V utorok skončilo fašiangové obdobie a od Popolcovej stredy 18. februára až do Veľkonočného piatku 3. apríla nastáva pôstny čas. Povedzme si, čo to pre nás znamená.

Banská Bystrica sa rozlúčila so zimou fašiangovým sprievodom a veselicou

Jar ešte neklope na dvere, mierna zima však naznačuje, že to už nebude trvať dlho, hoci mrazivé počasie ani zďaleka nepovedalo posledné slovo. Koniec fašiangov oslávili Banskobystričania v utorok sprievodom a fašiangovou veselicou.

Veselý fašiangový sprievod pestrofarebných masiek v ľudových krojoch vyrazil z Dolnej ulice s veselým spevom  za tónov harmoniky a ďalších hudobných nástrojov a presunul sa na Námestie SNP.

O skvelú náladu sa postaral Folklórny súbor Urpín a Detský folklórny súbor Radosť Banská Bystrica, rozvoniavali čerstvo napečené šišky. Program pokračoval večer v Robotníckom dome koncertom žartovných a lascívnych piesní.

Video: https://www.facebook.com/reel/794306667045044?locale=sk_SK

Popolcová (škaredá) streda

Po tradične veselom fašiangovom období nastáva čas útlmu, čiže pôstu. Ten začína na Popolcovú stredu 18. februára  od polnoci, 40 dní pred Veľkou nocou (bez nedieľ). Pôst potrvá až do Veľkej noci, ktorá začína Veľkým piatkom 3. apríla 2026.

Kto chce veštiť, prípadne robiť magické praktiky, musí sa podrobiť aj očiste tela. Nie je to len očista pokožky, ale aj vnútra organizmu, čiže čriev a psychiky. Preto sa odporúča pôst. Ľudia od pradávna vnímali energiu prírody a prispôsobovali sa jej. Končili sa fašiangy. Dedinská pospolitosť sa zúčastnila symbolického humorného pohrebu basy.

V tento deň bolo viac dovolené ženám. Volá aj „škaredá streda“, lebo vraj všetky ženy mali sviatok, ale to sa iba tak hovorí. Bol to čas, kedy sa pojedlo mäso z koncoročných a januárových zabíjačiek a ešte neprišiel čas mláďat kôz či barančekov. Preto ľudia jedli väčšinou kaše, strukoviny, kyslú kapustu, múčne jedlá, pili bylinkové čaje a maximálne mali ryby, čiže pôstne jedlá.

Organizmus sa prečistil a dosť si oddýchol pred blížiacou sa jarou, kedy sa príroda prebúdza do svojho nového, vitálneho cyklu. Toto obdobie sa nesie v znamení Rýb, ktoré sú dosť poznačené odchádzajúcou zimou, pomaly sa rozpúšťajúcim snehom a ľadom. Preto aj ich povaha je vodná, citová a sentimentálna.

Pôstne obdobie pred Veľkou nocou

Popolcová streda je v rímskokatolíckom liturgickom kalendári prvý deň pôstneho obdobia. Jej termín pripadá na 40. deň pred Veľkou nocou. Do týchto 40 dní sa nepočítajú nedele, preto v praxi pripadá Popolcová streda na 46. deň pred Veľkonočnou nedeľou. Pre nepravidelný dátum Veľkej noci sa jej termín každý rok mení.

Názov dňa pochádza zo zvyku páliť palmy či bahniatka z Kvetnej nedele z minulého roka. Takto získaný popol sa používa pri bohoslužbe Popolcovej stredy, kedy sú veriaci poznačení popolom na čelo.

Tento symbol sa vzťahuje na blízkovýchodnú tradíciu sypania si popola na hlavu, na znamenie pokánia pred Bohom. Poznačenie popolom je sprevádzané slovami: „Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš“ alebo „Kajajte sa a verte v Evanjelium“.

Pre mnohých kresťanov predstavuje Popolcová streda pripomienku vlastnej konečnosti a cieľa či smerovania vlastného života, vyznačuje sa teda pokáním. V rímskokatolíckej cirkvi je Popolcová streda dňom prísneho pôstu.