V názvoch veľkonočných sviatkov počas Svätého týždňa došlo k úpravám. Tie sú dôsledkom snahy o väčšiu vernosť latinskému originálu – použité názvy v novom vydaní Rímskeho misálu sú bližšie výrazom, ktoré má originálny Missale Romanum. Pozrime sa spolu na to, aké sú cirkevné a ľudové zvyky na Zelený štvrtok.

Nové vydanie Rímskeho misálu

Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara informoval, že zmenou prešlo aj označenie Veľký týždeň, ktorý nahradil Svätý týždeň. Nové vydanie základnej liturgickej knihy, ktorá sa používa pri slávení rímskokatolíckych bohoslužieb, vstúpilo do platnosti 1. januára 2022. Slovenské vydanie Rímskeho misála uvádza názvy sviatkov po novom.

Namiesto Kvetnej nedele sa používa názov Palmová nedeľa. Zelený štvrtok bude po novom niesť názov Štvrtok Svätého týždňa, Veľký piatok zas Piatok utrpenia Pána, z Bielej soboty sa stáva Svätá sobota, Veľkonočná nedeľa sa zmenila na Veľkonočnú nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania. Pomenovanie Veľkonočný pondelok sa zmenilo podľa Rímskeho misálu na Pondelok vo veľkonočnej oktáve.

Martin Kramara

„Neznamená to, že zaužívané výrazy v slovenskom jazyku treba pokladať za nesprávne: vo vydaní misála pre anglicky hovoriaci svet nie je Maundy Thursday alebo Good Friday, ale Holy Thursday a Friday of the Passion of the Lord, pretože takto je to bližšie latinskému originálu,“

povedal Kramara. Podobne je to podľa jeho slov aj s nemeckými výrazmi Gründonnerstag či Karfreitag.

Zelený štvrtok

Zelený štvrtok alebo Veľký štvrtok, Štvrtok Svätého týždňa či Štvrtok Pánovej večere (lat. Feria quinta in Cena Domini) je v kresťanskom kalendári štvrtok pred Veľkou nocou, ktorý je súčasťou Svätého týždňa, resp. Veľkého týždňa. Názov Zelený štvrtok vznikol prešmyčkou nemeckého názvu Greindonnerstag (plačlivý štvrtok) na Gründonnerstag (Zelený štvrtok), pretože niekedy sa v tento deň konalo zmierenie kajúcnikov. Biskup ich rozhrešil a prijal do spoločenstva veriacich. V Rímskokatolíckej cirkvi sa nazýva Štvrtok Svätého týždňa alebo Štvrtok Pánovej večere.

Posledná večera

Štvrtok Pánovej večere v rímskokatolíckej cirkvi

Pri dopoludňajšej liturgii (ktorá sa koná iba v katedrálach) biskup žehná oleje katechumenov, chorých a krizmu. Večernou liturgiou sa začína veľkonočné trojdnie. Pripomína sa pri nej posledná Ježišova večera, ustanovenie Eucharistie a Ježišovo umývanie nôh jeho učeníkov.

Naposledy pred Veľkou nocou pri večernej omši zaznejú zvony. Zvuk zvonov až do Veľkej noci nahrádzajú rapkáče a klapačky. V tento deň na niektorých miestach sa používalo rúcho zelenej farby a aj zvyk požívať v tento deň veľa zeleniny podporovali názov tohto dňa.

Missa chrismatis

Biskupi na pamiatku ustanovenia sviatosti kňazstva slúžia svätú omšu so  všetkými kňazmi svojej diecézy. Pri tejto omši nazývanej Missa chrismatis – Omša svätenia olejov, biskup svätí tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých. Táto omša je prejavom jednoty kňazov s biskupom. Po homílii nasleduje obnovenie kňazských sľubov.

Pamiatka Pánovej večere

Večerná omša sa slávi na pamiatku Pánovej večere. V liturgii Štvrtka Pánovej večere sa už začína akoby slávenie Piatku utrpenia Pána. Ustanovenie Eucharistie predstavuje pre veriace zhromaždenie takú radosť, že na chvíľu zabúdajú na smútok a vážnosť Veľkého týždňa a spievajú slávnostné Glória.

Svätenie olejov

Od tohto chválospevu organ i zvony utíchnu až do Vigílie zmŕtvychvstania Pána. Umývanie nôh učeníkom, ustanovenie Eucharistie pri Poslednej večeri, Ježišova modlitba na Olivovej hore v Getsemanskej záhrade a napokon jeho zajatie, sú hlavnými témami večera a noci. V slávení večere je zjavné, čo znamená Ježišovo utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie pre neho samého i pre veriacich. Ježiš ohlasuje svoju smrť a vysvetľuje jej zmysel.

Obnažovanie oltárov

Kňaz v tichosti po večernej svätej omši obnažuje oltár. Pripomína to, že Ježiš v Getsemanskej záhrade bdel v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali. Ježiš ostáva sám. Túto opustenosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok a zhasnuté večné svetlo pred ním, ale aj obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich.

Umývanie nôh

Ľudové zvyky a tradície

Na Zelený štvrtok  sa muži, ženy aj dospievajúca mládež chodili umývať do potoka. Začínalo sa už pred ranným zvonením. Dievčatá verili, že po takomto umytí budú čerstvé ako lastovičky, nebudú mať pehy na tvári a ak si umyjú vlasy, rýchlejšie im budú rásť.

Veľkonočnú vodu zamurovali do základov nového domu, aby sa jeho stavba a život v ňom vydarili. Vykropili ňou stajňu, keď sa krava otelila. Gazdiné pred východom slnka museli poumývať všetok riad a najmä nádoby na mlieko, aby kravy dobre dojili. Taktiež všetko riadne pozametať a vyniesť smeti von, aby sa v dome nedržal hmyz.

Dobytok si tiež užil svoje – všetko to malo slúžiť na jeho ochranu pred neduhmi a zveľadenie: koňom uviazali červenú niť do chvosta – ochranu pred urieknutím, kravu tri razy utreli mužskými gaťami, aby bola plodná a pysk jej natreli slaninou, aby sa nezdula. Dobytok ešte v stajni pošúchali vajcom, pokropili svätenou vodou a vyháňali bodliakom. Na prah stajne položili vajce a ak ho niektorá krava rozbila, bola to predzvesť jej rýchleho uhynutia.

Jedálny lístok na Zelený štvrtok zastavený so zámerom vplývať na úrodu. V tento deň sa jedlo veľa zelenej stravy, špenát, šóška alebo kapusta. Práve zelená strava mala zabezpečiť zdravie po celý rok.

Čarodejnú atmosféru veľkonočného obdobia sa usilovali využiť aj vydajachtivé dievčatá. Napríklad hádzali do vody malé jedľové vetvičky. Ak ich niesla voda po prúde, mali sa vydať vo vlastnej obci. Ak vetvičku stočil vír iným smerom, mali sa dostať za nevesty inam.