Kto z Bystričanov by nepoznal Miroslava Kapustu – básnika, aktívneho športovca v severskej chôdzi, organizátora literárneho života v Banskej Bystrici a najnovšie aj člena petangového družstva „Sásovskí dinosauri“. Stal sa z neho sedemdesiatnik.

Blahoželanie

Minulý týždeň sa Miroslav Kapusta zaradil medzi jubilantov, ktorých prijal štatutár mesta Banská Bystrica.

„Je to človek s veľkým srdcom, vždy pozitívne naladený, pragmatický a ochotný pomáhať. Som rád, že som mu mohol osobne zablahoželať k životnému jubileu – k 70. narodeninám. Miro, veľmi si Ťa vážim a ešte raz ti prajem všetko najlepšie. Hlavne veľa dobrej energie, aby si ju mohol aj naďalej odovzdávať všade okolo seba,“

zablahoželal Miroslavovi Kapustovi banskobystrický primátor Ján Nosko. Bystricoviny sa pripájajú ku gratulantom.

Miroslav Kapusta

Miroslav Kapusta

Narodil sa 10. októbra 1953. Podľa rodného listu v Tepličke nad Váhom, ale v skutočnosti to bolo v žilinskej pôrodnici, preto pokladá za svoje rodiská Tepličku aj Žilinu. V Tepličke ukončil aj ZDŠ (1968) a následne v Žiline absolvoval gymnázium (1972).

Medzitým absolvoval ĽŠU, odbor literárno – dramatický, a ako člen oddielu Judo pri VŠDS Žilina urobil i prvé kroky v bojových umeniach, za ktorými nasledovalo karate a laido. Nikdy si nevedel predstaviť obyčajný život a vždy ho to ťahalo umeleckým smerom. Najskôr to boli recitačné súťaže, neskôr vlastné písanie básničiek a od nich to bol už iba krôčik k textom piesní pre dedinskú kapelu The Frogs, v ktorej dlhé roky hral ako basgitarista.

Keďže ho v Bratislave nezobrali na VŠMU, odbor herectvo, nastúpil na 5-mesačnú náhradnú vojenskú službu a po nej viac ako 30 rokov pracoval v službách Ministerstva vnútra. Medzitým absolvoval v Prahe rezortnú VŠ, v zameraní právo, s prestávkami hral v amatérskych kapelách, priebežne sa venoval bojovým umeniam (judo – 1. dan, karate – 2. kyu a laido – 1. kyu) a venoval sa i písaniu poézie.

Bojovník

Počas toho všetkého sa stihol rozviesť (2 dcéry), aj druhýkrát oženiť (vyženené 2 dcéry). Od roku 1974 až do konca roku 2003 pracoval v Banskej Bystrici, kde žije i v súčasnosti. Po odchode do výsluhového dôchodku vo veku 50 rokov sa zapojil do činnosti literárneho klubu LITERA 2 v Banskej Bystrici a do rôznych literárnych súťaži v rámci celého Slovenska i Čiech.

Takto získal množstvo popredných ocenení za poéziu a spolu s veľmi dobrými ohlasmi na svoju tvorbu na literárnych serveroch v ňom vzrástlo sebavedomie – podporované literárnym klubom – na vydanie prvotiny Tŕne a lupene, ktorá vyšla vo vlastnom náklade v roku 2008.

V júni 2011 vytvoril neformálny projekt Ars Poetica Neosoliensis, ktorého cieľom bolo – v spolupráci s mestom Banská Bystrica, PKO Banská Bystrica a VKMK Banská Bystrica – preniesť poéziu z klubov do ulíc či na námestie. Hneď v 1. ročníku sa pri verejnom čítaní, spojenom so živou hudbou a výtvarnou zložkou, vystriedalo viac ako 70 účinkujúcich z celého Slovenska.

Básnik

V septembri 2011 sa podieľal na vydaní básnickej zbierky 7 autorov pod názvom NULA, ktorou založili tzv. Generáciu Nula – skupinu poetov, síce rôzne píšucich, ale rovnako zmýšľajúcich. Odvtedy píše a vydáva svoje zbierky ďalej.

V súčasnosti sa priebežne venuje organizácii Ars Poetica Neosoliensis (najbližšie sa uskutoční 19. októbra 2023 o 17:00 hod. v Cikkerovej sieni Radnice), množstvu čítačiek v Banskej Bystrici i mimo nej. Najbližšie Dostalo sa mu dokonca cti stať sa v roku 2012, spolu s Generáciou Nula, maturitnou otázkou na súkromnej strednej odbornej škole v Brezne. Naďalej píše, pretože poéziu pokladá za pevnú súčasť svojho života.

Je členom Spolku slovenských spisovateľov. Pre zaujímavosť sa aj otužuje v rámci Slovenských ľadových medveďov Banská Bystrica.

Slovenský ľadový medveď