Po roku si Mesto Banská Bystrica 11. 11. o 11-tej hodine a 11-tej minúte uctilo odkaz tých, ktorí bojovali za mier a slobodu. Práve tento dátum totiž symbolizuje v kalendári deň, keď bolo v roku 1918 o 11:11 hod. podpísané prímerie, ktorým sa skončila I. svetová vojna.

Deň vojnových veteránov v Banskej Bystrici

Pri tejto príležitosti sa v utorok pri Monumente na vojnovom cintoríne v Majeri uskutočnil pietny akt kladenia vencov s červenými makmi, ktoré sa stali symbolom Dňa vojnových veteránov a neodmysliteľnou súčasťou spomienkových ceremónií.

Tohtoročný Deň vojnových veteránov v Majeri poctil svojou účasťou aj jeden z posledných žijúcich účastníkov Slovenského národného povstania Vladimír Strmeň.

„Je obdivuhodné, ako dodnes svojím svedectvom šíri odkaz SNP, odkaz, že mier si treba chrániť a za slobodu a demokraciu sa oplatí bojovať. Ďakujem vám, Vladko, za vašu odvahu a za váš nezlomný postoj,“

poďakoval sa nášmu vojnovému veteránovi banskobystrický primátor Ján Nosko.

Mesto Banská Bystrica si ctí svoju historickú pamäť. Dôkazom je nielen starostlivosť o vojnový cintorín v Majeri, ale celoročná starostlivosť o 823 vojnových hrobov nachádzajúcich sa na našom území.

V spolupráci so Spoločným operačným veliteľstvom Banská Bystrica zástupcovia banskobystrickej samosprávy položili vence aj k mnohým ďalším pomníkom padlých vojakov, v rôznych častiach mesta, vrátane Kremničky, Židovského cintorína na Rudlovskej ceste, na Evanjelickom cintoríne v Lazovnej ulici a v mnohých ďalších.

„Poďakovanie patrí všetkým subjektom a inštitúciám, ktoré nám v starostlivosti o vojnové hroby a pietna miesta hrdinov každoročne podávajú pomocnú ruku. Za spoluprácu pri organizácii utorkovej pietnej spomienky ďakujem Vojenskej hudbe Banská Bystrica, Čestnej stráži Ozbrojených síl SR, Základnej škole Slobodného slovenského vysielača, Akadémie umení v Banskej Bystrici a každému, kto sa 11. novembra  poklonil obetiam vojen a hrdinov. Práve cez ich odhodlanie môžeme vnímať, akú cenu má sloboda. Oni môžu skutočne úprimne hovoriť o tom, aký dôležitý a krehký je mier. Česť pamiatke tých, ktorí nezaváhali a bránili skutočné hodnoty,“

povedal primátor Nosko.

Vojnový cintorín v Majeri

Vznikol v roku 1915 pri nemocnici, v ktorej ošetrovali vojakov počas 1. svetovej vojny. V minulosti do pôvodného areálu negatívne zasiahla výstavba štátnej cesty medzi Banskou Bystricou a Breznom a k ďalšiemu zásahu došlo výstavbou objektov v severnej časti cintorína. Tento priestor začal postupne zarastať a časom sa zničili aj náhrobky.

„V bývalej obci Majer bol počas prvej svetovej vojny zriadený jeden z najväčších poľných lazaretov, jedna z najväčších vojenských nemocníc armády Rakúsko – Uhorskej s počtom 5 000 až 6 000 pacientov, ktorá pôsobila až do skončenia vojny. Pri nej bol regulovaný a udržiavaný cintorín pre vyše 1 380 zosnulých,“

uvádza historik Vladimír Sklenka.

Vojnový cintorín v Majeri

Z evidencie pochovaných vyhotovenej v prvých rokoch Československej republiky vyplýva, že po roku 1918  tam bolo 279 československých, sedem talianskych, 387 maďarských, 44 poľských, 46 rakúskych, 331 rumunských, 21 ruských, 224 juhoslovanských občanov a 42 ľudí s neidentifiko­vateľnou príslušnosťou.

Neexistuje už ani mohyla venovaná padlým vojakom, ktorú v roku 1917 vytvoril z úcty k obetiam sochár a kamenár Karol Fridrich Horn. V južnej časti pôvodného cintorína zostal zachovaný pamätník legionárom a časť hrobových miest.

Pamätník legionárom

Monument

V roku 2018 sa víťazom architektonickej súťaže na pietne miesto venované obetiam prvej svetovej vojny stal návrh trojice bratislavských architektov – Benjamín Bradňanský, Vít Halada a Maroš Greš, ktorí svoje dielo pomenovali Monument.

Autori chápali projekt obnovy vojnového cintorína z 1. svetovej vojny sme chápali nielen ako možnosť obnovy pietneho priestoru – svedka krutosti rokov 1914 – 1918, ale aj ako priestoru zabúdania, ktorý je svedkom nielen dôb historických, ale aj súčasných.

Monument

V tomto zmysle nešlo o jeho fyzickú rekonštrukciu, ktorá už nebola  ani možná, ale išlo nám o projekt mentálnej obnovy priestoru spomínania s vložením novej životaschopnej vrstvy. Kľúčovým bolo vytvorenie Monumentu, ktorý je zároveň pamätníkom, kaplnkou i vyhliadkovou vežou.

V Majeri vzniklo v rokoch 2018-2019 dielo, ktoré sa radí k tomu najlepšiemu, čo bolo v tejto oblasti na Slovensku zrealizované. Plným právom získalo dve prestížne architektonické ocenenia – Cenu Dušana Jurkoviča a  ocenenie CE.ZA.AR.

Jednoduchý, centrálny a elementárny objekt v podobe pretiahnutého pravouhlého monumentu je pre okoloidúcich signálom, že miesto má väčší význam, ako by sa na prvý pohľad v heterogénnom, dlhé roky zanedbanom a nevhodnými zásahmi zdevastovanom území zdalo.

Nie je to však iba “socha”. Je zrejmé, že v pozadí sú architekti. Pamätník je objektom, miestom do ktorého môžeme vstúpiť. Schodiskom vystúpiť na hornú vyhliadkovú plošinu a z nadhľadu si uvedomiť priestorové a historické súvislosti, ktoré fyzicky zanikli, alebo sú z horizontu pešiaka nevnímateľné.

Zároveň obsahuje aj uzatvárateľnú „svätyňu“, kde sú bezpečne uchované a chránené najcennejšie zachované fragmenty z pôvodného cintorína. Pri slávnostných príležitostiach je to otvorené pietne miesto pre uloženie vencov a uctenie si pochovaných obetí.