Návrh rozpočtu mesta na rok 2013 sa necelé dva týždne pred decembrovým zastupiteľstvom zatiaľ neobjavil vo finančnej komisii ani v mestskej rade. Jeho prvú pracovnú verziu na predchádzajúcom neformálnom stretnutí s primátorom poslanci s veľkým počtom pripomienok vrátili mestskému úradu na zásadné prepracovanie.

Zaznamenali sme konkrétne výhrady predsedu najsilnejšieho poslaneckého klubu SMER-SD Ladislava Topoľského voči zvolenej filozofii vedenia mesta zabetónovať niektoré výdavky v správe mesta a nechať poslancov vykrývať diery v budúcoročnom rozpočte aj na úkor rozsahu základných komunálnych služieb či daňového zaťaženia občanov.

„Napriek memorandu ZMOS s vládou SR o 5-percentnom šetrení miezd a 10-percentnom znížení nákladov na tovary a služby nemôžeme postupovať tak, že obmedzíme svietenie na uliciach, kosenie trávy so starostlivosťou o zeleň, že o tretinu  zvýšime občanom poplatok za smeti, aby sme vykryli negatívny rozdiel medzi plánovanými príjmami a výdavkami. A pritom necháme v rozpočte viaceré výdavky na správu mesta, bez ktorých sa dokážeme v tomto krízovom období pokojne zaobísť? S takouto filozofiou nesúhlasíme, najskôr hľadajme rezervy v správe mesta, “ povedal pre náš portál poslanec Topoľský.

Podľa našich informácií prvotný „nástrel“ základných kontúr rozpočtu z pozície vedenia mesta obsahoval zhruba 1,5 miliónovú dieru, na ktorú by malo nájsť záplatu mestské zastupiteľstvo, v ktorom má väčšinu opozičný klub SMER-SD.  Doterajšie rozpočty za roky 2011 a 2012 prechádzali primátorovi Petrovi Gogolovi len vďaka kompromisu a dohode s väčšinovým klubom. Ak sa primátor spolieha na to, že najmä s poslancami Smeru to nejako politicky „zobchoduje“, asi sa pohybuje len vo virtuálnej realite.

V tomto roku sa udialo niekoľko kľúčových krokov, ktoré v konečnom dôsledku výraznejšie ovplyvňujú spoluzodpovednosť poslancov za hospodárenie banskobystrickej samosprávy. Obzvlášť  keď štatutár so svojimi manažérmi preukazuje na mestskom úrade pomerne vysokú mieru neprofesionality, čo má v súčasnej zložitej ekonomickej a finančnej situácii štátu i celej eurozóny za následok výrazné spomalenie rozvoja mesta a obrovský nárast nekrytých záväzkov.

Pripomeňme si, čo zmenilo nielen politické, ale aj ekonomické  nazeranie na správu vecí verejných v meste pod Urpínom za posledný rok:

1.V marci 2012 došlo k zásadnej zmene politických pomerov na Slovensku, keď vládu pravicovej koalície, ktorá v Banskej Bystrici podporovala nezávislého primátora Petra Gogolu, nahradila vláda SMER-SD s pohodlnou väčšinou v parlamente. Banskobystrický primátor tým stratil akúkoľvek politickú podporu v Bratislave. Pritom v 31-člennom mestskom zastupiteľstve ho podporuje azda len 7-členný poslanecký klub Banskobystrickej alternatívy, viceprimátorka a z času na čas 1-2 nezávislí poslanci, čo je zúfalo málo. Ťažisko politickej zodpovednosti sa tak presúva na poslancov Smeru, ktorí sú však v meste pod Urpínom v opozícii.

2. Primátor sa na úrade obklopil ľuďmi, ktorí zväčša nemajú žiadne praktické skúsenosti s riadením samosprávy. Ich neprofesionalita sa prejavila v doslova diletantskom riadení mestského úradu (6 nekoncepčných zmien organizačnej štruktúry za 10 mesiacov). Čo je však horšie, dôsledky  amatérskeho riadenia samosprávy cítiť aj v ekonomike mesta, ktorá už v polčase viditeľne stráca dych.

Podľa verejných vyjadrení ekonomického námestníka prednostu MsÚ Branislava Slaného sa miera zadlženia nášho mesta pomaly blíži k 60-percentnej hranici, za ktorou už nasleduje nútená správa. Čo také sa stalo v Banskej Bystrici, keď na začiatku volebného obdobia bola miera zadlženia mesta na polovičnej úrovni? Veď nový primátor preberal správu mesta s pripravenými investíciami z prvého PPP projektu (obnova mestských komunikácií) a europrojektov (informačný systém a rekonštrukcia 4 základných škôl), modernizovanou ekologickou MHD s novými autobusmi a trolejbusmi, alebo rozbehnutý priemyselný park. A to ešte mestské spoločnosti MBB a.s. a BPM s.r.o. v roku 2010 dokončili  rekonštrukciu historickej Radnice či krytej plavárne…

Vedenie mesta „prešafárilo“ tento východiskový potenciál aj tým, že kvôli verejnému obstarávaniu sme prišli o 5 miliónov eur na školy, že schválený projekt informačného systému OPIS za 3 milióny z eurofondov sa kvôli zastavenému financovaniu rieši na vlastné náklady rozpočtu mesta (okolo 1 milión eur). Kapitálové príjmy z majetku mesta poklesli na úroveň 20% plánu, iné mimorozpočtové zdroje či eurofondy sú prakticky na nule. Tomu zodpovedajú aj minimálne vlastné investície mesta.

3. Zrazu treba vykrývať v budúcoročnom  rozpočte mesta nielen staršie záväzky (900 tisíc eur za neuhradené výkony MHD), ale aj odložené splátky úveru za tento rok a nabiehajú nové záväzky. Koľko „drobných“ zákazok s výberom dodávateľov podľa obľúbenej metódy  prieskumom trhu a bez riadneho verejného obstarávania sa urobilo? Načo mesto mení banku s pokutou 400 tisíc eur a nevýhodnejšími podmienkami? Napokon potrebuje mestský úrad miliónový informačný systém z vlastného rozpočtu?

4. Načo sa do organizačnej štruktúry  MsÚ zaviedlo zbytočné viacstupňové riadenie, keď fungujúci úrad by sa pokojne zaobišiel bez „drahých“ námestníkov a niektorých „slabých“ vedúcich. Načo napríklad máme na úrade oddelenie cestovného ruchu, keď túto prácu robia profesionálne organizácie s účasťou mesta VISIT BB, Oblastná organizácia cestovného ruchu a Informačné centrum? Takýchto rezerv by sme pri podrobnejšej analýze našli viac. Stačí odbremeniť úrad od zbytočných článkov a hneď ušetríme proklamovaných 5% na mzdách, len k tomu treba nájsť odvahu…

V poslaneckých kuloároch sa hovorí o odbúraní viacerých nákladových položiek mestského úradu pri riadení samosprávy. Spomína sa dokonca aj obmedzenie mesačného vydávania Radničných novín počas krízy. Uvidíme, aké priority v rozpočte podporia poslanci a na čom sa s nimi dokáže dohodnúť primátor. Konečné slovo bude mať mestské zastupiteľstvo.