Po predchádzajúcich spustnutých kultúrnych pamiatkach sme sa rozhodli spoznávať naše mesto trošku optimistickejšie. Vybrali sme si nádhernú budovu Generálneho riaditeľstva Lesov SR na Námestí SNP, ktorá pred dvomi rokmi prešla vydarenou rekonštrukciou fasád spojenou s výmenou okien a ďalšími stavebnými úpravami.

Secesná architektúra

Staršou predchodkyňou dnešnej budovy bol Kammerhof – renesančný Komorský dom, ktorý bol od roku 1546 sídlom banskej komory. V ňom našiel svoje miesto aj pomaly sa rozrastajúci lesnícky personál. V jeho miestnostiach pôsobil v rokoch 1814 – 1837 vo funkcii komorského lesmajstra Banskobystrického dištriktu Jozef Dekret Matejovie – jedna z najvýznamnejších historických osobností slovenského lesníctva.

Posilnená pozícia lesníctva sa odrazila aj vo výstavbe novej modernej secesnej budovy lesného riaditeľstva. Staval ju Ing. Juraj Martinka podľa projektu Júliusa Waldera, ktorý vychádzal z charakteru pôvodnej architektúry. Nové banskobystrické lesné riaditeľstvo sa stalo reprezentačným riaditeľstvom maďarskej štátnej lesnej správy, Aj prvý riaditeľ Štátnych lesov a majetkov v Banskej Bystrici po vzniku ČSR Ing. Josef Opletal vo svojej knihe „Moje paměti“ sa veľmi pochvalne vyjadroval o novej budove a písal o nej ako o „paláci.

Dnešná budova Lesov SR na Námestí SNP má bohatú históriu

Komorský dom, pôvodne nazývaný Dolný dom (po nemecky Unterhaus) alebo Kráľovský dom patril medzi najväčšie a najstaršie domy na námestí v Banskej Bystrici. K domu sa viaže bohatá a pestrá história. Pochádzal zo 14. storočia a bol jedným z prvých domov vybudovaných z kameňa  (vežovité domy po celom obvode mesta).

Prvými známymi majiteľmi domu boli Karlovci, z ktorých najznámejší bol Peter Karl. Peter Karl okrem baní a iných nehnuteľností vlastnil aj Špitálsky kostol sv. Alžbety a k nemu patriaci Dolný mlyn. Po roku 1430 prešli Karlovské majetky do vlastníctva Štefana Junga.  Ten 13. marca 1466 predal svoj majetok za 6.200 zlatých Jánovi Ernstovi (budínskemu mešťanovi) z Horného Nemecka. V roku 1466 pôsobil vo funkcii kremnického komorského grófa a od roku 1470 bol aj Zvolenským županom

Matej Korvín a Kráľovský dom

Ján Ernst Požíval obrovskú priazeň uhorského panovníka Mateja Korvína. V apríli 1470 získali Ernstovci Ľupčianske hradné panstvo. O ich blízkom vzťahu svedčí aj fakt, že kráľ Matej Korvín sa stal krstným otcom jeho dvoch synov. V roku 1473 však Matej Korvín odňal dom Jánovi Ernstovi a daroval ho svojej milenke – Barbore Edelpöckovej, s ktorou mal svojho jediného nemanželského syna Jána Korvína.

Pri svojich častých návštevách Banskej Bystrice býval Matej Korvín v tomto dome a preto sa pre dom používal aj názov „Kráľovský dom“. V roku 1481 nariadil Matej Korvín zbúrať tržnicu na námestí, ktorú videl pri pohľade z  domu. Tržnica podľa neho špatila námestie svojím vzhľadom a zápachom a tak nariadil tržnicu premiestniť na iné miesto. Dom neskôr priamo vlastnil jeho syn Ján Korvín, od ktorého ho následne prevzala rodina Ernstovcov.

Thurzovsko-fuggerovská spoločnosť a Dolný (Komorský) dom

Na prelome 15.-16. storočia si dom prenajala Thurzovsko-fuggerovská spoločnosť a ako jeden z ich troch domov na južnej strane námestia začal byť nazývaný Dolný domom. V roku 1546 fuggerovský podnik ukončil svoje pôsobenie v Banskej Bystrici a všetky majetky po ňom prevzali komorskí komisári. Odvtedy dom slúžil ako príbytok a úrad predstaveného banského (čiže komorského) podniku a fakticky bol majetkom štátu. Komora dom užívala vyše 300 rokov až do roku 1871.

Vežovú bránu zo strany námestia a od nej dve steny paralelne vedúce k Hronu postavili v roku 1579. Ku Komorskému domu viedla od hradieb zo strany Hrona osobitná Komorská brána (stála na mieste dnešného prechodu na most cez Hron smerom na Malú stanicu).

Prestavbami až k lesnému riaditeľstvu

Postupnými prestavbami a stavbami vznikol v rámci Komorského domu štvorcový dvor obklopený dookola obytnými krídlami. Najstaršia časť domu bola severozápadná časť smerom k námestiu. Nachádzal sa tam ešte kamenný lomený  gotický portál. Okolo roku 1646 bola v Komorskom dome zriadená kaplnka. Okrem toho, že sa v rámci areálu domu nachádzali v stredoveku najstaršie mestské kúpele, neskôr na dolnom konci dvora sa bol postavený pivovar a dokonca tu bola zriadená mincovňa.

Od roku 1871 až do roku 1913, teda do začiatku asanácie tohto banskobystrického klenotu, v dome sídlila správa Lesného riaditeľstva. V roku 1916 bola postavená na jeho miesta nová budova v secesnom slohu, ktorá slúžila naďalej Lesnému riaditeľstvu. Riaditeľstvo lesov v nej sídli do súčasnosti.

Nová budova mala veľkú otvorenú prejazdnú bránu, ktorá umožnila vytvorenie a neskoršie vybudovanie úplne novej ulice v rámci mesta Banská Bystrica nazývanej v súčasnosti Národná. Kto dnes prechádza Národnou ulicou ani si neuvedomuje, že vlastne pod ním sa skrývajú bohaté dejiny komorského dvora a záhrady.

Aj secesná budova Lesov SR dotvára zaujímavé genius loci historického Námestia SNP, na ktoré môžeme byť my Banskobystričania právom hrdí…