Rozhodnutie o rozdelení Múzea SNP a podriadení jeho časti ministerstvu obrany speje do finále. Po medzirezortnom pripomienkovom konaní ide zmena zákona o múzeách a galériách do vlády a následne do parlamentu.

Hoci ministerstvo kultúry dlhodobo avizovalo novelizáciu zákona o múzeách a galériách s termínom september 2022, preložená zmena je zjavne šitá horúcou ihlou, čo sa prejavilo aj v pripomienkovom konaní.

Hlavná časť Múzea SNP má prejsť pod Vojenský historický ústav, ktorý je  vedecko-výskumným, archívnym a múzejným zariadením Ministerstva obrany SR pre oblasť vojenskej histórie. Banská Bystrica tak stratí významnú samostatnú múzejnú inštitúciu.

„Všetko sa deje potichučky. Ani jedno z dotknutých ministerstiev s nami nekomunikuje. Prebieha tzv. dokazovanie o neschopnosti pracovníkov Múzea SNP a ich plytvaní verejnými zdrojmi. Veď ako inak zdôvodniť tento logický nezmysel. Za Múzeom SNP je odborná múzejná aj historická obec. Jasne sa vyslovili priami účastníci protifašistického odboja. Nič nepomáha. V stanovisku Galerijnej rady Slovenska sa jasne píše o politickej arogancii. Situáciu nevedia pochopiť ani naši partneri v zahraničí. Veď ako by mohli, keď ju nechápeme ani my,“

hovorí generálny riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev.

Stanislav Mičev

Digitalizačné centrum múzeí v Banskej Bystrici podľa rozhodnutia ministerstva kultúry končí. Bude podriadené Slovenskej národnej galérii a po určitej dobe presťahované z nášho mesta.

„Toto rozhodnutie považujem za neodborné, nekompetentné, výrazne poškodzujúce celé slovenské múzejníctvo. Nesúhlasím s ním,“

dodáva Mičev.

Ministerka kultúry Milanová a minister obrany Naď

Pre Múzeum SNP je najdôležitejší § 21 novely zákona, ktorý rieši prechod časti múzea pod rezort obrany a jeho rozparcelovanie medzi ďalšie organizácie ministerstva kultúry. Doslova sa pripravuje rozobratie jednej fungujúcej renomovanej inštitúcie. Niekto dostane do vienka aj Slovenskú národnú expozíciu v Štátnom múzeu Auschwitz-Birkenau, k čomu Stanislav Mičev poznamenal:

„Riaditeľ Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok nemá o tom, že by mal prevziať správu národnej expozície v Osvienčime, žiadne informácie a poľská strana o tom dosiaľ nebola informovaná. O tom, že nejaké informácie predsa len z ministerstva kultúry išli, ma presvedčila nedávna návšteva pracovníkov Slovenskej národnej galérie v našom Digitalizačnom centre. Uskutočnila sa bez toho, že by ma o tom pracovníci SNG dopredu informovali a naozaj ma prekvapilo, akými komplexnými informáciami disponujú. Zvykáme si.“

Ministerka kultúry Natália Milanová na nedávnych oslavách SNP v Banskej Bystrici tvrdila, že pracovníci Múzea SNP sa nemusia báť, vraj bude dobre. Ale kto tomu uverí?

Natália Milanová

Veď Zväz múzeí na Slovensku, Rada galérií Slovenska a dokonca ani poradný orgán pani ministerky Múzejná a galerijná rada nemali o  zmenách Múzea SNP žiadne informácie. Rady galérií Slovenska vo svojom stanovisku píše o účelovosti predloženej novely zákona:

 „Obchádzanie odbornej verejnosti a diskusie s ňou je prejavom arogancie moci.“

Preto sa 93 – ročný priamy účastník SNP Vladimír Strmeň vo svojom prejave na posledných oslavách SNP obrátil s prosbou o zachovanie Múzea SNP v postavení samostatnej ústrednej celonárodnej inštitúcie na prezidentku, predsedu parlamentu a premiéra:

Je zrejmé, že podpísanie májového memoranda medzi ministerstvami obrany a kultúry o rozparcelovaní banskobystrického Múzea SNP  nie je odborným, ale čisto politickým rozhodnutím.

Bývalá ministerka kultúry Ľubica Laššáková v parcelovaní Múzea SNP nevidí žiadny zmysel:

„Prevedenie časti jeho správy z ministerstva kultúry pod správcovstvo ministerstva obrany okrem finančného aspektu nedáva logiku. Ide predsa o ikonický, štátotvorný a kultúrno – archívny pamätník, ktorého význam presahuje vojenský rozmer. Obávam sa, že jedným podpisom ministerky Milanovej, ktorá sa rada zbavuje zodpovednosti a uteká pred ňou, dôjde k degradácii tohto pamätníka našej histórie.“

Ľubica Laššáková

S pracovníkmi múzea nikto z kompetentných nediskutuje. Pred niekoľkými mesiacmi pozvali na návštevu ministerku Milanovú, ale dodnes si na stretnutie nenašla čas.

Miesto toho prichádzajú otázky týkajúce sa rozvoja Múzea SNP a rozpočtu v roku 2022 a nasledujúcich rokoch. Nikto však nevie, čo je vlastne účelom rozdelenia fungujúceho a medzinárodne uznávaného Múzea SNP medzi rezort obrany a niektoré organizácie rezortu kultúry. Podľa všetkého to nevie ani sám predkladateľ novely zákona.

Pod petíciou namierenú proti rozbitiu Múzea SNP sa podpísali tisícky občanov, medzi nimi aj osobnosti ako Pavol Demeš, Darina Kárová, Silvia Hroncová, Magdaléna Vášáryová, Peter Weiss, Boris Zala, Pavel Traubner, Peter Maráky a množstvo ďalších. Petíciu podporilo viac ako tridsať popredných historikov 20. storočia nielen zo Slovenska, ale aj z Čiech, Poľska, Nemecka, Francúzska a USA. Zdá sa však , že ministerstvo kultúry to úplne ignoruje.

Múzeum SNP má  plnú podporu Banskobystrického samosprávneho kraja, mesta Banská Bystrica, Ústrednej rady Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, Zväzu múzeí na Slovensku a partnerských múzeí v zahraničí.

Nezabrali ani protesty priamych účastníkov protifašistického odboja. Zabrániť rozdeleniu Múzea SNP tak budú môcť zabrániť iba rozumní poslanci NR SR pri hlasovaní. Otázkou zostáva, či sa ich nájde dosť vo vládnej koalícii, aby spolu s opozíciou neschválili tento likvidačný krok pre naše múzeum. Asi by mal z Banskej Bystrice zaznieť silnejší hlas do Bratislavy…

Vladimír Strmeň