Banskobystrický chodec Matej Tóth sa pred niekoľkými dňami pustil do záverečnej prípravy a v rámci nej absolvuje už len jediné preteky – 2. júna na mítingu P-T-S v Šamoríne. Hoci pôvodne plánoval aj ďalšie štarty, problémy s ľavým zadným stehenným svalom ho prinútili zmeniť svoj súťažný program. V japonskom Sappore bude obhajovať olympijské zlato v chôdzi na 50 km šiesteho augusta.

Matej Tóth absolvoval preteky naposledy v Dudinciach 27. marca, aj to na 20km trati, keď skončil na deviatom mieste v kvalitnom čase 1:22:14 s titulom slovenského šampióna. Odvtedy sa odmlčal. Špecializovaný web Slovenského atletického zväzu (SAZ) zisťoval, čo náš chodec Dukly počas siedmich týždňov robil.

„Po Dudinskej päťdesiatke som sa snažil ešte vylepšiť trochu moju rýchlosť, ale po dvoch týždňoch sa ozval ľavý zadný stehenný sval – nevydržal nápor rýchlostných tréningov. Dovtedy sa mi chodilo fantasticky, nechápal som, kde sa ešte vo mne berie taká rýchlosť. Dohodli sme sa teda s trénerom Matejom Spišiakom a fyzioterapeutom Denisom Freudenfeldom, že to nebudeme siliť, dáme si pauzu a necháme telo zregenerovať sa a v máji začneme pozvoľna s prípravou na olympiádu.“

– rozhovoril sa Matej Tóth, pričom upokojil fanúšikov, že to s tým ľavým zadným stehenným svalom nie je až tak vážne:

„Sonografické vyšetrenie ukázalo, že našťastie nejde o nič vážne. Žiadne natrhnutie a ani nič podobné. Nemal som dlhší tréningový výpadok, mohol som sa stále hýbať. Ak dobre počítam, trvalo to celé asi mesiac, ale nebolo to také, že by som mesiac vôbec nič nerobil. Keď som nechodil, aspoň som behal, alebo som využíval stacionárny stroj. Kondícia mi úplne neklesla. Keď som sa potom znova pustil do prípravy, po týždni som cítil, že zdravotne to stále nie je celkom ono, a preto sme si povedali: fajn, vypúšťame to, musím sa poriadne zregenerovať, a potom v máji pôjdeme na to ako keby od začiatku.“

Náš olympijský šampión pôvodne tento týždeň plánoval aj účasť v Poděbradoch na14. ročníku ME tímov (predtým Európsky pohár), kde v minulosti získali na 20 km kompletnú medailovú zbierku. Nie je však dostatočne fyzicky pripravený na kvalitný výkon. Nechce teda štartovať len preto, aby sa týchto pretekov zúčastnil. Hneď ako sa objavili problémy so ´zaďákom´ štart v Poděbradoch vylúčil, nechce totiž riskovať. Rovnako Matej Tóth vypustil z programu aj štarty v slovenskej atletickej lige a nepôjde ani na majstrovstvách SR na 10 km v Borskom Mikuláši. Pre portál SAZ potvrdil, že predsa len ho ešte pred olympiádou súťažiť uvidíme, a to na mítingu P-T-S v Šamoríne druhého júna. K tomu uviedol:

„Keďže to bude asi moja posledná péteeska, nechcem si ju nechať ujsť. V tom čase však už budem mysľou v Tatrách – preteky budú len pár dní pred sústredením. Určite nebudem riskovať zranenie, nebudem na ne ladiť formu a ani sa nejako špeciálne chystať. Tritisícka bude príjemné spestrenie prípravy. Štart na P-T-S bol pre mňa vždy veľká motivácia, keďže sa môžete ukázať pred slovenskými fanúšikmi. Pre nás chodcov je česť, že na tomto mítingu môžeme štartovať.“

Náš armádny chodec z Dukly žijúci v meste pod Urpínom absolvuje v júni dvojtýždňové sústredenie vo Vysokých Tatrách, následne trojtýždňové vysokohorské sústredenie v Taliansku, buď v Livigne alebo v Melagu. Vrcholom sezóny pred ukončením kariéry budú olympijské hry v Japonsku a preteky na 50 km.

Matej Tóth už pozorne sleduje, čo sa deje i na svetovej scéne v aktuálne najdlhšej chodeckej disciplíne na 50 km. Pre atletika.sk v tejto súvislosti povedal:

„Zatiaľ sa neobjavili nijaké oslnivé výkony, no možno je to ticho pred búrkou. Najlepší nemuseli v tomto roku absolvovať 50 km, účasť na olympiáde už majú istú. Diniz či Japonci šetria energiu. Vôbec si však nemyslím, že olympijská päťdesiatke preto bude nejaká ľahká. Čo je možno pre mňa dobré, nepribudli do zoznamu favoritov žiadne nové mená, všetkých vážnych súperov poznám a viem, čo od nich môžem očakávať. Môže ísť aj o generačný súboj starších pretekárov s mladšími. Vytvorili sa akési dva tábory: na jednej strane Diniz, Vieira, Augustyn, ja, na druhej Japonci, Číňania, Nór Haukenes či Dunfee z Kanady. Som zvedavý, kto z tohto súboja vyjde víťazne. Či bude mať v náročných podmienkach navrch skúsenosť alebo mladícka dravosť.“