Len čo ľudstvo spoznalo alkoholické nápoje, začalo mať s alkoholom nemalé problémy. Rôzne kvasené nápoje, medovina, pivo, víno a pálenka popri mnohých pozitívnych účinkoch nieslo so sebou aj riziko opilectva. Alkoholizmus sa stal vážnym spoločenským problémom aj v ranom novoveku.

Pitie vína alebo piva sa pokladalo aj v tomto období za zdravšie, ako pitie vody. Proti tomuto neduhu ostro vystupovala svetská i cirkevná vrchnosť, vydávali sa rôzne tlačené traktáty, v kostoloch sa hlásali kázne a hrali sa aj divadelné hry. Žiadne zákazy nedosiahli želaný výsledok a v konečnom dôsledku bol boj s alkoholom tak ako dodnes bojom s veternými mlynmi.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja pozýva na prednášku o stále aktuálnom probléme naprieč storočiami. V prednáške Alkohol náš každodenný z cyklu podujatí Stretnutia s minulosťou návštevníkom historička Tünde Lengyelová v stredu 29. januára 2025 o 17:00 hod. v Thurzovom dome porozpráva nielen všeobecné informácie o alkoholoch dostupných našim predkom.

Prvým alkoholickým mokom sa stala medovina a k jej objavu došlo asi náhodou. Medovina bola považovaná za tradičný nápoj raných Slovanov. S územím Slovenska sa však po väčšinu stredoveku úzko viaže víno. Jeho história siahala až do praveku. Gréci požívali víno na uhasenie smädu, ale Rimania ho povýšili na honosné spoločenské pitie a neskôr aj na vedomé opíjanie sa.

„Vinohradníctvu na Slovensku paradoxne pomohla turecká expanzia, keď populárne vínne oblasti na juhu Uhorska obsadili Turci a vinohradníkom zo Slovenska sa otvorili nové možnosti na export a zvýšenie produkcie. Tretím alkoholom sa stalo pivo. Pivo z obilnín varili ešte Germáni v staroveku, ale chmeľ sa začal pridávať až koncom stredoveku. Boli to práve banské mestá, ktoré produkovali pivo, to slúžilo aj na výživu, aby ľudia dočerpali kalórie a tekutiny v pôste, respektíve pri ťažkej práci v baniach. Až v 17. storočí sa rozšíril tvrdý alkohol medzi ľuďmi, lebo vtedy došlo k zefektívneniu a zlacneniu procesu pálenia. Prvé pálenky boli z obilia a aj ovocia. V 18. storočí sa objavil masový alkoholizmus v dôsledku konzumácie pálenky. Kým predtým boli ľudia skôr pripití, tak od vstupu pálenky na trh už boli spití. Víno zriedené s vodou pili denne ženy aj deti. Za každodenným pitím bola obava z vody,“

zaujímavo rozpráva historička Tünde Lengyelová.

Tünde Lengyelová

Víno a pivo boli nápojmi, ktoré mali ľudí udržať pri práci a zabezpečiť správnu hydratáciu organizmu. Takže denná spotreba alkoholu mohla byť na úrovni troch litrov. Okrem dennej spotreby sa alkohol pil aj počas osláv a ľudia v minulosti si dôvody na oslavy našli často.

„Temnou stránkou pitia bol aj v minulosti alkoholizmus, ktorý bol príťažou pre rodinu. Už v stredoveku vznikali regulácie na množstvo alkoholu, ktoré sa mohlo vyčapovať, obmedzovali sa počty ľudí na oslavách a vydávali sa rôzne nariadenia, kde sa smel a nesmel konzumovať alkohol. Liečenie alkoholizmu  bolo drastické v podobe zatvorenia do cely a ponechania „na sucho“ alebo naivné v podobe receptov z podivných ingrediencií, ktoré mali znechutiť alkohol. Ľuďom sa predpisovali aj pôsty od alkoholu. Všeobecný prístup bol, že víno áno, ale s mierou. Pod vplyvom alkoholu dochádzalo aj k zločinom a prístup k trestaniu bol veľmi flexibilný. Niekedy opitosť bola poľahčujúcou okolnosťou, inokedy zas ako priťažujúca okolnosť,“

pokračuje Lengyelová.

Historička Tünde Lengyelová

Stredoslovenské múzeum tak aj v roku 2025 pokračuje s popularizovaním historických tém vo svojich prednáškach z cyklu Stretnutia s minulosťou. Vo februári, 26.2.2025 o 17:00 hod. sa priaznivci histórie môžu tešiť na prednášku doktora Martina Vanča, ktorý sa ako odborník na stredoveké umenie a spoluautor publikácie bližšie pozrie na ranogotické fresky v Kostole sv. Františka Serafínskeho v Ponikách.

PhDr. Tünde Lengyelová, CSc., pôsobí na Historickom ústave SAV a venuje sa dejinám raného novoveku, konkrétnejšie dejinám každodennosti, ženám, zemepanským mestám a šľachte. Absolvovala viacero študijných pobytov v Nemecku, Rakúsku a Maďarsku. Za svoje publikácie získala niekoľko ocenení a je aktívna vo viacerých slovenských a maďarských historických komisiách.

Doteraz napísala takmer 200 publikačných jednotiek a jej najnovšími monografiami sú Život na šľachtickom dvore: odev, strava, domácnosť, hygiena, voľný čas (2016) a v spoluautorstve s Dianou Duchoňovou v tom istom roku vydali Hradné kuchyne a šľachtické stravovanie v ranom novoveku: radosti slávností, strasti každodennosti, ktorej nemecké vydanie vyšlo v roku 2019.