Máj na Námestí SNP postavili 30. apríla a zabudli aj v júni. Na námestí sa však zabúda na viacero vecí a niekedy mi to tu pripadá ako veľké, cirkusové predstavenie.

Ani sme si nevšimli, že jún je už v plnom prúde. Čoskoro sa dočkáme rekonštrukcie fontány, len mám pocit, že budeme prekvapení, pretože asi bude taká istá ako predtým. Zabudnutý máj na Námestí SNP v Banskej Bystrici akoby 3. júna pripomínal kandidáta na Európske hlavné mesto kultúry, ktorý však zaspal.

Netvrdím, že v meste sa nič nedeje, okolo nás prebiehajú rekonštrukcie, aj v čase krízy je cítiť, že toto mesto žije. Ale akoby chýbala nejaká koncepcia, systém a smer, ktorým sa má uberať cestovný ruch. Banská Štiavnica sa uberá cestou histórie, Kováčová si ľudí získa letom a vodou, Donovaly prírodou, Špania dolina tradíciou. Inde to skúšajú kultúrou, alebo ak nemajú dostatok ani tej, lákajú ľudí zábavou. Historické centrum Banskej Bystrice akoby chcelo prilákať všetkým naraz.

V meste sa dokončujú dôležité rekonštrukcie, vynovená Horná a rekonštruované „Strieborné námestie dobehne Bakossova, Katovná ulica a neskôr snáď i Horná Strieborná, na ktorej sa dievčatá na vysokých opätkoch potkýnajú večer cestou do diskoklubu.

Letná turistická sezóna nie je len o otváraní Župného leta, ale hlavne o tom, aby sa tu turistom páčilo. A ešte o tom, aby ak odbočia do vedľajšej uličky mimo hlavných turistických trás, či trasy vláčika Pretórium, nezostali zarazení, že to tu máme len veľkú Potemkinovu dedinu.

Mestský hrad Barbakan stále nefunguje, na jeho terase, minulé leto plnej ľudí sa nedeje nič. Akurát natiahli akési striešky, čo je predzvesťou toho, že niečo sa diať možno začne. Budova radnice na Námestí ako päsť na oko nezapadá do okolitej výstavby a celkovo je začínajúce sa leto na Námestí SNP akési chaotické. Možno ho ním robia aj farebne oblečení politickí agitátori, rozdávajúci ľuďom rôzne suveníry a balóny.

Sedím si na terase v jednej z reštaurácií a všímam si celé to neriadené mravenisko – stavbárov pracujúcich na fontáne, autá s politickou reklamou Petra Šťastného parkujúce na dlažbe, vysočizný máj 3. júna, vláčik Pretórium, ktorý predbieha húkajúca policajná hliadka, režúc si to po zelenom asfalte Námestia SNP, mládež vysedávajúcu na schodoch Morového stĺpa a mestských policajtov kontrolujúcich partiu hlučných asociálov.

A sám neviem, či je to takto správne. Od pokojného, historického centra má toto na míle ďaleko. Ako turistu by ma to určite ničím nezaujalo a nepresvedčila by ma ani krásna architektúra Beniczkého domu, či výhľad z Hodinovej veže. Asi som staromódny a asi sa to ani nedá. Mať kúsok historického centra naozaj tichého, s maličkými letnými terasami iba z elegantných stoličiek a stolov položených pred vchodom do reštaurácie.

Jednu takú uličku som však nedávno objavil. Akoby sa v nej na chvíľu zastavil čas. Tichá kaviarnička s tromi malými nenápadnými stolmi, položenými len tak, na zámockej dlažbe. Vďaka okolitým budovám je v uličke aj počas horúceho dňa dostatok tieňa a tak ju nespotvorili farebné terasy.

A barman, akoby si uvedomoval, že práve ten pokoj dáva jeho reštaurácii to osobité čaro, komunikuje so mnou potichu, ledva ho počujem. Zapálil som si cigaretu a rozhodol som sa, že spomienku na toto miesto vložím niekde na koniec nejakej mojej úvahy. Ale s tým, že neprezradím, kde sa nachádza a budem dúfať, že ak do tej uličky zabočím znovu, nájdem tam to tiché, príjemné prostredie, ktoré mi tak učarovalo. Možno aj vy máte také miesto. A možno je toto presne to, čo chýba tomu veľkému cirkusu na námestí mesta pod Urpínom.

Aktualizácia: 4. júna, 11.00: máj z námestia už odstránili.