdzavým filtrom na povrchu.

Vojnový cintorín v Majeri

Vznikol v roku 1915 pri nemocnici, v ktorej ošetrovali vojakov počas 1. svetovej vojny. V minulosti do pôvodného areálu negatívne zasiahla výstavba štátnej cesty medzi Banskou Bystricou a Breznom a k ďalšiemu zásahu došlo výstavbou objektov v severnej časti cintorína. Tento priestor začal postupne zarastať a časom sa zničili aj náhrobky.  Zachovaný zostal iba pamätník legionárom.

„V bývalej obci Majer bol počas prvej svetovej vojny zriadený jeden z najväčších poľných lazaretov, jedna z najväčších vojenských nemocníc rakúsko – uhorskej armády s počtom 5000 až 6000 pacientov, ktorá pôsobila až do skončenia vojny. Pri nej bol regulovaný a udržiavaný cintorín pre vyše 1300 zosnulých,“

vysvetľuje historik Vladimír Sklenka.

Z evidencie pochovaných vyhotovenej v prvých rokoch Československej republiky vyplýva, že po roku 1918 tam bolo 279 československých, sedem talianskych, 387 maďarských, 44 poľských, 46 rakúskych, 331 rumunských, 21 ruských, 224 juhoslovanských občanov a 42 ľudí s neidentifiko­vateľnou príslušnosťou.

Neexistuje už ani mohyla venovaná padlým vojakom, ktorú v roku 1917 vytvoril z úcty k obetiam sochár a kamenár Karol Fridrich Horn. V južnej časti pôvodného cintorína zostal zachovaný pamätník legionárom a časť hrobových miest.

Architektonická súťaž na obnovu cintorína

Pri príležitosti 100. výročia ukončenia Veľkej vojny mesto Banská Bystrica vyčlenilo vo svojom rozpočte finančné prostriedky na tohtoročnú obnovu hrobov a revitalizáciu cintorína. 

„Ambíciou mesta bolo vytvoriť v tejto lokalite moderné pietne miesto venované obetiam prvej svetovej vojny s odkazom pre súčasné a budúce generácie. Teší ma, že zorganizovaná súťaž bola práve z pohľadu tvorivých architektov jednou z najkvalitnejších na Slovensku. Svedčí o tom aj vysoká úroveň súťažných návrhov. Som presvedčený, že vďaka tomu sa podarilo zrealizovať náš zámer a vrátili sme tomuto miestu dôstojnosť, ktorú si zaslúži.“

povedal primátor Ján Nosko a dodal:

„Vojnový cintorín v Majeri má pre mesto pod Urpínom veľkú historickú hodnotu, a preto som rád, že minulý rok sa po obnove stal skutočne dôstojným pietnym miestom. Vďaka patrí aj autorom Monumentu, ktorí prišli so zaujímavým nápadom a nebáli sa inovatívnosti. Na toto dielo nám prišlo mnoho pozitívnych ohlasov, a to nielen od slovenských architektov, ale aj od odborníkov zo zahraničia. Trojčlennému tímu srdečne gratulujem k oceneniu a želám im ešte mnoho zaujímavých projektov,“

Samotní autori víťazného návrhu Benjamín BradňanskýVít Halada a Maroš Greš svoje dielo charakterizovali slovami:

„Projekt obnovy vojnového cintorína z 1. svetovej vojny chápeme nielen ako možnosť obnovy pietneho priestoru – svedka krutosti rokov 1914 – 1918, ale aj ako možnosť obnovy priestoru zabúdania, ktorý je svedkom nielen dôb historických, ale aj súčasných. V tomto zmysle nechápeme obnovu cintorína ako jeho fyzickú rekonštrukciu, ktorá už nie je ani možná, ale ako projekt mentálnej obnovy priestoru spomínania a vložením novej životaschopnej vrstvy. Kľúčovým je vytvorenie monumentu, ktorý je zároveň pamätníkom, kaplnkou i vyhliadkovou vežou.“

Banská Bystrica môže byť hrdá na ocenený Monument

Ide o pozoruhodný výsledok prestížnej architektonickej súťaže.  Obnova vojenského cintorína z prvej svetovej vojny v Banskej Bystrici – Monument v Majeri  prebehla v rokoch 2018 – 2019.

Vojenský cintorín v mestskej  časti Majer, asi dva kilometre od centra Banskej Bystrice, vznikol v časoch I. svetovej vojny ako jeden z najväčších lazaretov na území Uhorska. V blízkosti vojenského ošetrovacieho ústavu (v nadväznosti na starší obecný cintorín) bolo v rokoch 1915 – 1918 pochovaných 1380 vojakov.

Regulovaný a udržiavaný cintorín bol založený s jasným pôdorysným plánom. Zlom nastal v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, kedy územie vojenského cintorína prekrížili dve frekventované cesty. Integrita a čitateľnosť areálu bola výrazne narušená. Spolu so zanedbanou údržbou začal cintorín postupne miznúť pod náletovou zeleňou.

Nepriaznivé okolnosti vyvrcholili začiatkom nového tisícročia,  kedy severná časť pohrebiska padla za obeť výstavbe autosalónu. Pôvodná podoba cintorína sa zachovala len v spomienkach pamätníkov, okoloidúci prakticky nemali šancu vedieť, že prechádzajú priamo cez významné pietne miesto. Malou nápovedou bol iba zachovaný (presunutý) pomník československých legionárov.

Mesto sa preto v roku 2016 rozhodlo vyhlásiť architektonickú súťaž, ktorej cieľom bolo „nájsť návrh optimálneho architektonického, urbanistického a výtvarno – umeleckého riešenia obnovy časti vojenského cintorína.“ Výsledné dielo je zhmotnením víťazného návrhu autorského tímu, ktorý pracoval v zložení Benjamin Brádňanský, Vít Halada, Maroš Greš. 

Bratislavskí architekti vstúpili do areálu s návrhom Monumentu. Ten okrem toho, že sám o sebe je pamätníkom dokumentujúcim a pripomínajúcim históriu cintorína, prináša do existujúcej periférie aj nadhľad. Nový objekt sa v komplikovanom kontexte a ťažko čitateľnej situácii stáva vyhliadkou, náhrobnou doskou s menami pochovaných, kaplnkou, prezentačnou stenou, zázemím, a v neposlednom rade výrazným symbolom miesta.  Vzniklo dielo, ktoré sa radí k tomu najlepšiemu, čo bolo v tejto oblasti na Slovensku zrealizované.

Jednoduchý, centrálny, elementárny objekt v podobe pretiahnutého pravouhlého monumentu je pre okoloidúcich signálom, že miesto má väčší význam, ako by sa na prvý pohľad v heterogénnom, dlhé roky zanedbanom a nevhodnými zásahmi zdevastovanom území zdalo.

Nie je to však iba “socha”. Je zrejmé, že v pozadí sú architekti. Pamätník je objektom, miestom do ktorého môžeme vstúpiť. Schodiskom vystúpiť na hornú vyhliadkovú plošinu a z nadhľadu si uvedomiť priestorové a historické súvislosti, ktoré fyzicky zanikli, alebo sú z horizontu pešiaka nevnímateľné.

Zároveň obsahuje aj uzatvárateľnú „svätyňu“, kde sú bezpečne uchované a chránené najcennejšie zachované fragmenty z pôvodného cintorína. Pri slávnostných príležitostiach je to otvorené pietne miesto pre uloženie vencov a uctenie si pochovaných obetí.

Súťažný návrh priniesol ucelenú predstavu riešenia celého areálu. Napríklad označenie konkrétnych hrobov v pôvodnom rastri, prvky informačného systému v priestore či sieť mlatových chodníčkov Stále však nemôžeme hovoriť o finálnej podobe. Niektoré navrhnuté krajinárske úpravy neboli zrealizované, na iné sa ešte len dostane.

Autori zvolili odolné materiálové riešenie, ktoré niečo vydrží. Použitie robustnej, masívnej “atmofixovej” surovej ocele v jej prirodzenej technickej podobe sa nemusí páčiť každému. Je to však dielo poctivé, verné, presvedčivé, nič neskrýva. Monument sa časom určite stane vžitým symbolom miesta a stotožnia sa s ním aj konzervatívnejší občania.

Okoloidúci si môžu všimnúť že zaujímavý povrch Monumentu dostáva novú podobu  prirodzeným  starnutím a oxidáciou surového oceľového korpusu. Dynamické zmeny prebiehajú aj v rámci denných cyklov, počasia a osvetlenia…

Zdroj: (tom), Zuzana Moravčíková a Archinfo.sk , Foto: Štefan a Jakub Moravčíkovci + archív