Dobrovoľníčka Lenka Bašnáková: Obnova lesa nie je náročný a byrokratický proces, keby…

ROZHOVOR
3 /

V Tatrách sú najväčším problémom hlavne rozdielne názory lesníkov a ochranárov na obhospodarovanie lesov v národných parkoch.

Tak to vidí dobrovoľníčka Lenka Bašnáková, ktorá dokáže cez sociálne siete zorganizovať veľkú skupinu dobrovoľníkov na sadenie stromčekov v tatranských lesoch, pričom musí prekonávať rôzne byrokratické prekážky  sťažujúce užitočnú dobrovoľnícku prácu v lese.

Nedávno sa takejto akcie v Belianskych Tatrách zúčastnilo aj niekoľko Bystričaniek, ktorým učarovala Lenka, inak pracujúca vo  firme AT&T, svojím zanietením pre správnu vec, ale aj horár Marcel svojou múdrosťou i spätosťou s lesom a prírodou.

Dozvedeli sme sa o tom v našej redakcii, zaujalo nás to a vznikol neformálny rozhovor s Lenkou Bašnákovou o sadení stromčekov v Tatrách a všetkom, čo s tým súvisí.

Je obdivuhodné zorganizovať takúto užitočnú akciu, akou je sadenie stromčekov v Tatrách. Kedy a prečo ste sa rozhodli robiť dobrovoľné sadenie stromčekov?

Dobrovoľníčim už roky. Precestovala som svet a skončila spokojná na Slovensku. Vidím však, v akom stave je príroda a chcem s tým niečo robiť. Pred niekoľkými rokmi som čítala príbeh o mužovi, ktorý sadil stromy. Veľmi ma to inšpirovalo.

Keď som dostala priestor organizovať dobrovoľníčenie pre ľudí vo firme, kde robím, povedala som si, že musím splniť tento svoj sen a zapojiť do toho ľudí na rovnakej vlnovej dĺžke. Sadenie stromčekov v Tatrách bolo niečo, po čom moja duša túžila už dlhšie.  

Mala som veľké šťastie, keď som sa minulý rok dovolala do TANAPu a oni boli ochotní pomôcť – dali nám termín na sadenie stromčekov 4. júna. Banskobystričan Noro Sunega mi pomohol nájsť ubytovanie v Ždiari pre dobrovoľníkov, inak by sa nám z Bratislavy ťažko chodilo do Tatier na otočku. Behom desiatich dní sme mali akciu zorganizovanú.

Myslím si, že je veľmi podstatné naozaj niečo chcieť, želať si to, neskôr to príde samo. Nebolo to hneď, ale som vďačná, že sa mi to podarilo rozbehnúť a teraz sa zapájajú ľudia z rôznych kútov Slovenska. Sami sa ma pýtajú na rady a tiež chú organizovať či pomáhať.

To sa asi nedá robiť len srdcom, vyžaduje si to aj kopec organizačnej práce. Aké s ňou máte skúsenosti a čo Vám dáva úspešná akcia s dobrovoľníkmi?

Momentálne som založila s kolegami z práce skupinu Dobrodej.sk, kde budeme zverejňovať dobrovoľnícke akcie. Ako som už spomínala, dobrovoľníčeniu sa venujem dlhšie. Participovala som organizačne aj na najväčšej zbierke pre ľudí v núdzi na Slovensku, ktorú sme uskutočnili minulý rok. Taktiež som mala možnosť byť súčasťou na VIP akciách v Anglicku pre kráľovnú. Bola to vskutku dobrá skúsenosť, ktorá mi dala veľa do života.

Úprimne poviem, že organizovanie vie človeka veľmi vyšťaviť, hlavne keď príde o ,,zdroje“, na ktoré sa spolieha. Avšak nejako vôbec nehodnotím, či akcie boli úspešné alebo nie. Vnímam len to, že sa niečo užitočné urobilo. Až ohlasy ľudí mi pripomenú, že to malo aký taký význam. Charitu som robila z vďaky Pánu Bohu za to, čo v živote mám. Teraz to robím skôr automaticky a zotrvačne.

Ako a kde prebieha sadenie stromčekov? Kto zabezpečuje sadenice a odborný dozor?

Stromčeky zabezpečujú ľudia zo Štátnych lesov TANAP. Bez ich spolupráce by nič nebolo.

Je takáto akcia určená aj pre širšiu verejnosť? Kde sa môžu ľudia, ktorí by chceli dobrovoľne pomôcť dozvedieť o takejto akcií a ako sa môžu pridať?

Samozrejme budeme radi, ak sa pridá viac ľudí. Kapacitne vieme zabezpečiť dobrovoľníčenie pre 60 ľudí. Dobrovoľnícke akcie budeme teraz dávať na facebook – na skupinu Dobrodej.sk alebo si ľudia môžu nájsť informácie na FB stránke Štátne lesy TANAPu. Náš sen je nielen sadiť stromy a pomáhať lesu, ale dať ľuďom podnet opustiť virtuálny svet a žiť reálne, naplno, mať zážitky a radosť zo života.

V poslednej dobe sa v médiách objavuje množstvo informácií o akomsi súboji ochranárov s lesníkmi a TANAPom o to, ako sa starať o tatranské lesy napadnuté lykožrútom či vytváranie bezzásahových zón v chránenom území. Má to nejaký vplyv aj na Vaše aktivity?

Uvidíme, ako to zmení nový zákon o prírode. Verím, že kde je vôľa, tam je cesta a v budúcnosti budeme môcť ďalej sadiť stromčeky aj v 4. zóne ochrany, pretože kalamita a lykožrút devastujú Tatry rýchlym tempom.

Aký je podľa Vás momentálne najväčší problém v Tatrách, čo sa týka úbytku stromov a ich novej výsadby?

Najväčším problémom sú hlavne rozdielne názory lesníkov a rôznych ochranárskych združení na obhospodarovanie lesov v národných parkoch. Ochranári rozprávajú o úplnej bezzásahovosti, čo však neznamená len to, že sa nebude rúbať, ale aj to, že sa nebude ani sadiť a inak starať o les. Prostredníctvom mediálnych kampaní si na svoju stranu získali množstvo ľudí, ktorí však nepoznajú hlbšie súvislosti. A mnohí sa im ani nesnažia porozumieť.

Na druhej strane sú tu lesníci, ktorí sa držia stáročiami overených skúseností a predovšetkým chcú hlavne včas spracovať kalamitu, aby sa zabránilo šíreniu lykožrúta a tým aj vytváraniu veľkých holín, ktoré všetci vnímame veľmi negatívne. Na ostatnom území majú snahu hospodáriť prírode blízkym spôsobom, teda tak, aby naša príroda trpela čo najmenej. Výsledkom je pestrý les, v ktorom majú svoje miesto rôzne druhy drevín. Aj my sme tento rok spolu s dobrovoľníkmi sadili najmä smrekovec, borovicu a buk.

Myslíte si, že proces obnovy lesa pri dodržaní zákonných noriem by sa dal zjednodušiť po  administratívnej stránke bez prílišného ovplyvňovania rôznymi ochranárskymi združeniami, pretože súčasná byrokracia zväzuje ruky aj tým, ktorí žijú s horou denne a najlepšie vedia, čo tatranská príroda potrebuje – horárom?

Obnova lesa nie je náročný a byrokratický proces. Teda, aspoň tak to tvrdia lesníci. Problém však vidia v tom, že sa môže sadiť len tam, kde neplatí 5. stupeň ochrany prírody. V bezzásahových častiach vyschnuté stromy ostávajú ležať, plochy sú zahádzané haluzinou, takže nie je žiadna šanca pomôcť prirodzenému zmladeniu lesa. Všetko si tam musí zmanažovať sama príroda.

Keďže stromy odtiaľ lesníci odstrániť nemôžu, lykožrút tu má doslova raj.  Napadnuté stromy sa nemôžu ani odkôrniť a ponechať zasanované v lese, aby sa nenamnožilo početné potomstvo tohto škodcu, ktoré napadá ďalšie zdravé stromy.

Je smutné pozerať sa na horárov, ktorí sa snažia znovuobnoviť les – vlastne svoj domov a kanceláriu v jednom, ale ochranári im v tom bránia. Vlastne ich svojimi neuvedomelými činmi nútia rúbať les mimo bezzásahových území. Keby radšej chytili krompáč a prišli vysadiť aspoň jeden strom, aby bol svet o niečo krajší. A najmä zelenší…

Kedy plánujete ďalšiu akciu?

V septembri. Presný dátum uvedieme na facebookovej skupine Dobrodej.sk.

Aké sú Vaše plány do budúcnosti?

Po toľkom cestovaní a dobrovoľníčení sa učím byť pokorná a radšej nemať plány. Od Rusov som sa v Himalájach naučila: ,,źiaden plán, najlepší plán“. No bolo by super, kebyže ľudia sadia viac stromčekov a robia niečo pre prírodu, nesedia len doma a sťažujú sa na veci, ktoré nefungujú.

Treba činiť a konať. Meniť veci k lepšiemu. Ja som napríklad vôbec neplánovala robiť veci vo veľkom. Len som ich robila s láskou. Ľudia sa postupne pripojili. Nemanipulujem, všetko robím od srdca, aj to vyčerpáva, priznávam. No keď vidím ten efekt, že stále viac a viac ľudí chce pomôcť a prídu na akcie, tešia sa so mnou a tímom zo Štátnych lesov TANAPu a baví ich, čo robia, som za to veľmi vďačná. Verím, že to bude ďalej pokračovať.

Ďakujeme za rozhovor.

Autor: (tom), Foto: archív Lenky Bašnákovej, FB a Marcel Tobiš