Aktuálna úvaha na tému hospodárskej krízy od komentátora Bystricoviny.sk Miroslava Moravčíka.
Horúce prázdninové leto skôr vyzýva na oddych, ibaže ľudí v tomto čase zamestnávajú aj negatívne dopady hospodárskej krízy. Musíme prehodnocovať svoje rodinné rozpočty, mnohí si zrejme odpustia zahraničnú dovolenku, alebo plánovanú investíciu do domácnosti. Nemôžeme míňať viac, ako zarobíme. Aj prípadný život na dlh nás raz nepríjemne dostihne.

Z aktuálnych reakcií Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) vyplýva, že kríza už zasiahla aj rozpočty samospráv. Ich rozhodujúce príjmy totiž tvoria najmä podielové dane z príjmov fyzických osôb, ktorých výber sa však v dôsledku krízy značne znížil. Tento rok hrozí výpadok pre mestá a obce až o 230 miliónov eur (7 miliárd Sk), čo môže spôsobiť vážne problémy s krytím plánovaných rozpočtových výdavkov na chod miestnych samospráv. Predpovede na budúci rok tiež nie sú veľmi lichotivé.
ZMOS sa preto dohodlo s ministerstvom financií na vytvorení pracovnej skupiny, ktorá by mala navrhnúť riešenie tejto vážnej situácie. Hovorí sa o ponechaní celého výberu daní z príjmov fyzických osôb pre mestá a obce, čo však nebude jednoduché, pretože diera v štátnom rozpočte tiež rastie a spôsobuje hlboké vrásky na čelách vládnych ekonómov. Keď to neprejde, mestá a obce budú nútené začať uvažovať o zvyšovaní miestnych daní, čo rok pred komunálnymi voľbami z politického hľadiska nebude veľmi populárne riešenie.

Témou dňa však zostáva šetrenie verejných výdavkov. Mesto Banská Bystrica v apríli prijalo prvý balík protikrízových opatrení v hodnote takmer 2 milióny eur, ďalšie chystá na základe posúdenia aktuálneho vývoja situácie. Podľa primátora Ivana Saktora prvé výpadky príjmov z podielových daní fyzických osôb sa v mestskom rozpočte začali prejavovať v máji a za rok by mali dosiahnuť 1,45 milióna eur. Preto pri júnovom rozdeľovaní prebytku z hospodárenia mesta vo výške skoro 5 miliónov eur za minulý rok navrhoval poslancom, aby časť finančného prebytku ponechali v rezerve na krytie očakávaných výpadkov v rozpočte, ale parlament ho nevypočul. Na jeseň sa však poslanci budú musieť k tomuto problému vrátiť.

Rovnako ako poslanci NR SR, ktorí budú v septembri prehodnocovať štátny rozpočet. Ten ohrozujú daňové výpadky čoraz intenzívnejšie, do konca roka by mal deficit narásť na 6% HDP. Otázka výraznejšieho šetrenia v štátnej správe je neúprosná. Napriek snahám premiéra Fica, aby to nebolo na úkor ľudí, vláda sa nevyhne ďalším výraznejším škrtom na ministerstvách a v štátnych inštitúciách. Inak sa budú musieť zvyšovať dane, čo zasiahne všetkých. Zatiaľ sa uvažuje o daniach z alkoholu a hazardných hier, ale to zďaleka nemusí stačiť.

V čase krízy, keď v dôsledku zvyšovania nezamestnanosti klesajú príjmy štátu z odvodov a rastú sociálne výdavky, by sa žiadalo okrem rôznych tendrov prehodnotiť nielen štátne výdavky na nákup kopírok, či iného materiálu, ale aj najväčšiu položku mzdových nárokov niektorých skupín štátnych zamestnancov. Ak uvážime, že na Slovensku pracuje okolo dvoch miliónov zamestnancov a z nich je asi 300.000 štátnych, nemôžu tej väčšine zamestnaných v súkromných firmách okrem hrozby straty zamestnania klesať príjmy a tej druhej štátnej naopak stúpať. A to nehovoríme o státisícoch živnostníkov, z daní ktorých žijú mestá a obce.

Napríklad keď človek opakovane vidí stáť niekoľko policajných áut merajúcich rýchlosť na bezpečnom úseku cesty a nemilosrdne vyberajúc pokuty od nič netušiacich vodičov, nevdojak ho napadne myšlienka, načo vlastne prispieva zo svojich daní na takúto činnosť, hoci neďaleko sa práve vtedy možno pácha skutočná trestná činnosť. A keď takýto občan ešte zistí, že po 15 rokoch služby majú policajti nárok na výsluhové dôchodky v priemernej výške 500 eur (v dnes už profesionálnej armáde je to dokonca o takmer 200 eur viac) a môžu ďalej pracovať, tak ho to naštve. To tí ostatní občania bez uniforiem, ktorí pracujú často aj v rizikovejších povolaniach, si nezaslúžia viac ako priemerný starobný dôchodok niečo cez 330 eur mesačne?

Azda je čas, aby existujúce pozostatky socializmu ešte spred novembra 1989 postupne vyprchali nielen z ekonomickej sféry, ale dotkli sa aj sociálneho zabezpečenia občanov bez rozdielu na to, či niekto nosí uniformu alebo nie, či pracuje v štátnom úrade, alebo u súkromníka.