Rastislav Bero a Daniel Hevier, A.J. Paul Woods a vydavateľstvo PRO pozývajú Bystričanov v stredu 20.novembra o 17:00 hod, do Cikkerovej siene v historickej Radnici na prezentáciu obrazovo-poetickej publikácie Podoby a predstavy Forms & Visions.

Zhudobnené verše prednesie a zahrá Daniel Hevier, o zážitky z knihy sa podelí profesor Ladialv Paule.  Umelecký fotograf Rastislav Bero sa vo svojej štvrtej knihe so zvedavosťou malého dieťaťa ponoril do nekonečných podôb dreva, ktoré podnecujú fantáziu a vyvolávajú predstavy bájnych i reálnych bytostí a situácií.

Básnik, esejista, spisovateľ, hudobník Daniel Hevier sa nechal inšpirovať obrazovými podobami dreva a svoje predstavy vyjadril v poetických miniatúrach. Obaja nám tak sprostredkovali pohľad na veci, ktoré v zhone života akosi nevidíme. Kniha zaujme obdivovateľov krásy prírody i múdreho slova.

Ing. arch. Rastislav Bero (* 7. júna. 1935 v Brezne)

Pôvodným povolaním architekt, študoval na Fakulte architektúry Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Od roku 1982 je v slobodnom povolaní ako profesionálny fotograf. Usporiadal mnoho individuálnych výstav a zúčastnil sa aj na výstavách v zahraničí. Je členom Spolku architektov Slovenska a Slovenskej výtvarnej únie – Združenia profesionálnych fotografov Slovenska.

Rastislav Bero vstúpil do slovenskej fotografie pred tridsiatimi rokmi, celkom nečakane, prekvapujúco, nie však ako začínajúci, ale ako zrelý autor s vytríbeným rukopisom. Vedel prekvapiť snímkami, ktoré sa vyznačovali brilantnou technikou, ale na druhej strane im nechýbal ani emotívny náboj. Dlhé obdobie sme ho poznali ako majstra krajinárskej fotografie, či už ľudskou činnosťou málo dotknutého vysokohorského prostredia, alebo krajín, ktoré boli kultivované človekom. Raz to boli fotografie založené na farebných kontrastoch osvetlenia, inokedy na textúre krajiny a jej prvkoch. Odbočením z krajinárskej tvorby bola fotografia architektúry. Rastislav Bero sa vrátil k pôvodnému povolaniu, nie však ako architekt, ale ako fotograf, ktorý pozdvihol obrazy architektonických diel a mestských vedút, vďaka svojmu majstrovskému narábaniu so svetlom, na umelecké diela.

Posledným odbočením z vyšliapanej cesty je vystavená kolekcia fotografií dreva. Vnútorná štruktúra stromu je pre nás ukrytá pod kôrou. Odhalí nám ju po prvý raz až drevorubač, ktorý buď náhodne alebo úmyselne urobí rez, aby sa zmocnil kusa dreva. Avšak fotograf povýšil jednoduchý rez na fotografický obraz. Nachádza zaujímavé štruktúry a textúry, pracuje so svetlom a vnáša nás do sveta nepoznaného. Vnáša nás do sveta, ktorý sme doteraz nestihli spoznať.

Daniel Hevier (* 6. decembra 1955 v, Bratislave)

Je básnik, prozaik, dramatik, scenárista, textár a autor literatúry pre deti a mládež.Po maturite v roku 1964 vyštudoval estetickú výchovu a slovenčinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Už počas štúdia začal pracovať ako redaktor literárnej redakcie Československého rozhlasu.

V rokoch 1982 – 1989 bol profesionálnym spisovateľom v slobodnom povolaní. Po roku 1989  sa stal šéfredaktorom vydavateľstva Mladé letá. Od roku 1992  vedie vlastné vydavateľstvo Hevi, v ktorom vydal do dnešného dňa vyše 100 titulov. Je ženatý, má tri deti a žije v bratislavskej Petržalke. Príležitostne prednáša na vysokých školách a učí (VŠMU, FFUK). Učil na škole a gymnáziu pre mimoriadne nadané deti.

Jeho prvé literárne diela začali vychádzať už v 70. rokoch 20. storočia. Hevier je takmer univerzálnou tvorivou osobnosťou. Stal sa autorom poézie, prózy, esejí a básní pre deti, rozprávok, prekladov, autorských antológií pre dospelých i pre deti, textov piesní, divadelných a rozhlasových hier, libret, muzikálov, filmových a televíznych scenárov, tak isto pracoval na scenároch pre multimediálne projekty a spolupracuje s rozhlasom aj televíziou. Okrem toho sa venuje výtvarnému umeniu, interpretácii vlastných piesní a autorskému divadlu. Daniel Hevier je aj priekopníkom tvorivého písania na Slovensku, vedie početné workshopy a e-learningové tvorivé písanie on line.

Začínal písaním poézie pre dospelých, neskôr sa začal venovať najmä tvorbe pre deti a mládež. Do poézie vniesol duch ľahkosti a hravosti, hýrivú metaforiku a vtip, na rozdiel od všetkých dovtedajších zvyklostí je viac očarený mestom než dedinou a je veľmi senzitívny a spontánny. Má veľký zmysel pre slovné hry, ktoré sú často funkčným prvkom stavby jeho rozprávok. V roku 2009 vydal svoj prvý román Kniha, ktorá sa stane (Kalligram). Jeho zatiaľ posledným dielom je minuloročná zbierka kratších textov Správca podstaty.

Okrem vlastnej tvorby sa venuje tiež prekladom z angličtiny (Charles Bukowski a i.), češtiny (Vladislav Vančura, Miloš Macourek a i.) a ruštiny. Prekladané sú však i jeho vlastné diela, napr. knižka Kam chodia na zimu zmrzlinári bola preložená do nemčiny, slovinčiny, poľštiny, nórčiny a fínčiny, Nevyplazuj jazyk na leva a Nám sa už zase nechce spať boli preložené do češtiny a Aprílový Hugo do poľštiny.