Od 1.septembra platí na mestskom úrade Etický kódex zamestnanca mesta. Táto Smernica primátora vyšla potichu, bez vedomia odborov a zamestnancov, ktorí mali k pôvodne predloženému návrhu textu vážne pripomienky, ale tie štatutár mesta akosi prehliadol.

Keď sme sa minulý týdeň pohybovali po chodbách mestského úradu, pre zaujímavosť sme si všímali oblečenie úradníkov, ktorého vhodnosť či nevhodnosť je tiež predmetom Etického kódexu. Zistili sme, že niektorí úradníci „aktivisti“ zrazu chodia v predpisovom oblečení.  Väčšina „normálnych“ úradníkov prišla do práce oblečená slušne tak, ako ich poznáme roky, aj keď to vo viacerých prípadoch nezodpovedalo novej etickej smernici. Buď si ju na intranete ešte nevšimli, alebo to jednoducho ignorujú. Po tom všetkom, čo sa za posledné dva roky na mestskom úrade udialo, ani sa im nemožno čudovať.

Aby ste vedeli, o čom hovoríme,  uvádzame znenie  bodu 10 článku 2 Etického kódexu o vhodnom a nevhodnom oblečení zamestnanca mesta na pracovisku mestského úradu:

„Zamestnanec je povinný počas pracovnej doby na pracovisku dodržiavať nasledovné zásady odievania sa:

Ženy – oblečenie: požadovaným oblečením je sukňa, blúzka, nohavice, sako, kostým, šaty, pulóver a pančuchy; obuv: spoločenská.

Muži – oblečenie: požadovaným oblečením je oblek, sako, nohavice, košeľa, kravata, pulóver; obuv: spoločenská.

Nie je prípustné oblečenie a obuv: rifle, športové a krátke nohavice, minisukne, športové tričká, tričká s nápismi, tričká na ramienka, mikiny, športová obuv a pod., znečistený a pokrčený odev.“

Podľa  Etického kódexu sú jeho ustanovenia záväzné pre všetkých zamestnancov. Ich porušenie prešetruje etický komisár, ktorý okrem iného predkladá zamestnávateľovi upozornenia na porušenie povinností zamestnancov vyplývajúcich z tohto kódexu aj s návrhom na disciplinárne opatrenia.

Keďže nedodržanie Etického kódexu ako vnútornej Smernice primátora mesta sa podľa záverečných ustanovení považuje za porušenie pracovnej disciplíny v zmysle Zákonníka práce a Pracovného poriadku, môže dotknutý zamestnanec prísť aj o prácu. Napríklad keď v horúcom lete prišiel úradník opakovane do kancelárie bez klimatizácie v rifliach, športovom tričku alebo v sandáloch, úradníčka v tričku na ramienkach, minisukni alebo bez pančušiek.

Zdá sa vám to pritiahnuté za vlasy? Nám ani nie, lebo podľa Zákonníka práce po niekoľkých upozorneniach na porušenie pracovnej disciplíny prichádza výpoveď. V zmysle ustanovení Etického kódexu, ktorý sa odvoláva na Zákonník práce, aj za takéto „prkotiny“! Zdieľajúc právny názor nezávislých právnikov, že  tento dokument bol vydaný štatutárom mesta bez opory v zákone a len sa snaží budiť dojem záväznej normy, podľa ktorej sa od 10. septembra volí etický komisár, musíme konštatovať, že napriek verejnému upozorneniu na nezákonné konanie v ňom vedenie mesta ďalej pokračuje.

Je nepochopiteľné, že  takýto vážny dokument s názvom „Etický kódex“ vydá primátor iba ako svoju smernicu, ktorej pravidlá  vôbec nepotrebuje  prerokovať s odbormi a ani sa na nich dohodnúť so zamestnancami, ktorých môže podľa jednotlivých ustanovení  sankcionovať. Akoby samospráva bola nejaká súkromná firma, v ktorej si majiteľ môže so zamestnancami robiť, čo sa mu zachce. Ibaže v každej firme sa pracovnoprávne vzťahy riadia Zákonníkom práce. O to viac zaráža, že toto absurdné divadlo so zamestnancami sa deje na Mestskom úrade v Banskej Bystrici už zopár mesiacov!

Keď sme upozornili mestskú právničku, ktorá pracovala na etickej smernici primátora, že v zmysle Ústavy SR a platného Zákonníka práce je tento dokument nezákonný, pretože nižšia právna norma (smernica) sa nemôže povýšiť  nad zákon, tobôž keď nebola prerokovaná s dotknutými účastníkmi pracovnoprávnych vzťahov, ako to vyžaduje zákon, tak to obhajovala aj tým, že vydanie smernice vraj predpokladá Pracovný poriadok mesta. Ten platí od 1.mája 2008 (aj s dodatkom č.1 zo dňa 29.9.2011).

My sme sa okrem zákona pozreli aj do platného Pracovného poriadku mesta Banská Bystrica. Je koncipovaný v zmysle Zákonníka práce, Zákona o výkone práce vo verejnom záujme Zákona o obecnom zriadení a v ničom nejde nad rámec týchto zákonov. Jeho úlohou je v súlade s týmito právnymi predpismi len bližšie konkretizovať ich ustanovenia na osobitné podmienky mesta. Súhlas s Pracovným poriadkom mesta vyslovili odborové organizácie zamestnancov MsÚ, mestskej polície, sociálnych zariadení,  zamestnancov predškolských a školských zariadení.

Nikde v texte Pracovného poriadku sme nenašli ustanovenia napríklad o vhodnom či nevhodnom oblečení zamestnancov, ktoré by malo mať pri neplnení sankčné postihy v zmysle zákonom definovaných pracovnoprávnych vzťahov. Nehovoriac o vytváraní pozície nového zástupcu zamestnávateľa (etického komisára), posudzujúceho neplnenie etických povinností zamestnanca za porušenie pracovnej disciplíny.

Odvolávka mestskej právničky na všeobecnú možnosť vydávania ostatných právnych predpisov zamestnávateľa (smernice primátora), ktoré musia plniť zamestnanci, z povahy veci nemôže logicky pripustiť rozširovanie ustanovení zákona v zmysle postihov za nové povinností (napr. oblečenie). Jednoducho nemôže ísť nad rámec Pracovného poriadku a bez  schválenia  odbormi. Potom sa to dá nazvať aj jednostranným aktom alebo úhybným manévrom zo strany štatutára v neprospech zamestnancov, čo zákon nepripúšťa.   

Pre zaujímavosť pred poslednými komunálnymi voľbami prijalo banskobystrické mestské zastupiteľstvo uznesením „Etický kódex poslanca“, ku ktorého dodržiavaniu sa prihlásila iba časť poslancov svojimi podpismi. Pritom išlo iba o právne nezáväzný dokument bez sankcionovania za jeho nedodržanie, ktorý má slúžiť ako morálny apel na volených zástupcov občanov. Teraz  prišiel primátor so záväznými etickými pravidlami pre zamestnancov, ktorých chce za ich nedodržiavanie trestať novodobým „kladivom na čarodejnice“.

Položme si rečnícku otázku: „Aký význam má prijímať etické normy správania sa zamestnancov, keď sa neeticky správa vedenie?“ Nie je z tohto uhla pohľadu celý Etický kódex zamestnanca len obyčajnou fraškou, ktorá má zakryť amaterizmus a neschopnosť niekoho byť prirodzenou autoritou pre svojich podriadených?  Aby sa podobne účelovým dokumentom napokon nestal aj celý antikorupčný projekt Transparency International Slovensko, z ktorého si vedenie mesta, ako sa zdá, vyberá iba „hrozienka“…