Už spôsob zvolávania mimoriadneho májového zastupiteľstva na žiadosť poslancov o racionalizácii základných škôl na území mesta dával tušiť, že pôjde takpovediac o horúci zemiak, ktorí po vyše roku budú opäť vyťahovať z pahreby.

Vtedy mestský úrad pripravil koncepciu rozvoja školstva, ktorá počítala aj s redukciou počtu základných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta o tri. Nešťastné odkomunikovanie tejto citlivej témy stálo miesto vtedajšieho prednostu mestského úradu a koncepcia sa stiahla.

Po viac ako roku sa situácia nielenže nezlepšila, ale úbytok žiakov na základných školách od roku 2000 z pôvodných viac ako 9600 dosiahol ďalší vrchol – mínus 3900 žiakov! Najviac na sásovskom sídlisku, konkrétne na Magurskej zo 625 na 185, čo bol hlavný dôvod na jej navrhované zrušenie.

Racionálnou úvahou dôjdeme k záveru, že udržiavanie rovnakého počtu škôl pri takom výraznom poklese žiakov na území mesta je ďalej ekonomicky neudržateľné a treba s tým niečo konečne urobiť. Podľa návrhu uznesenia sa zdalo, že poslanci sa k tomu odhodlali. Ale ako to už býva v našich končinách zvykom, keď nastane deň „D“ a má sa o tom verejne diskutovať a rozhodovať v mestskom parlamente, odvaha ide zväčša bokom a hľadajú sa cestičky, ako sa prípadne zbaviť osobnej zodpovednosti a horúci zemiak zhodiť zo stola.

Utorková poslanecká diskusia sa viedla presne v tomto duchu. Niektorí označili materiál za nepripravený, nedostatočne odkomunikovaný s rodičmi a pedagógmi dotknutej školy, iným chýbala ujasnená koncepcia mestského úradu či komplexnejšie stanovené odborné kritériá. Rozporuplná diskusia po porade poslaneckých klubov dospela do štádia, kedy sa poslanci dohodli na stiahnutí predloženého materiálu z rokovania a jeho dopracovaní. Takmer klasika.

To sa však neudržal jeden z poslancov – povolaním chirurg, ktorý je zvyknutý ťažké prípady riešiť bez otáľania rezom. Vtipne sa spýtal sa kolegov, či k svojmu rozhodnutiu potrebujú ešte nejakých odborníkov z New Yorku alebo Brazílie, či nebodaj požiarnikov alebo spolok na ochranu líšok. Jedná sa o školu, ktorú od susednej na Pieninskej delí obrazne povedané školský plot. Už bez srandy navrhol tajné hlasovanie o zrušení školy na Magurskej.

Div sa svete tento návrh prešiel a v tajnom hlasovaní o zrušení školy sa našlo 15 poslancov z 25 prítomných, ktorí boli za. Definitívny verdikt ešte musí do 60 dní vysloviť ministerstvo školstva. Mesto ako zriaďovateľ dovtedy pripraví delimitáciu žiakov a učiteľov na inú školu, musí rozhodnúť aj o ďalšom osude budovy.

Na tomto celom zaujal spôsob, akým sa pri hľadaní nepopulárneho riešenia problému dokážu volení zástupcovia občanov skryť za tzv. kolektívnu zodpovednosť, ktorou je tajné hlasovanie. Tento spôsob rozhodovania sa používa pri hlasovaní o osobách, ale azda po prvýkrát sa v Banskej Bystrici tajné hlasovanie využilo aj na rozhodovanie o bežnej veci nepodliehajúcej žiadnemu utajeniu.

Treba len veriť, že sa to pred blížiacimi sa komunálnymi voľbami v roku 2010 nestane pravidlom pri hlasovaniach o ďalších vážnych problémoch mesta. Keď to preženieme, tak by potom stačilo, keby sa poslanci ráno zišli na hodinku v sále (keďže zákon im prikazuje rokovať a prijímať uznesenia v zbore), cez svoje laptopy by poslali po internetovej sieti svoje zakódované hlasovania k jednotlivým bodom rokovania zastupiteľstva do centrály a počkali na výsledok. Je to absurdná predstava aj pre voličov.