Ľubomír Motyčka: Keď kašleme na vlastné bohatstvo, už ani zlato…?

Blog
2 /

Laskomerská dolina je stále zabudnutá. Čo to tvrdím? Veď je v nej okolo 10 km cyklotrás v horskom teréne, veď tam ľudia chodia variť si guláše, na prechádzky so psami, je tam kopa záhrad…

Udržať cestovný ruch na udržiavaných cyklistických chodníkoch

Ale áno, ja to všetko viem. A viem aj to, že prešlo už 10 rokov, ako sa tu očistilo skoro 60 km turistických chodníkov a vybudovali sa pekné turistické trasy. Niekde pribudli aj odpočívadlá. A je samozrejmé, že  to viem. Vtedy som ešte podnikal a Klubu slovenských turistov (KST) som sponzorsky financoval značenie chodníkov. Dúfam, že si pomôžeme aj teraz.

Ibaže, chodníky znovu zarastajú a nebyť OZ Kolesom, ktoré sa stará o cyklotrasy, na Laskomerskú dolinu akoby sme zabudli. To čo sa vybudovalo akoby už  nemalo gazdu. Prakticky na  začiatku doliny boli pokusy o lesopark. Dnes je to tiež skoro zabudnuté.

Lenže Laskomerská dolina, to sú Mestské lesy Banská Bystrica, teda majetok mesta, inak povedané, majetok občanov mesta. Takže, môžeme do toho hovoriť.

Cestovný ruch sa rozvíja. Vítame každého návštevníka. Očakávame, že práve horská cyklistika môže prilákať viac záujemcov. A samozrejme, ide tu aj o Bystričanov. Je predsa fajn ponúknuť nepreplnené chodníky s nulovou alebo minimálnou komerciou. Na mysli mám aj penzióny vnímavé k potrebám cyklistov či turistov. To, keď som spomenul komerciu. Tá je samozrejme mimo doliny.

Aha a tu sa už dostávame k tomu o čo mi ide. O múdre využitie Laskomerskej doliny na ekologicky priateľský turizmus. Teda neničiť, ale užívať. Iste, nejaké zásahy treba urobiť, ale nie také, aby menili charakter krajiny.

Ako s vodou a pamiatkami na ťažbu zlata či medi?

Do roku 1950 tu boli jediné zdroje pitnej vody pre Banskú Bystricu. A voda z Laskomera bola slávna už za čias, keď tu pôsobil Gustáv Zechenter Laskomerský. Pri Medenom Hámri  je aj spomienka na neho. Niektoré pramene zanikli, alebo stratili pôvodný význam.

Možno by, aj s vysvetlením, stálo za to upozorniť na ne, veď to ľudí zaujíma. Isto by bolo zaujímavé obnoviť studničky a pramene. Na rozhraní Hámorskej, pri odbočke na Lackov Grúň bola pekná studnička. Pri ťažbe dreva ju mechanizmy poškodili. Ale vlhko tam je stále. A čo takto urobiť aj nejaké zmysluplné vodozádržné hrádzky…?

Ozaj a vie niekto, že potôčik je zlatonosný? Našťastie slabo zlatonosný. Neoplatí sa v ňom vŕtať. Horšie je to, že už v ňom nie sú pstruhy.  Viete, koľko záchodov má odtok vyvedený priamo do potoka? A ešte k tomu zlatu. Nájsť tak, kde voľakedy bola baňa Spasiteľ na ťažbu medi i zlata. To keby sa podarilo. Alebo nájsť pozostatky hrádku o ktorom sa píše, ale nikto nevie, kde bol. Niekde a pri niečom už treba len označenia a informačné tabule.

Pamiatky na II. svetovú vojnu

Alebo? Aspoň na ukážku postaviť jeden bunker. V Hámorskej doline i na Lackovom grúni ich bolo veľa. Niektoré s partizánmi, niektoré s obyvateľmi Podlavíc, ktorí sa tu skrývali pred nemeckým nasadením na nútené práce.

Druhú svetovú vojnu pripomínajú aj stromy. Okolo Ostrého Vrchu. Boli tam zakopaní rumunskí vojaci. V Harmanci ostreľovali Nemcov. A Nemci zase strieľali smerom na Ostrý vrch. V starých stromoch dodnes nachádzajú drevorubači kúsky črepín…Neradi tam ťažia. Hm, tak čo keby to ostalo tak. Nech je z toho prales. Zišlo by sa pripomenutie takýchto udalostí.

Spolupráca na doline

No, poďme rýchlejšie. Zmienky o gulášoch som našiel už z roku 1921. Vtedy boli obľúbené aj živánske. Na potôčiku stáli voľakedy mlyny na výrobu pušného prachu. Viem, kde je miesto tých mlynov. A keď už mlyny neboli, rozvinulo sa pestovanie jabĺk.

Dolina je v zime tradične studená, škodcovia vyhynú aj bez chémie. Dnes to už celkom neplatí, ale 19. Storočie bolo iné. Bulvárne šírené spomienky od prastarých mám po súčasnosť si šuškajú, že tu sa stretávali občas aj Božena Němcová s Gustávom Zechenterom Laskomerským.

Hľa, koľko toho nachádzame v jednej banskobystrickej doline. Vidím obnovené chodníky, náučné tabule, novú mapu, oddychové miesta… Niekto povie, že fantazírujem. A možno nie. Veď to bude aj súčasť oficiálneho programu činnosti Oddelenia cestovného ruchu v našom meste. Dúfam, že členov komisie pre cestovný ruch presvedčím.

Lenže, samé to nepôjde. Právu tu vidím šancu na vytvorenie akéhosi občianskeho združenia. Pán Krnáč z OZ Kolesom má záujem o spoluprácu, aj pán Apfel z Mestských lesov  Banská Bystrica, aj ja mám záujem i chuť. Potrebujem aj ľudí z KST a vôbec všetkých, ktorí majú chuť a záujem. Pozor, nebude to sedenie pri počítači – čiže virtuálna, ale skutočná práca.

 Pustíme sa do toho. Všetko na budúci rok nespravíme. Hlavne však, že tým pohneme.

Autor: Ľubomír Motyčka, Foto: autor a ilustračné

Ľubomír Motyčka

Ľubomír Motyčka