Informačné centrum Banská Bystrica vás v nedeľu 15. apríla o 14:00 hod. pozýva na Potulky mestom s názvom „Kammerhof – niekdajšie sídlo banskej komory“. Poplatok je 2 eurá pre dospelých, deti do 12 rokov zdarma.

K najvýznamnejším historicky i architektonicky cenným objektom v správe Lesov SR patrí budova generálneho riaditeľstva, ktorá je umiestnená na hlavnom banskobystrickom Námestí SNP č.8.

Pri mapovaní dejín slovenského lesníctva nie je možné túto budovu i jej predchodkyňu vynechať. V priestoroch oboch architektúr sídlili orgány riadiace a organizujúce lesníctvo a lesné hospodárstvo v centrálnom i oblastnom rozsahu. Patrila a stále patrí k najväčším a najreprezentatívnejším architektúram historického námestia. Od roku 1999 je sídlom generálneho riaditeľstva najväčšieho a najvýznamnejšieho lesníckeho hospodárskeho subjektu na území Slovenska Lesy SR.

V minulosti to bol najväčší meštiansky dom v Banskej Bystrici. Viackrát menil majiteľov. V 14.storočí patril rodine Karlovcov (podľa nich sa volá mestská časť Karlovo), potom prešiel do vlastníctva Jungovcov. Od nich ho kúpil Ján Ernst starší, ktorému ho v roku 1473 odňal Matej Korvín a daroval  ho svojej milenke Barbore Edelpöckovej, matke svojho syna Jána Korvína.

Po jeho smrti sa oi práva opäť hlásili aj Ernstovci. Vtedy ho odkúpili Thurzovci, ktorí podpísali dohodu s Ernstovcami aj s Jánom Korvínom. Tí potom spoločne s Fuggerovcami  založili banícku spoločnosť. V rokoch 1525-26 spísali súpis miestností, v ktorom sa okrem iného spomína aj pivovar, ktorý slúžil najmä pre zamestnancov thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti. Pivo sa nikam nevyvážalo, pilo sa iba v tomto dome. Pivovar údajne varil pivo až do roku 1871. Kedy dom prešiel do vlastníctva lesov, sa presne nevie, pretože takmer celý banskobystrický archív zhorel pri veľkom požiari.

Isté je, že staršou predchodkyňou dnešnej budovy bol Kammerhof – renesančný Komorský dom, ktorý bol od roku 1546 sídlom banskej komory. V ňom našiel svoje miesto aj pomaly sa rozrastajúci lesnícky personál. V jeho miestnostiach pôsobil v rokoch 1814 – 1837 vo funkcii komorského lesmajstra Banskobystrického dištriktu Jozef Dekret Matejovie, jedna z najvýznamnejších historických osobností slovenského lesníctva.

Kammerhof sa využíval ako sídlo banskobystrickej komorskej administratívy do polovice 19. storočia. Po zrušení komorskej správy bola budova sídlom Riaditeľstva majetkov a následne Uhorského kráľovského lesného riaditeľstva. V priebehu tohto storočia nadobúdalo lesníctvo stále väčší význam, odpútalo sa od baníctva a formovalo sa do podoby samostatného výrobného odvetvia.

Posilnená pozícia lesníctva sa odrazila aj vo výstavbe novej modernej secesnej budovy lesného riaditeľstva. Staval ju Ing. Juraj Martinka podľa projektu Júliusa Waldera, ktorý vychádzal z charakteru pôvodnej architektúry. Nové banskobystrické lesné riaditeľstvo sa stalo reprezentačným riaditeľstvom maďarskej štátnej lesnej správy, kde sa vodili významné návštevy a poukazovalo sa na úroveň a vybavenosť tejto inštitúcie. Aj prvý riaditeľ Štátnych lesov a majetkov v Banskej Bystrici po vzniku ČSR Ing. Josef Opletal vo svojej knihe Moje paměti sa veľmi pochvalne vyjadroval o novej budove a písal o nej ako o „paláci“.

Trojpodlažná budova má vonkajšiu fasádu z námestia i Národnej ulice vyzdobenú najmä v okolí portálov a nad priechodom figurálnymi plastikami a girlandami z dubových listov, kartušami a uhorským erbom. V roku 1915 bola v budove umiestnená aj busta J. Dekreta Matejovie od J. Sidlóa, ktorá sa dnes nachádza za budovou v parku nesúceho meno tejto lesníckej osobnosti.