Nielen bežní ľudia sa ocitli v izolácii počas tohto mesiaca marec, keď všade vyčíňa hrozba šíriacej sa pandémie nového koronavírusu. Doma zostali aj športovci. Atléti banskobystrickej Dukly majú veľmi obmedzené možnosti na tréning. Niektorí z nich sa vyjadrili pre oficiálny web Slovenského atletického zväzu (SAZ).

Olympijskému víťazovi Matejovi Tóthovi, ktorý žije v meste pod Urpínom, chýba najviac kvalitná regenerácia. Po presunutí letnej olympiády o rok neskôr stále zvažuje, či sa týchto hier zúčastní. Pôvodne chcel na jeseň ukončiť kariéru. Naďalej však trénuje, keď pre spomínaný portál SAZ uviedol:

„Chôdza spolu s vytrvalostným behom sú asi najmenej náročné disciplíny vyžadujúce špecifické podmienky na tréning. Môžeme sa pripravovať individuálne, kdekoľvek v prírode alebo na ceste, dokonca v mojom prípade aj priamo doma – na ´behátku´, kde teraz zväčša trénujem. Nevidím však problém trénovať ani vonku: samozrejme sám, na miestach s minimálnym rizikom kontaktu s inými ľuďmi. Navyše, v uplynulých dňoch trénujem v obmedzenom režime nielen pre reštrikčné opatrenia, ale aj pre súťažný harmonogram. Na začiatku izolácie som bol v pretekovej forme, ale súťažiť som nemal kde. A najbližšie obdobie, minimálne do konca apríla, žiadne preteky ani nebudú… To znamená, že moja forma musí klesnúť, keďže držať ju dva mesiace na vrchole nie je možné. Preto teraz trénujem len zľahka, približne hodinku denne. Najviac mi asi chýba možnosť kvalitnej regenerácie a cvičenie s mojim fyzioterapeutom Denisom Freudenfeldom. Doma síce mám nejaké možnosti, ale je to neporovnateľné. Čo bude ďalej, keď budem musieť trénovať viac, naozaj neviem. Bez trénera, fyzioterapeuta a vhodných tréningových podmienok to bude ťažké, určite nebudem môcť trénovať naplno a ideálne.“

Dvojnásobná vicemajsterka Európy a bronzová z majstrovstiev sveta, kladivárka Martina Hrašnová takisto žije v okrese Banská Bystrica a olympijský limit splnený má. Do Tokia tak o rok cestovať môže, hoci jej vek (37) je navlas rovnaký s Matejom Tóthom. Na trénovanie má dnes naša Duklistka vlastný nový kladivársky sektor a využíva aj trénerovu pivnicu:

„Minulý týždeň sa nám s trénerom Rudom Lukáčom podarilo v blízkosti môjho domu vybudovať v Dolnej Mičinej solídny vrhačský sektor v peknom prostredí pri potoku. Po 22 rokoch atletickej kariéry mám prvýkrát svoj vlastný sektor. S jeho budovaním sme finišovali presne v období mojich narodenín, takže som k nim vlastne dostala milý darček. Absolvovala som v ňom už niekoľko kvalitných tréningov. Čo sa týka posilňovania, tréner má vo svojej pivnici vzpieračské pódium, tiež sme ho teraz trochu zrekonštruovali. Chvíľu som si zvykala na stiesnený priestor, ale už aj tam som schopná odrobiť dobrý silový tréning. Popri tom som, samozrejme mamou na plný úväzok. V školách sa neučí, takže varím a s dcérkou Rebekou sa ešte aj učím. Nie sú to ideálne podmienky, ale vedela som si predstaviť, že by sme takto fungovali až do olympijských hier, ktoré však medzitým zrušili.“

Aj ďalší kladivár banskobystrickej Dukly, piaty z OH v Riu Marcel Lomnický hádže vo vlastnom sektore:

„Trénujem vo svojom vlastnom kladivárskom sektore v Pohraniciach pri Nitre, ktorý mám len kúsok od domu. Som v ňom úplne izolovaný od okolitého sveta, na samotu som si však už za tie roky zvykol. Pre mňa to nie je žiadna novinka a – vyhovuje mi to. Mám k dispozícii kladivá rôznych hmotností i dĺžok potrebných na prípravu. Posilňovňu som si zasa spravil doma pod prístreškom. Všetko viem aj teraz odrobiť v takej kvalite ako doposiaľ. Naďalej trénujem bez výpadkov a obmedzení. Plány mi skrížilo len zrušenie všetkých zahraničných sústredení, ktoré som mal naplánované do začiatku letnej sezóny.“

Piaty výškar z halových majstrovstiev Európy v službách VŠC DUKLA Banská Bystrica Matúš Bubeník žije v Prahe a musí sa uspokojiť s parkom:

„Trénujem individuálne, keďže na Olymp, kde sa zvyčajne pripravujem, už nemôžem. Vstup majú povolený len zamestnanci strediska a ja ním nie som… Od trénera som dostal tréningový plán a k nemu vybavenie. Chodím teraz trénovať len do parku, inde to už nie je možné. V podstate ide len o udržiavací všeobecný tréning. Zatiaľ je to v poriadku, keďže prvé preteky budú aj pri optimistickom scenári vývoja až niekedy najskôr v júni.“

Banskobystrická chodkyňa Mária Katerinka Czaková (piata z ME v pretekoch na 50km) si zriadila posilňovňu v obývačke:

„Veľa tréningov absolvujem na miestach, kde stretávam len minimum ľudí. Na chodecké tréningy využívam najmä cyklotrasy, behávať chodím do lesa alebo dokonca na polia. Keďže s rúškom na ústach sa trénuje veľmi zle, zvolila som si na prípravu vyslovene také miesta, kde je nízka koncentrácia ľudí. Čo sa týka posilňovania, mám doma stacionárny bicykel – orbitrek. Požičala som si aj lavičku, kúpila som si nejaké činky, takže naša obývačka sa raz za deň mení na malú posilňovňu.“

V Banskej Bystrici žije aj ďalší chodec Dukly Miroslav Úradník, ktorý nás potešil nedávno bronzovou medailou na 20 km na Armádnych svetových hrách v čínskom Wu-chane. Konali sa tam v októbri 2019 pred vypuknutím pandémie COVID 19. Dnes trénuje osobitne v meste pod Urpínom a pracuje hlavne na objemoch:

„Tréning som prispôsobil aktuálnej situácii. Je to náročné, ale všetci musíme byť zodpovední a rešpektovať nariadenia vlády a krízového štábu. Môj tréning je opäť viac objemový, občas absolvujem krátke a rýchle úseky na spestrenie. Väčšinu roka trénujeme vonku na vzduchu takže ja osobne nepociťujem až také veľké obmedzenie. Rozdiel je len v tom, že teraz trénujem osobitne a nie spolu s ostatnými z našej skupiny. Banská Bystrica je prázdna, bez množstva áut, čo mi len prospieva, keďže ovzdušie je čistejšie. Verím, že čoskoro sa situácia zlepší a budeme vedieť, čo ďalej so sezónou. Najviac ma mrzí, že netuším, kedy budú nejaké preteky, a preto je ťažké nájsť motiváciu a plne sa sústrediť na športovú prípravu.“

Finalista ME 2018 v Berlíne (ôsmy) a halových ME 2019 v Glasgowe (šiesty) Tomáš Veszelka, ktorý vlani v trojskoku na Armádnych svetových hrách vo Wu-chane prekonal prvý raz v kariére 17-metrovú hranicu svetovej extratriedy a získal striebro opustil Banskú Bystricu a presedlal ako člen banskobystrickej Dukly na bicykel v rodnom Lučenci:

„Keďže v Banskej Bystrici zatvorili posilňovne a padla aj možnosť využívať regeneráciu a služby fyzioterapeutov, pre mňa bolo bezpredmetné ostať tam. Odišiel som domov do Lučenca, no v tréningu nestále pokračujem. Improvizujem, ako sa len dá. Cvičím v byte alebo vonku pred bytovkou. Našťastie, stále môžeme ešte aspoň vychádzať z domu, a keďže počasie bolo krásne celý minulý týždeň, odviezol som sa na bicykli do parku alebo hocikam inam, kde som mal možnosť odbehať úseky, alebo urobiť odrazový tréning. Určite to nie je tréning adekvátny na toto prípravné obdobie, ale cítim sa super. Zdravotne som v poriadku a to je hlavné. Ak by som bol ešte stále v objemovej príprave, nič by mi okrem činky dokopy nechýbalo. A v tom teraz improvizujem a cvičím aspoň s vlastnou hmotnosťou.“

V Banskej Bystrici žijú aj novomanželia Michal a Stanka Škvarkovci. Prekážkarka Dukly Stanislava Škvarková, predtým Lajčiaková po lanskom výkonnostnom vzostupe na 100 m prekážok (7. na SU v Neapole, účasť na MS v Dauhe) pokračovala v napredovaní, trénuje ju práve manžel Michal. Dnes v čase šíriacej sa pandémie koronavírusu improvizujú v rodičovskej záhrade, priznáva Michal Škvarka:

„Keďže teraz sa nikam necestuje, padlo nám sústredenie v španielskom Benidorme. Pre rekonštrukciu atletického oválu a sektorov na banskobystrických Štiavničkách nemáme k dispozícii tartanovú dráhu, čo je nevyhnutné pre zdokonaľovanie prekážkarskej techniky. Žiaľ, podľa vopred stanoveného plánu nemáme šancu trénovať. Preto len improvizujeme a predĺžili sme si objemovú prípravu. Rodičia majú záhradu 1,5 km od nášho bytu a 4 km pod Šachtičakmi, toto je teraz naše náhradné športovisko. Našťastie, minulý týždeň bolo super počasie, všetko sme dokázali odtrénovať vonku, avšak tento týždeň je to už podstatne horšie.“