Kiežby slovenské súdy nekompromisne posudzovali všetky vážne priestupky zákona aj veľkými „rybami“ tak, ako Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici radového verejného činiteľa. Za 50-eurový úplatok poslal sudca na 5 rokov za mreže bývalého inšpektora banskobystrického Inšpektorátu práce.

Banskobystrický súd  uznal 50-ročného Miroslava H. vinného zo zločinu brania úplatku v súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa a odsúdil ho na 5 rokov nepodmienečne. Bývalý pracovník Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici naďalej tvrdí, že tento skutok nespáchal a celý prípad je vykonštruovaný. Rozsudok ešte nenadobudol právoplatnosť, prokurátor i obžalovaný sa  k nemu vyjadria v zákonom stanovenej lehote.

Prípad sa stal v júli 2011 v Šiatorskej Bukovinke, okres Lučenec. Obžalovaný inšpektor prišiel do miestnej reštaurácie preveriť anonymné udanie, podľa ktorého mali v podniku pracovať niektorí ľudia „na čierno“. Po vykonaní kontroly uzatvorených zmlúv  za to, že v kontrolnom protokole neuvedie zistené nedostatky, podľa obžaloby prevzal od majiteľa reštaurácie úplatok 50 eur.

Neskôr sa stretli obaja  v jednej reštaurácii v Banskej Bystrici. Vtedy už bol majiteľ zo Šiatorskej Bukovinky agentom polície a mal u seba označené bankovky.  Inšpektor však už žiadne od neho nepýtal.  Preto tvrdí, že nič nespáchal a za všetkým má byť anonym, ktorý má spolupracovať s majiteľom reštaurácie so snahou znemožniť ho. Uvedený  prípad spôsobil v rodine bývalého inšpektora veľký stres, ktorého obeťou sa stali jeho manželka a otec.

Podobný prípad sa stal nedávno v Bratislave, kde tamojší Špecializovaný trestný súd odsúdil na 5 rokov bývalého inšpektora  za úplatok od vedúcej predajne kórejských potravín vo výške 28 eur, ktoré mu dala vo forme ryže a kešu orieškov. Inšpektora mali usvedčovať zábery priemyselnej kamery, na ktorých bolo vidno vedúcu predajne s vreckom pre neho, hoci preberanie tohto úplatku už vidno nebolo.

Bez toho, aby sme chceli obhajovať spomínaných inšpektorov, ktorí si ako verejní činitelia nemôžu dovoliť strániť niekomu alebo niekoho preferovať za úplatu, nemožno sa zbaviť pocitu, že náš právny systém dostatočne nerozlišuje mieru úplatkárstva s následnou výmerou trestu. Ľudia vidia, za aké obrovské prehmaty sa veľkým „bossom“ trebárs z politiky či podnikateľských kruhov, ktorí si bez problémov dokážu najať  a zaplatiť dobrých právnikov, buď nestane nič alebo keď už, tak dostanú mierne tresty. Na druhej strane obyčajný človek za takpovediac „drobné“ vyfasuje natvrdo niekoľko rokov za mrežami. Naozaj takto „účinne“ bojujeme proti korupcii?

Tento zjavný nepomer priznávajú neoficiálne aj niektorí  sudcovia. Tresty za úplatky v hodnote rádovo desiatok eur považujú za neprimerane tvrdé. Na Slovensku je aktuálna trestná sadzba za korupciu verejného činiteľa 5 až 12 rokov. Asi by bolo potrebné zmeniť zákon a prispôsobiť ho realite všedného dňa, najmä s ohľadom na tzv. drobné delikty.

Psychológ Robert Mathé na otázku, či takéto tvrdé tresty pomôžu k prevýchove obžalovaných, nedávno pre SME povedal: „Či trest splní svoj cieľ, závisí aj od človeka, aké sú jeho charakteristiky. Ak je to obyčajný človek, bez osobnostných porúch, tak áno, ale pobyt vo výkone trestu ho môže negatívne poznačiť. V porovnaní s inými závažnejšími kauzami je to skôr do očí bijúce a pôsobí to dojmom obetného baránka.“

Niečo podobné sa deje aj s exekúciami. Za pár včas  neuhradených eur môže človek po rokoch prísť o veľký majetok. Ibaže tí „veľkí“ si dokážu poradiť aj s miliónmi…