Mestskí poslanci v pondelok svoje zasadnutie preložené z augusta dokončili a schválili kľúčové protikrízové opatrenia.

Zdá sa, že poslanci banskobystrického zastupiteľstva sa po predčasnom ukončení augustového zastupiteľstva ukľudnili a v pondelok na jeho septembrovom pokračovaní predsa len schválili kľúčové protikrízové opatrenie-viazanie plánovaných rozpočtových nákladov na skutočné príjmy tohtoročného mestského rozpočtu.

Viac ako tri milióny eur, ktoré mali ísť na bežné výdavky mesta a investičné akcie do jednotlivých mestských obvodov, sa takto v tomto krízovom roku až na niektoré výnimky s najväčšou pravdepodobnosťou nevyčerpajú a padnú za obeť menším kapitálovým príjmom a nízkym príjmom z podielových daní. Tie by sa podľa poslednej prognózy ministerstva financií mali prepadnúť na dvojnásobok pôvodne uvažovanej straty. Pre mesto Banská Bystrica to predstavuje prepad práve o odsúhlasenú sumu viazanosti rozpočtových nákladov do konca roka. Inými slovami banskobystrická samospráva minie iba toľko, koľko pritečie do mestskej kasy.

Tento postup primátora a mestských poslancov si zaslúži podobne ako postup župana Murgaša a regionálnych poslancov pri riešení negatívnych dopadov krízy pozitívny ohlas u občanov. Na rozdiel od štátu, ktorý napriek obrovskému prepadu HDP až k hranici 6% bude vraj šetriť na verejných výdavkoch (ktoré mimochodom na rozdiel od samospráv rastú pri prepade príjmov z daní vyšším tempom ako vlani, keď Slovensko zažívalo ekonomický boom) až na budúci rok.

To, čo nemôžu robiť mestá a VÚC – neúmerne zadlžovať svoje rozpočty a verejný majetok, pre štát neplatí. Nielenže klesajú daňové príjmy, stále rastie nezamestnanosť a deficit verejných financií, ale kvôli pôžičkám sa zvyšuje aj zahraničný dlh Slovenska. To nie je dobrá správa pre občanov, ale ani pre samosprávy, ktoré musia šetriť na úkor rozvoja svojho mesta a regiónu bez toho, aby videli svetlo na konci tunela.

Nečudo, že samospráva v tejto situácii žiada od štátu rozdelenie celého balíka vybratých podielových daní od fyzických osôb medzi komunálnu a regionálnu samosprávu (teraz je to pomer štát 6,2%, VÚC 23,5%, mestá a obce 70,3%). Pokiaľ by nenastal v relatívne krátkej pozitívny posun pri výbere týchto daní tvoriacich hlavnú príjmovú časť samosprávnych rozpočtov, po vyčerpaní úsporných opatrení hrozí mestám a obciam zvyšovanie miestnych daní. To by však vo volebnom roku 2010 bola pre súčasných komunálnych politikov priam „samovražda“, ktorej sa (zatiaľ) úspešne vyhýba vláda i slovenský parlament. Každému normálnemu občanovi je však jasné, že žiť na dlh sa dlho nedá a raz to aj tak zaplatí každý z daňových poplatníkov. Mimochodom skúsili ste niekedy takpovediac pustiť k vode vlastný rodinný rozpočet?

Poslanci schválili aj tretiu zmenu rozpočtu presunmi finančných prostriedkov medzi jednotlivými kapitolami. Šetriť sa bude na cintorínskych a kremačných službách, ale nie na podpore nájomného bývania v meste. Zo správy o vývoji zamestnanosti v Banskej Bystrici vyplynulo, že ku koncu mája bolo v našom meste takmer 3.000 uchádzačov o zamestnanie a miera nezamestnanosti v okrese Banská Bystrica dosiahla 6,79%.

Tieto sociálno-ekonomické ukazovatele sa však môžu do konca roka zmeniť. Zostáva iba dúfať, že nie k horšiemu. Predpovedať však ďalší vývoj krízy je niekedy ako veštenie z krištáľovej gule. Napriek tomu aspoň trochu pozitívne myslieť nezaškodí (pokiaľ sa naši volení zástupcovia v meste či regióne budú správať zodpovedne).