Marta Medzihradská: Aktivistická palička

Blog
0 /

Verejní činitelia majú činiť to, čo si verejnosť želá. Je tu ale problém, údajne v neodbornosti verejnosti. Alebo je to všetko trochu inak?

Skúsený rodič nepotrebuje odborníka, ak si dieťa sťažuje na boľavé bruško. Stačí pohladkať alebo dovoliť zakázanú hračku.  Mali sme tu kedysi Dom kultúry, teraz rozpadajúcu sa opachu v centre mesta. Verejnosti nestačí povedať, že si želá jeho rekonštrukciu a fungovanie. Potrebuje zástupy odborníkov, vzory zmlúv a vypracovaných projektov, aby presvedčila verejných činiteľov?

Nedávno som sa snažila zistiť, ktorú lúku to aktivisti z Fončordy nechcú zastavať. Nepodarilo sa. Moja trpezlivosť nestačí na študovanie plánov v katastrálnych mapách, evidentne nie určených pre verejnosť.

A ako zistiť, či výstavba bude pokračovať začatým spôsobom, ktorý odrádza od prechádzok po vlastnom meste? Mám pocit, že to, kto si tam čo postaví, nevedia ani majitelia tej lúky. Zrejme sa mýlim, ale ak sa chcem identifikovať ako „bežná verejnosť“, tak pátraní po informáciách už skutočne bolo dosť.

Aktivisti momentálne protestujú proti zastavaniu prírodnej plochy  v tesnej blízkosti sídliska, znemožneniu priameho prístupu do blízkej prírody a trom malým vodným nádržiam na potoku Udurná.

Odborníci si bežne protirečia, nehovoriac o tých, ktorí sa venujú sochám a parkom. Avšak aj o nich sú verejné diskusie pre MsÚ príťažou. Ak sa mi nepáčila žltá farba na rekonštrukcii sochy „Chlapček“, tak som síce mohla prísť na diskusiu, ale naplánovanú až po ukončení podobných rekonštrukcií. Zrejme išlo o slávnostné ukončenie a pochválenie sa urobenou prácou.

V prípade mestského parku aktivisti neschvaľovali výrub niektorých stromov kvôli presvetleniu parku a výsadbu nových nevhodných drevín. Upozorňovali na nebezpečenstvo porušenia koreňov starých vzácnych stromov pri obnove chodníkov a umiestňovaní inžinierskych sietí (elektrika, voda).

Problémom bol aj nevhodný mobiliár a riešenie centrálneho priestoru s altánkom. Niektorým sa nepozdávalo zrušenie športovísk (priestor New Faces). Ale predovšetkým žiadali diskusiu s odborníkmi. Márne.

V súčasnosti protestujú proti obvineniam primátora mesta, že oni sú zodpovední za pochybenia, ktoré Okresná prokuratúra označila ako pochybenia zo strany mesta. Ide o viaceré porušenia stavebného zákona aj správneho poriadku.

Všímajú si aj dezinformáciu primátora, že v čase jeho stretnutia s verejnosťou bolo ešte možné zapracovať pripomienky verejnosti do plánu. Avšak v tom čase to už nebolo možné.

Následne na udalosti a na článok primátora s ostrým vystúpením proti aktivistom sa členovia jeho poradného orgánu, Rady pre mimovládne neziskové organizácie, vzdali členstva. Primátorovi odkázali, že nie mlčiaci, ale aktívni obyvatelia sú hýbatelia dejín.

Sme mesto vysokých múrov, veľkých investícií a mnohých boľačiek. Jeden zo skutočných veľkých betónových múrov sa práve stavia popri Hrone. Napriek silným námietkam aktivistov k tomu, že rieka, ako súčasť prírody a mesta zmizne z dohľadu a v meste vyrastie betónový múr pravdepodobne aj s grafitmi.

Aktivisti upozorňovali aj na existenciu ekologickejších riešení a malú pravdepodobnosť takých záplav, aká tu bola v roku 1974. Vyše 7 – kilometrový múr pohltí 35 miliónov eur.

Na druhej strane chodiť s kočíkom po bystrických chodníkoch je utrpením a podchodom je lepšie vyhýbať sa. Stav vozoviek neohrozuje len bezpečnosť šoférov, ale úplne vylučuje ich používanie cyklistami. Šetrí sa. Chceme byť svetoví a tak investovať treba do megaštadiónov a ihrísk.

Aj 40 tisíc eur ročne investovaných do participatívneho rozpočtu musí byť ochraňovaných mestskými odborníkmi, pretože nechať rozhodnutie o projektoch iba na verejnosť je na Mestskom úrade považované za nezodpovedné. 

Ak má verejnosť dôverovať verejným činiteľom, oni musia dôverovať frfľaniu a kričaniu verejnosti, pretransformovať si ho do realizovateľnej vízie. Práve na to tu sú mestskí odborníci platení verejnosťou.

Zamyslieť sa dá aj nad otázkou, prečo sa aktivisti vyjadrujú tak emocionálne. Žeby im chýbalo nejaké odborné vzdelanie? Alebo sa cítia ignorovaní, pretože nemá kto reagovať na ich obavy a predstavy o meste, v ktorom chcú žiť?

A kde sú zástupcovia ľudu, od ktorých sa právom očakáva, že budú sprostredkúvať komunikáciu medzi verejnosťou a mestským úradom? A kde sú hlasy širokej verejnosti? Pretože nie vždy je to tak, že odborníci nepodporia neplatiacu verejnosť, ale často to je presne naopak.

Verejnosť nedokáže podporiť tých správnych odborníkov. Akoby aj mohla, keď mlčí, nepýta sa, nežiada diskusiu. Nevie, nerozumie a len odhaduje, kto pôsobí dôveryhodnejšie. Radikálni aktivisti to nie vždy vyhrávajú. Pokoj nadovšetko a po nás potopa.

A tak som aj ja vytiahla aktivistickú paličku. Takú so zvončekom, akú používal Svätý Anton pustovník, keď putoval krajinou a šíril vieru. Pretože tí, ktorí rozhodujú o verejných financiách musia s verejnosťou komunikovať.

Autor: Marta Medzihradská, Foto: ilustračné

Marta Medzihradská

Marta Medzihradská