V stredu 15. apríla od 17.30 hod. sa v priestoroch Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici uskutoční druhý ročník literárno-kultúrneho podujatia Univerzitná noc literatúry 2015.

Vlaňajšia prvá Univerzitná noc literatúry (UNL) bola úspešná. Podľa slov členky organizačného tímu Márie Bílkovej sa podujatia zúčastnilo približne 220 návštevníkov a návštevníčok rôznych vekových kategórií.

„Prevládali najmä študenti a svojou podporou nás potešili aj rodiny s deťmi, pre ktoré bol zriadený detský kútik. A tiež sme medzi nami privítali aj komunitu Nepočujúcich, pretože čítané texty boli simultánne tlmočené do slovenského posunkového jazyka. Aj tento rok budeme mať detský kútik a všetky čítania budú tlmočené do slovenského posunkového jazyka. Väčšina stanovíšť bude prístupná aj pre telesne hendikepovaných, pre vozíčkarov,“

uviedla Mária Bílková.

Rovnako ako prvá, aj tohtoročná Univerzitná noc literatúry sa bude niesť v znamení sedmičky. Na siedmich vybraných miestach bude sedem osobností čítať zo siedmich kníh.

Organizátormi Univerzitnej noci literatúry 2015 sú študenti a študentky Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici., ktorí srdečne pozývajú všetkých milovníkov literatúry!

Vstup na podujatie je voľný.

SEDMIČKA – knihy a autori

1. Henrik Hovland: Johannes Jensen má pocit, že je iný

Johannesovi Jensenovi je jasné, že príliš nezapadá. Že by to bolo jeho chvostom? Alebo tým, že nosí mašľu? Žiaden z jeho pokusov zaradiť sa do spoločnosti nie je úspešný – až kým mu nečakaný sled udalostí neukáže, že je s ním všetko v najlepšom poriadku…

Očarujúci príbeh ukazuje deťom aj dospelým, že nie je hanba vytŕčať z davu. Trebárs aj o jednu krokodíliu hlavu.

Henrik Hovland, nórsky spisovateľ a novinár, okrem kníh pre deti napísal aj dve pre dospelých. Vystriedal viacero povolaní, slúžil vo francúzskej cudzineckej légii, robil plavčíka na Aljaške aj vojnového reportéra vo viacerých konfliktoch po celom svete. Ilustrátorka knihy Torril Kove získala za svoj animovaný film Oscara.

2. Erlend Loe: Naivne.Super.

Román, ktorý si získal kritikov aj širokú verejnosť, hovorí jednoduchým jazykom o zložitých veciach.

Mladý osamelý muž si nájde svojský spôsob, ako čeliť zamotanosti sveta. Opustí univerzitu a presťahuje sa do bratovho bytu, kde spriada rozmanité zoznamy a hĺba nad zmyslom života. Erlend Loe píše jednoducho, pretože je to súčasťou jeho manifestu, pre jeho knihy je príznačný humor, ale aj tak trochu bezradné mužské postavy.

Erlend Loe (1969) je nórsky spisovateľ a scenárista. Čitatelia si obľúbili jeho zdanlivo naivný štýl, ale aj humor a iróniu. V

3. Kjersti A. Skomsvold: Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia

Tragikomický debut mladej nórskej autorky, preložený krátko po vydaní už do štrnástich jazykov, rozpráva o starej žene, ktorá sa posledné roky svojho života pokúša aspoň trochu zmeniť.

Mathea nikdy príliš nevychádzala s druhými ľuďmi, pretože sa od nich až príliš odlišovala. Na sklonku života ju prepadne obava, že umrie skôr, než niekto zaregistruje, že vôbec žila. Vytiahne svoje staré svadobné šaty, napečie koláčiky a konečne sa odváži zájsť medzi ľudí.

Bez ohľadu na pokročilý vek hlavnej postavy sa s ňou dokázali identifikovať aj mladí čitatelia, pretože autorka bez gýčového sentimentu a humorným spôsobom hovorí o veľmi dôležitých veciach – medziľudských vzťahoch a potrebe byť samým sebou.

Kniha získala cenu za najlepší nórsky debut roka a bola nominovaná na cenu nórskych kníhkupcov.

4. Olga Grjasnowa: Rus je ten, ktorý miluje brezy

Debut mladej autorky zobrazuje mladých nomádov, ktorí stratili všetky istoty a v čoraz nepokojnejšom svete márne hľadajú domov, lásku i vlastnú identitu.

Hlavná postava Maša žije a miluje rýchlo, vníma intenzívne a citlivo, no vie byť aj cynická a tvrdá. Dospela príliš skoro. Jej detstvo poznačil pogrom v Baku, vyrástla v nemeckom veľkomeste. Keď zamieri na Blízky východ, v jej živote už neplatia nijaké pravidlá.

Olga Grjasnowa (1984) sa narodila v Azerbajdžane, ako jedenásťročná presídlila s rodičmi do Nemecka. Vyštudovala Literárny inštitút v Lipsku, dlhší čas žila v Poľsku, Rusku, Taliansku a Izraeli. Jej debutový román vyšiel v desiatich jazykoch, mimoriadny ohlas vzbudil aj jej druhý román Právna nejasnosť istého manželstva, stredobodom ktorého je vzťahový trojuholník.

5. Aľa Rachmanovová: Študenti, láska, Čeka a smrť

Sedemnásťročná dcéra lekára vyrastá obklopená láskou a bohatstvom svojej rodiny. V predvečer občianskej vojny a boľševického prevratu v roku 1916 si začína písať denník, ktorý sa neskôr stane jedným z najdojímavejších a najautentickejších svedectiev červeného teroru. Neohrabané a tak trochu hrboľaté zápisky z prvých stránok postupne dozrievajú, podobne ako mladá študentka. Na konci sa stretávame so statočnou mladou ženou, ktorá na sibírskej železničnej staničke odovzdáva svoje zápisníky do rúk rakúskeho vojnového zajatca vracajúceho sa do vlasti. Zachytila v nich domové prehliadky, popravy, morálny chaos, vraždu cárskej rodiny, exodus ruskej inteligencie, lesk a morálnu biedu československých légií, ale aj svoje prvé lásky a sklamania.

6. Anya von Bremzen: Umenie sovietskej kuchyne

Umenie varenia a prežitia v nedostatku vyrozprávané na pozadí dejín Sovietskeho zväzu, od boľševickej revolúcie cez medzivojnové hladomory, vojnu až po sovietsku spoločnosť za Chruščova a Brežneva a ruskú za Putina.

Anya von Bremzen, ktorá sa v emigrácii preslávila knihami o varení, sa pohybuje na pomedzí rodinnej histórie a veľkých dejín, so zvláštnym dôrazom na jedlo a jeho nedostatok – čo bol v danej krajine určujúci fenomén, ktorý stál za mnohými zvratmi.

V tragikomických spomienkach zachytáva sedem dekád Sovietskeho zväzu, jeho úspechy aj trápenia, ako aj roky pred nástupom boľševizmu a rýchle zmeny po jeho páde. Rozpráva napríklad, ako sovietsky potravinový trh oživili nápady opozerané pred vojnou v Spojených štátoch, ako udržiavali Leninovu múmiu aj Stalinov apetít, či aké dopady mala Gorbačovova nedomyslená prohibícia. Miestami smutná, inokedy veľmi vtipná kniha o veľkej krajine a ešte väčších problémoch a snoch.

7. Simona Strelcová: Mária a čarovný prsteň

Krehký a zároveň zábavný príbeh dvanásťročnej Márie, v ktorom sa realita prelína so svetom fantázie…

Simona Strelcová (1994) je mladá maturantka, ktorá dostala do vienka talent písať. Nebolo jej dopriate po svete chodiť, ani hovoriť. Je teda odkázaná na invalidný vozík a na pomoc svojej rodiny a kamarátov. Zato však hlavičku má šikovnú. V škole na OA Tajovského je čistá jednotkárka a fantáziu má nekonečnú. Je tiež členkou Občianskeho združenia PONS (Pomoc osobám neschopným samostatnosti), organizácie, ktorá sa usiluje vytvárať lepšie podmienky pre dôstojný život a vzdelávanie detí a mladistvých s viacnásobným postihnutím, zasadzuje sa o ich integráciu do života spoločnosti, vytvorenie podmienok pre sebarealizáciu aj po ukončení vzdelávacieho procesu.

Simona žije v Banskej Bystrici. Rada číta knihy, počúva hudbu a stretáva sa s priateľmi. Chystá sa na vysokú školu, láka ju divadelná dramaturgia a réžia, verejná ekonomika a služby, história a aplikovaná etnológia. Pred pár rokmi začala písať. Jej rozprávky si najprv čítali jej priatelia, ktorí postupne dospeli k záveru, že by sa mala s nimi podeliť aj s ostatnými.