Mesto Banská Bystrica bude mať na Slovensku ojedinelý územnoplánovací dokument – Generel nemotorovej dopravy. Kým v západných krajinách ako Holandsko, Dánsko či Švajčiarsko boom výstavby nových mestských cyklotrás začal po občianskych protestoch ešte v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, u nás na Slovensku sme poriadne nezačali ani 22 rokov po novembri ´89.

Utorkové popoludnie 24.januára v nabitej zasadačke banskobystrického MsÚ patrilo verejnému prerokovanie návrhu Generelu nemotorovej dopravy v meste. Záujem ľudí bol obrovský a názorná prezentácia riešiteľského tímu veľmi poučná.

Banskobystrický architekt a náruživý cyklista Ing. arch. Vladimír Letovanec s brnenskými dopravnými inžiniermi Adolfom Jebavým, Lukášom Černým a Jakubom Kutílkom vysvetlili aj celú cyklofilozofiu svojho návrhu pre Banskú Bystricu.

Zašli do histórie budovania cyklotrás v západnej Európe, aby sme sa vedeli od niečoho odraziť. Aj keď Basnká Bystrica nie je Amsterdam, Kodaň, Bern ani Brno, skúsenosti z týchto miest, kde riešiteľský tím zbieral svoje poznatky, sú na nezaplatenie.

Zaujal príbeh Holandska, ktoré je okrem tulipánov známe aj širokou sieťou cyklotrás v mestách. Ekonomicky sa táto krajina začala rozvíjať najmä po II. svetovej vojne. Ľudia investovali do bývania a áut, ktoré doslova zamorili malebné historické centrá miest. Došlo to až tak ďaleko, že nebolo kde parkovať a dochádzalo často k stretom s cyklistami a chodcami, ktoré často končili obeťami na životoch.

V sedemdesiatych rokoch minulého storočia začali v Holandsku i v ďalších západných krajinách masové občianske protesty ľudí proti premnoženiu automobilov a znehodnocovaniu životného prostredia, čo ohrozovalo tak peších, ako cyklistov. Výsledkom bolo nájdenie dobrej politickej vôle miestnych vlád v súlade s požiadavkami občanov. Najskôr to boli nedele bez autodopravy, neskôr budovanie nových trás pre cyklistov priamo v centrách miest, aj na úkor niektorých budov.

Po štyridsiatich rokoch sa podarilo v Amsterdame i v ostaných holandských mestách vyrovnať podiel cyklodopravy s automobilovou a MHD po cca 30 percent, zvyšok tvoria chodci. Pre porovnanie u nás tvorí cyklodoprava v slovenských mestách necelé percento zo všetkých druhov dopravy.

Podľa dopravného prieskumu v Banskej Bystrici tvoria automobilov 65 percent všetkej dopravy, MHD iba 28 %, cyklisti okolo 1 percenta a chodci 6 %. Z toho vyplýva, že ak sa chceme vyrovnať súčasnému štandardu západných krajín EÚ, budeme potrebovať asi tridsať rokov. Okrem dobej vôle ide totiž aj o financie. Svoju úlohu môže okrem veľkého množstva automobilov a nedostatku parkovacích plôch zohrať aj energetiká kríza a vysoké ceny pohonných hmôt, nehovoriac o ekológii.

Najskôr sa však musí ujať v mysliach občanov a politikov nová filozofia chápania lepšej kvality života spojená s bicyklom. Vplyvný propagátor mestskej cyklistiky z Kodane, svetový líder modernej cyklofilozofie Mikael Colville-Andersen, to vysvetľuje na živote Kodančanov: „V Kodani nie je mnoho cyklistov sú tu len obyvatelia Kodane, ktorí po meste jazdia na bicykli. Iba niektorí sa združujú vo Zväze cyklistov, zvyšok z nás jazdí na bicykli preto, lebo to je jednoduché a rýchle. 57% obyvateľov hovorí, že toto je ten dôvod, 17% hovorí o fyzickej aktivite a iba 1% to robí kvôli životnému prostrediu.“

Mikael Colville-Andersen opísal aj samotný zážitok z mestského bicyklovania: „Súhlasím s tým, že jedným z hlavných dôvodov, prečo ma baví jazdiť na bicykli, je zapojenie všetkých zmyslov. Pocit ranného studeného vzduchu na tvári, závoj hmly, vietor vo vlasoch a pľúcach…to je omnoho povzbudzujúcejšie, ako sedieť v autobuse či aute. A to nehovorím o tom, ako ísť pomaly a kedykoľvek sa zastaviť, sledovať okolitý svet, cítiť jeho vône, započúvať sa do zvukov mesta.“

Andersenovu cyklofilozofiu s jeho fotografiami a videami môžete spoznať na jeho weboch Copenhagen Cycle Chic a Copenhagenize. Nechali sa ním inšpirovať aj tvorcovia Generelu nemotorovej dopravy v Banskej Bystrici. Chcú nájsť určitú rovnováhu medzi ľuďmi v automobilových „krabičkách“, cyklistami a chodcami, aby sa tieto skupiny účastníkov mestskej dopravy navzájom rešpektovali.

Faktom je, že na území nášho mesta nie je vybudovaná žiadna súvislá cyklotrasa. Existujú iba rekreačné neudržiavané trasy vhodné pre cyklistov, ktoré sú vyznačené mimo obytnej mestskej zóny. K tomu, ako a kde umiestniť základnú sieť cyklotrás v katastri mesta a v rámci existujúceho dopravného systému, riešiteľský tím pripravil komplexný návrh, ktorý by sa mal premietnuť ako východisko aj do nového územného plánu mesta.

K základnej kostre desiatich radiál spájajúcich jednotlivé mestské časti s centrom sa pripoja doplnkové cykotrasy s rekreačnými trasami. Výrazne vyznačené cyklistické pruhy pôjdu po dopravne menej zaťažených obslužných komunikáciách, popri chodníkoch pre chodcov. Keďže reliéf nášho mesta je kopcovitý, cyklotrasy kopírujú hlavne údolia pozdĺž vodných tokov s celkovou dĺžkou viac ako 46,2 kilometra.

Banskobystričania môžu Generel nemotorovej dopravy, ktorý bude slúžiť ako podklad k vybudovaniu siete cyklotrás, pripomienkovať ešte do 10.februára. Komplexný materiál je zverejnený na elektronickej úradnej tabuli mesta portálu www.banskabystrica.sk.