Mesto Banská Bystrica 5.augusta schválilo trojmesačnú skúšobnú prevádzku pyrolýznej spaľovne na Graniari. Občania bývajúci v jej blízkosti sa voči tomuto rozhodnutiu odvolali a nielen to. V uliciach mesta rozbehli novú petíciu proti spusteniu spaľovne.

Jedna z nespokojných obyvateliek Graniara nám povedala: „Je to strašné, keď sa nás nemá kto zastať. Oni hovoria, že z technického hľadiska je spaľovňa v poriadku. Ale v lete, keď sme museli mať otvorené okná aj v noci, by som vám dopriala dýchať ten nepríjemný umelý zápach šíriaci sa odtiaľ. Vo vzduchu lietali aj také zvláštne biele chumáčiky, no čo to môže byť? Zdravé pre ľudí to určite nie je.„

Vedľa stojaci pán jej pritakával a dodal: „Kto vie, čo tam vlastne spaľujú. Má to má byť použitý nemocničný materiál. Ale čo keď tam dovezú aj nebezpečné odpadové látky zo zahraničia a po nočnom spálení ráno vyčistia pec. To máme dýchať? Ak ani mestu nevadí takto znečisťovať životné prostredie, to je veľmi smutné.„

Prvú petíciu občanov proti spaľovni podpísalo viac ako 6000 ľudí. Spolu s petičným výborom ju odovzdával poslanec NR SR Peter Pelegrini vtedajšiemu primátorovi Ivanovi Saktorovi. Ten sa v roku 2008 obrátil na Banskobystrický samosprávny kraj a Krajský úrad životného prostredia, aby sa táto ekologicky nevhodná a riziková stavba vo vyššej územnoplánovacej dokumentácii kraja vylúčila z centra mestskej zóny Banskej Bystrice. Podľa mestských poslancov by sa mala vypracovať vyhľadávacia štúdia na nové umiestnenie spaľovne. Jedným z vhodných miest môže byť areál bývalej cementárne.

Vydanie povolenia sa odďaľovalo, ale podľa vedúceho Stavebného úradu v Banskej Bystrici Ing. Stanislava Ferianca mesto už nemalo možnosť dočasnú prevádzku spaľovne na Graniari zamietnuť, pretože obdržalo pozitívne záväzné stanoviská Obvodného úradu životného prostredia a Regionálneho úradu verejného zdravotníctva.

„Pristupoval som k tomuto rozhodnutiu so všetkou vážnosťou, zodpovednosťou a znalosťou legislatívy. Ale v princípe neexistuje spôsob alebo dôvod, prečo by som mohol alebo mal toto rozhodnutie zastaviť alebo zamietnuť,“ povedal v lete primátor mesta Peter Gogola. Súčasťou rozhodnutia mesta je 16 podmienok, ktoré musí spoločnosť Medika SK, ako prevádzkovateľ spaľovne, splniť. Vzhľadom na odvolania účastníkov správneho konania proti rozhodnutiu o povolení skúšobnej prevádzky toto ešte nenadobudlo právoplatnosť.

Podľa členky nového petičného výboru Henriety Petrincovej chcú obyvateľom mesta ďalej trpezlivo vysvetľovať obyvateľom, že je to problém všetkých Banskobystričanov, nielen tých bývajúcich v blízkosti spaľovne na Graniari. Spustením prevádzky spaľovne sa celé mesto vystavuje nebezpečenstvu úniku dioxínov a ťažkých kovov zo spaľovaných produktov, čo môže vážne narušiť životné prostredie a zdravie občanov mesta.

Aktuálne beží doplnkové konanie, v rámci ktorého sa účastníci vyjadrujú k meritu odvolania sa voči rozhodnutiu. O jeho osude rozhodne Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici.