Bystricoviny sa už dlhšie venujú téme postavenia a budúcnosti hlavného architekta mesta v súvislosti s územným rozvojom mesta pod Urpínom. Súdiac podľa praktických krokov primátora a jeho poradcov, sa do riadenia určitých procesov v meste vnáša dvojkoľajnosť, ktorá podľa všetkého odporuje aj zákonu.

Formálne to začalo vytvorením oficiálneho poradného orgánu primátora, ktorý nesie názov „Rada primátora mesta pre architektúru a urbanizmus„. Samotná existencia poradcov je v poriadku, ale zákon o obecnom zriadení vytváranie vlastných poradných orgánov primátorovi neumožňuje.

Táto právomoc patrí výlučne iba mestskému zastupiteľstvu, ktoré je zo zákona oprávnené zriaďovať a rušiť stále alebo dočasné výkonné, kontrolné a poradné orgány. Vyzerá to tak, že banskobystrický primátor zriadením svojich oficiálnych poradných orgánov mohol porušiť §10 a nasl. Zákona č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení!

Typickými poradnými orgánmi mestského zastupiteľstva sú mestská rada a odborné komisie. Pre územný rozvoj si banskobystrickí poslanci v súlade so zákonom zriadili komisiu s rovnomenným názvom. Primátorov poradný orgán pre architektúru a urbanizmus je tak nielen nadbytočný, ale zrejme odporuje zákonu. Ide teda nielen o etický, ale aj legislatívny problém.

Je jasné, že primátor nie je „vševedko“ a pre vytvárane si názoru na konkrétny odborný problém môže využiť rady nezávislých odborníkov. Ibaže kto je u nás nezávislý? A prečo hneď nejaká oficiálna rada s vlastným štatútom na úrovni odbornej komisie? Nevznikajú tak akési paralelné štruktúry riadenia, dokonca v rozpore so zákonom?

Neradno súdiť, ale už aj pohľad do zoznamu jedenástich členov „Rady pre architektúru a urbanizmus“ napovedá, že o nezávislosti niektorých z nich sa dá celkom úspešne pochybovať. Nájdete v nej napríklad aj dvoch neúspešných kandidátov na funkciu hlavného architekta mesta z minulých výberových konaní.. Práve im môže vyhovovať, že primátor chce súčasného šéfa ÚHA zrušiť a zo samostatnej nezávislej funkcie urobiť úradnícku. Na mestskom úrade tak vznikne nové voľné miesto, možno aj pre niekoho z nich.

Niektorí poradcovia sú známi z protestných akcií občianskych aktivistov v meste, ktoré často smerovali aj proti Útvaru hlavného architekta mesta (ÚHA). Prekvapuje iba, že medzi nimi je aj bývalá architektka z ÚHA. Asi jej to už neprekáža.

„Nezávislou“ poradkyňou je dokonca súčasná poslankyňa mestského zastupiteľstva, ktorá neuspela so svojou kandidatúrou na predsedníčku komisie pre územný rozvoj. Popri funkcii riaditeľky bratislavského Urbionu stíha nielen poslancovať v Banskej Bystrici, ale ešte aj radiť primátorovi mesta. Pritom je dlhodobo známy jej negatívny postoj k hlavnému architektovi mesta a ÚHA.

Bez toho, aby ktokoľvek spochybňoval odbornosť členov „Rady primátora mesta pre architektúru a urbanizmus„, je možné vysloviť názor, že tento poradný orgán primátora v skutočnosti nie je nezávislý a nezaujatý. Aspoň čo sa týka vzťahu väčšiny poradcov k hlavnému architektovi mesta.

Aj keď štatút rady formálne deklaruje, že tento orgán primátora nemá rozhodovaciu ani výkonnú právomoc, konkrétne kroky poradcov a samotného primátora svedčia o opaku. Načo potrebujú takí individualisti, akými sú autorizovaní architekti, koordinovať spoluprácu s mestom prostredníctvom akejsi rady primátora, keď majú svoju profesnú architektonickú komoru a spolok? Žeby pocit chýbajúcej prirodzenej autority architektonického stavu v Banskej Bystrici pred verejnosťou?

Zdá sa, že poradcovia primátora majú väčšie slovo, ako profesionálni mestskí úradníci i hlavný architekt mesta so svojím odborným útvarom. Mimochodom bolo by zaujímavé vedieť, kto teraz rozhoduje o obsahu záväzných stanovísk mesta navonok. Podľa zriaďovacej listiny ich pre primátora vypracúva ÚHA, ale skutočnosť môže byť už iná…

Samozrejme, že primátor má právo uprednostniť názor svojich poradcov pred názorom hlavného architekta mesta, ale aspoň by mu to mal povedať. Inak vzniká dvojkoľajnosť v riadení územného rozvoja mesta. Inými slovami primátor takýmto skrytým spôsobom vyslovuje svojmu hlavnému architektovi nedôveru. Paradoxne iba nedávno verejne chválil profesionalitu ľudí v mestskej samospráve, ktorých priamo riadi. Niekto mu asi poradil, že hlavný architekt mesta medzi nich nepatrí.

Z predložených argumentov možno vyvodiť logický záver, že poradný orgán primátora síce de jure nemá rozhodovacie a výkonné kompetencie v meste, ale poradcovia de facto riadia samotného primátora. Nehovoriac o jeho politických podporovateľoch vo víťazných voľbách, ktorí by po nich už radi videli svojich členov aspoň na mestskom úrade. Keby chcel primátor konať v prospech týchto ľudí v pozadí, nerobil by to inak, ako pri ÚHA. A zdá sa, že mu to vôbec nevadí.

Kým téma postavenia a kompetencií hlavného architekta mesta v súčasnosti rezonuje nielen v Bratislave (tam najmä po odchode profesora Štefana Šlachtu z funkcie), ale vážne sa ňou zaoberá celé fórum slovenských architektov, v Banskej Bystrici je ticho. Smutné je, že primátor so svojimi poradcami za chrbtom sa vo veci dôležitého verejného záujmu rozhodol konať bez akejkoľvek verejnej diskusie.

To nesvedčí o úprimnom predvolebnom záujme Petra Gogolu zaviesť do banskobystrickej mestskej samosprávy viac transparentnosti s efektívnymi protikorupčnými opatreniami. V prípade zvoleného spôsobu riešenia pozície hlavného architekta mesta existuje vážny dôvod domnievať sa, že ide o presný opak. Preto možno opätovne položiť otázku: „Oui bono?“
Rada primátora mesta pre architektúru a urbanizmus:

Ing. arch. Michal Gaj – predseda
Ing. arch. Dušan Čupka – podpredseda
Ing. arch. Ľudmila Priehodová – člen
Ing. arch. Vladimír Letovanec – člen
Ing. arch. Mária Chocholová – člen
Ing. arch. Štefan Moravčík – člen
Ing. arch. Igor Teplan – člen
Ing. arch. Tomáš Sobota – člen
Ing. arch. Drahan Petrovič – člen
Ing. arch. Erika Gondová – člen
Ing. arch. Eva Faragoová – člen

Ingrid Hrudkayová – sekretárka